Vlani sa na Farme Olivera Slezáka v Cíferi do porastu drobnozrnného hrachu ešte lenivo zahryzávali dvaja zrobení východonemeckí deduškovia. Pred desaťročiami oslavovaní ako pýcha intenzifikácie poľnohospodárstva a dnes ukážka umu drobných roľníkov, ktorí ich aj po rokoch aktívnej služby vedia udržať prevádzkyschopných a zabezpečiť s nimi vrchol organizácie poľnohospodárskych prác – žatvu.

Ekonomická efektivita zberu však pri kombajnoch Fortschritt už dávno odišla do úzadia. Veľkí poľnohospodári si vystačia bez nich už niekoľko rokov a do histórie odchádzajú aj pri tých menších. Oliver Slezák ich dlhoročnú službu nahradil tento rok novučičkým zelenožltým strojom, ktorým denne pokosí až 15 hektárov na zber náročného drobnozrnného hrachu. Ešte pred rokom bol cíferský hospodár rád, keď jedným vtedajším kombajnom vedel pokosiť 5 – 6 hektárov. Keďže svoje 180 hektárové hospodárstvo zabezpečuje len s jedným zamestnancom, v minulosti musel riešiť personálne zabezpečenie žatvy a byť pripravený na možné vypovedanie súčiastok v strojoch, ktoré si najlepšie roky už odslúžili. Dnes to zvládajú s jedným – dvomi brigádnikmi a samozrejme s pochopením najbližších. Priateľke, ktorá má tiež poľnohospodárske vzdelanie, nemusí vysvetľovať dôvody nie práve najľahšieho chlebíka a mama je nápomocná pri usporiadaní čísel do účtovných dokladov.

Polia, ktoré obkolesujú gazdovský dvor s hospodárskymi stavbami, ale aj rodinným domom ma pri ruke. I vďaka tomu vie, čo pšenici, kukurici, alebo hrachu chýba. Výsledkom sú nadpriemerné úrody neveľkého cíferského hospodára. Aj v neúrodný minulý rok sypala pšenica na trnavskej doske 4,7  ton. Pri kukurici boli úrody slabšie, dosiahli len 4,8 ton z hektára. V roku 2011 dosiahli úrody pšenice 8 ton a kukurice dokonca 11 ton z hektára.

V čase našej návštevy sa nový kombajn do pšenice ešte nerozbehol. Cíferský hostiteľ preto potravinársku obilninu, ktorá ešte nie je pod strechou, nechváli. Zatiaľ potešila úroda drobnozrnného hrachu. Sypal 2,5 tony z hektára, čo je o celú tonu viac, ako vlani. To napĺňa Olivera Slezáka optimizmom, že aj úrody hustosiatych obilnín budú dobré. Preto už teraz rozmýšľa, kde investovať, aby bol hospodársky dvor ešte príťažlivejší. Už jeho súčasná podoba akoby nepatrila do reálií slovenských agropodnikov, ktorých hospodárske dvory zrkadlia nedávny intenzívny charakter nášho poľnohospodárstva. Tu prevláda rodinný duch a osobitá architektúra. Dokonca aj vlastníctvo pôdy je iné, ako u väčšiny slovenských poľnohospodárov. Dve tretiny z obhospodarovanej výmery patrí nášmu cíferskému hostiteľovi, ktorý aj vďaka tomu môže spávať pokojnejšie, ako mnohí jeho kolegovia. Nestráca pôdu pod nohami, ba čo viac, má záujem rozšíriť obhospodarovanú výmeru. Z dôvodu zvyšovania produktivity práce považuje za dôležité, aby napríklad aj nový kombajn získal využitie na nových výmerách. Ak sa to nepodarí, bude musieť pomáhať aj na susedných parcelách.

Štruktúra výroby tohto mladého a malého roľníka nie je postavená na živočíšnej výrobe. V rámci hospodárstva, ktoré zdedil po svojom otcovi, neboli pre jej napĺňanie ani vytvorené podmienky. Dnes robí všetko preto, aby ekonomika drobnozrnného hrachu, ktorého je pravdepodobne jediným pestovateľom na Slovensku, vykazovala čierne čísla. Hľadá zahraničných odberateľov, ktorí následne produkciu umiestňujú do kŕmnych zmesí pre vtáctvo. Ostatné plodiny končia u slovenských spracovateľov. Potravinárske pšenica v najväčšej slovenskej skupine pekární a kukurica v neďalekom Bolerázi.

Poznámka: Farma Olivera Slezáka sa v 13. ročníku súťaže o Najkrajší chotár roka umiestnila v kategórii poľnohospodárov do 500 hektárov na druhom mieste.