Zadajte hľadaný výraz

Európska únia Zo sveta

Väčšina štátov súhlasí s voliteľným krátením dotácií

Väčšina štátov súhlasí s voliteľným krátením dotácií
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Väčšina únijných štátov súhlasila s tým, aby európske dotácie pre poľnohospodárov neboli po roku 2020 povinne krátené podľa veľkosti farmy. Na Žofínskom fóre to dnes povedal minister poľnohospodárstva ČR v demisii Jiří Milek (za ANO). Pre takzvané povinné zastropovanie by bolo len päť krajín.

České poľnohospodárstvo by podľa Milka pri zastropovaní na 60.000 eurách (zhruba 1,5 milióna Kč) na farmu prišlo o 5,2 miliardy korún (205 miliónov eur). Finálne znenie nových pravidiel ale stále nie je známe, Európska komisia by mala legislatívny návrh predstaviť tento rok v júni.

“Väčšina ministrov prijala naše argumenty. Zhodli sa, že členským štátom musí zostať potrebná pružnosť, pretože jedine tak môže každá krajina zohľadniť špecifické národné podmienky a potreby. To sa u nás týka predovšetkým problematiky zastropovania,” uviedol Milek. Pozemkové výmery českých fariem patria medzi najväčšie v únii.

Viceprezident Agrárnej komory ČR Bohumil Belada uviedol, že ešte nie je jasné, kedy sa stihne nová legislatíva schváliť, či v tomto roku a teda za súčasného Európskeho parlamentu, alebo až po voľbách do europarlamentu. Podľa neho je prioritou, aby sa balík peňazí venovaný poľnohospodárstvu udržal na súčasnej úrovni. Nutné tak podľa neho bude zvýšiť odvody peňazí do európskeho rozpočtu.

Podľa predsedu Poľnohospodárskeho zväzu ČR Martina Pýchy sa schvaľovanie pred voľbami nestihne. Rokovania teraz čiastočne stoja, pretože nie je známy rozpočet EÚ. Európska komisia ale podľa neho zrejme príde s plánom, aby bol väčší dôraz na ekologické a krajinné opatrenia.

“S najväčšou pravdepodobnosťou nám dnešné povinnosti zostanú, je možné, že ďalšie pribudnú – za menej peňazí viac ochrany životného prostredia,” povedal dnes.

Už v dnešnej dobe podľa štúdie nemeckí poľnohospodári platia za dodržiavanie noriem a nariadení na ochranu životného prostredia 315 eur na hektár, konkurenti z krajín mimo EÚ potom 69 eur na hektár, argumentoval Pýcha. Európske poľnohospodárstvo tak podľa neho neplní sociálne ciele, keď zamestnávatelia v odbore platia svojim pracovníkom menej, než je platový priemer. V poľnohospodárstve preto chýbajú zamestnanci.

Diskusia o podobe priamych platieb pre poľnohospodárov, vrátane možnosti určenia hornej hranice, je súčasťou debaty o tom, ako bude vyzerať poľnohospodárska politika EÚ po roku 2020. V rámci budúceho dlhodobého rozpočtu chce Európska únia nielen udržať svoje terajšie priority, ale v čase odchodu Británie z EÚ tiež financovať nové politiky, vrátane napríklad lepšieho riešenia migračnej problematiky či vyššej bezpečnosti. Spoločná poľnohospodárska politika pritom predstavuje takmer 40 percent každého únijného rozpočtu.

Poľnohospodárske podniky v Českej republike majú v porovnaní štátov EÚ najväčšiu priemernú výmeru 133 hektárov a taktiež ekologické farmy patria s priemernými 120 hektármi medzi najväčšie v Únii. Podobne ako na Slovensku to má historické dôvody v komunistickej kolektivizácii.

Minister Milek dnes tiež zopakoval, že presadzuje zavedenie oznamovacej povinnosti vlastníkov pri predaji poľnohospodárskej pôdy.

Autor článku: ČTK
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1523 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments