Do neskorých nočných hodín sa v piatok (14.5.2021) na ministerstve pôdohospodárstva rokovalo o stovkách miliónov eur určených pre vidiek. Výsledok, ktorý by potešil poľnohospodárov a potravinárov však zatiaľ oznámený nebol. Na jednej strane stola sedeli šéf rezortu Ján Mičovský s jeho najbližšími kolegami a na druhej strane predseda vlády Eduard Heger so svojim agroporadcom Samuelom Vlčanom.

Témy rokovania boli dve

Rokovanie ani jeho výsledky neboli medializované. Začalo v neskorých popoludňajších hodinách a podľa našich zdrojov trvalo neuveriteľných šesť hodín. Malo končiť až pred polnocou. Dôvody, prečo k nemu vôbec došlo je potrebné hľadať ešte v aprílovom vyjadrení premiéra Eduarda Hegera, keď uviedol, že „poľnohospodárstvo je jedna z oblastí, ktorej budem venovať extra veľkú pozornosť.“

Ministerstvo bolo v reakcii na naše informácie strohé a oznámilo, že išlo o pracovné rokovanie.

„K záverom rokovania zatiaľ nedošlo a témy, ktoré boli obsahom diskusie budú mať ešte pokračovanie. Vzhľadom na vývoj rokovania by bolo predčasné informovať o akýchkoľvek záveroch,“ informuje nás tlačový odbor MPRV SR.

Odpovede na zaslané otázky, či aspoň špecifikáciu prerokovávaných tém, sme tak nedostali. Konkrétnejší bol úrad vlády, ktorý uviedol, že hlavné témy diskusie boli dve. Splnenie podmienok takzvanej podmienenej akreditácie PPA a príprava intervenčnej stratégie, to znamená základného dokumentu pre strategický plán.

45 percent – želaná miera kofinancovania?

Pri intervenčnej stratégii je v tejto chvíli zásadné kofinancovanie druhého piliera novej agropolitiky. Vo východiskách pre tvorbu dokumentu, ktoré začiatkom apríla zverejnil agrorezort, sa počíta s národným financovaním európskych zdrojov vo výške 45-percent. Na uvedenú sumu sú napočítané aj podporné opatrenia a na tejto výške prostriedkov zo štátneho rozpočtu je postavený celý ministerský návrh.

Práve to, či je dôležitá takáto miera podpory, tvorilo aj významnú časť rokovania medzi úradom vlády a chlebovým rezortom.

„V prezentácii zástupcov MPRV bola uvedená aj želaná miera kofinancovania II. piliera SPP zo štátneho rozpočtu na úrovni 45%,“ informuje portál poľnoinfo.sk Samuel Vlčan, poradca predsedu vlády pre pôdohospodárstvo a európske štrukturálne a investičné fondy.

Ako vidíme z reakcie poradcu premiéra, aj úrad vlády vníma sumu ako želanú a nie dohodnutú. Prečo si ministerstvo želalo práve 45 percent nie je zrejmé. Kofinancovanie Strategických plánov je podľa aktuálneho návrhu Rady Európskej únie možné v rozpätí od 15 do 80 percent. Ministerstvo pôdohospodárstva tak zvolilo pri návrhu strednú cestu, no ani tú však nemá dohodnutú. Dokazuje to ich krátke stanovisko – „k záverom rokovania zatiaľ nedošlo.

Teraz patríme k najhorším

Oficiálne sa k výške národné financovania okrem agrerezortu nevyjadrilo ministerstvo financií ani úrad vlády. Čo to, sa dá vytušiť z reakcie bývalého štátneho tajomník agrorezortu a súčasného poradcu predsedu vlády Samuela Vlčana:

„V prípade 45-percentného kofinancovania II. piliera hovoríme o skokovom zvýšení oproti prechádzajúcemu obdobiu,“ uvádza S. Vlčan.

Práve skokový nárast financovania zo štátneho rozpočtu má byť podľa informácií poľnoinfo.sk problémom a úrad vlády chce počuť od agrorezortu argumenty, prečo je dôležitý.

Slovensko v rozpočtovom období 2014 – 2020 kofinancovalo projektové podpory z národných zdrojov vo výške 25,7 percenta. Ide o najnižšie možné národné financovanie, ktoré v tom období povoľovali európske inštitúcie. Vtedajší predstavitelia rezortného ministerstva, ktorých nominovala strana SMER-SD, tak presadili minimálnu podporu poľnohospodárstva a vidieka zo štátneho rozpočtu.

Pre porovnanie uvádzame, že priemerné národné spolufinancovanie v štátoch Európskej únie dosiahlo v rokoch 2014 – 2020 úroveň 37-percent.

Čo má byť skôr? Plán či peniaze?

„Podľa môjho osobného názoru je popri miere spolufinancovania zo štátneho rozpočtu rovnako dôležité, ako kvalitne bude pripravená intervenčná politika agrorezortu, ktoré vertikály budú podporené, aká bude administratívna záťaž čerpania prostriedkov z II. piliera, samozrejme pri splnení nášho kľúčového cieľa, že na PPA prostredníctvom vhodnej organizačnej štruktúry a moderného procesného riadenia zabezpečíme minimalizáciu možností zneužívania dotácií v korupčných schémach,“ informuje Samuel Vlčan.

Vyjadrenie poradcu premiéra pripomína známu otázku. Čo bolo skôr? Vajce alebo sliepka? Má byť skôr známy balík peňazí, ktorý ideme deliť alebo plán toho, ako?

Ak nie je pevne stanovená suma, ako môže byť napočítaná intervenčná stratégia a tým kvalitne pripravená? Dnes sme tak svedkami, že ministerstvo má dokument, ktorý pripravili desiatky ľudí z rezortu či samosprávy, no zatiaľ nemá potvrdené financovanie.

Vo svojom vyjadrení pre poľnoinfo.sk sa nad tým pozastavuje aj Jaroslav Karahuta (Sme rodina), šéf výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

„Je to zásadná vec. Bez toho, aby sme nemali potvrdené kofinancovanie zo strany ministerstva financií sa vlastne nedá urobiť intervenčná stratégia. Nedajú sa nastaviť ciele, do ktorých oblastí budeme investovať,“ vysvetľuje J. Karahuta.

Koalícia bude riešiť kofinancovanie budúci týždeň

O tom, aká bude výška spolufinancovania nerozhodnú odborníci cez reálnu potrebu rezortu, ale politici. Kofinancovanie druhého piliera sa stáva politickou otázkou.

„Miera kofinancovania bude predmetom ďalších politických rokovaní,“ uviedol Samuel Vlčan.

Jaroslav Karahuta upresňuje, že financovanie zo štátneho rozpočtu by sa malo riešiť v rámci koalície už budúci týždeň. Keďže koaličná rada zasadá vždy v pondelok, je pravdepodobné, že túto otázku budú mať politici na stole už z kraja týždňa.

Európsku agropolitiku významne deformujú štátne zdroje

Nejde pritom o málo. Pri objeme prostriedkov pre druhý pilier má každé percento kofinancovania hodnotu viac ako 20 miliónov eur v prospech podpory poľnohospodárstva. Ak minimálne kofinancovanie prinesie za päť rokov rezortu 300 miliónov eur, tak navrhnuté takmer miliardu eur a možné vo výške 80 percent by znamenalo takmer 1,9 miliardy eur.

Ide o neuveriteľné roztvorenie nožníc podpory v európskej politike, ktorá by mala byť spoločná. Ako však vidíme na rozpätí možného národného financovania vo výške 15 – 80 percent, významne ju deformujú štátne zdroje.

Za zmienku stojí možno to, že keď portál poľnoinfo.sk pred takmer dvoma rokmi pripravil konferenciu k Strategickému plánu, hovorilo sa o minimálnej miere národného financovania na úrovni 30,9 percenta. Túto sumu vtedy stanovila Európska komisia vo svojom legislatívnom návrhu a štáty ju nemohli podliezť. Za dva roky sa však spodná hranica, aj z dôvodu koronavírusovej pandémie, ďalšími rokovania posunula len na 15 percent. Tento fakt výrazne znevýhodní krajiny, ktorých domáce politické reprezentácie si neuvedomujú dôležitosť chlebového odvetvia ako hospodárskeho rezortu štátu.

Posledná rozbuška, ktorá naštartuje poľnohospodárov?

Veľmi citlivo vnímajú otázku kofinancovania aj slovenskí poľnohospodári, ktorí po nulovej podpore v pláne obnovy pozerajú na národné financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky oveľa pozornejšie, ako v minulosti.

„Koalícia bude mať možnosť naplniť sľuby z programového vyhlásenia vlády. Spolufinancovanie vo výške 45 percent je hranica, pod ktorú slovenskí poľnohospodári nemôžu ísť. Zásadne nižšia miera spolufinancovania môže byť poslednou rozbuškou, ktorá naštartuje poľnohospodárov k tomu, že budeme musieť ukázať vláde a národu, kto sa snaží z posledných síl uživiť obyvateľov Slovenska. Je to pre nás zásadná téma,“ uzatvára Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.