V poľnohospodárstve sa neustále menia pomery.  Komodity, ktoré sa pred rokmi javili ako úspešné ustupujú do úzadia a iné sa stávajú populárnymi. Karta sa vie obrátiť aj v priebehu niekoľkých mesiacov. Stačí výborne speňaženie niektorej plodiny a záujem časti roľníkov v nasledujúcom roku je naštartovaný.

Rozvoju pestovania zeleniny, alebo nebodaj ovocia, však nezvykne pomôcť ani krátkodobé zvýšenie cien. Ich produkcii sa obvykle venujú len tí, ktorí sa buď špecializujú na túto prácnu oblasť poľnohospodárstva, alebo neprerušili tradíciu v jej pestovaní na svojom konvenčnom podniku.

K udržaniu produkcie pomáha tradícia výroby, ktorá vyplýva z technologického zázemia a z dlhodobých odberateľských vzťahov. Hlavný podiel na tom, že poľnohospodári rozvíjajú zeleninárstvo alebo ovocinárstvo a nezvolili jednoduchší typ výroby má však niečo úplne iné.

„Musíte byť na svoju prácu hrdý a mať ju rád,“ hovorí Oliver Šiatkovský, predseda Poľnohospodárskeho výrobno obchodného družstva v Maduniciach.

Marketing, ktorý napomáha predaju z dvora

Hospodári z regiónu Hlohovca sa pestovaniu cibule venujú už desaťročia. Zeleninársku tradíciu na tomto v minulosti zaostalom družstve naštartoval bulharský zeleninársky odborník Ivan Todorov, ktorý tu aj desaťročia pracoval.

S jej pestovaním neprestali ani v nových ekonomických podmienkach. Pravda, cibuľu dnes pestujú na nižšej výmere. Približne na desiatich hektároch. Na jej produkciu však, spolu s obcou, naviazali úspešné podujatie – Madunické cibuľové slávností.

„Tento rok sa uskutočnil ich 24. ročník. Cibuľové slávnosti v závere augusta lákajú tisícky návštevníkov z okolitých miest a obcí. Tento rok bol prvý raz ich súčasťou aj Madunický Cibuľák, čo je desaťkilometrový beh najmä okolo Váhu. Zúčastnili sa ho dve stovky bežcov a každý z nich dostal aj balíček cibule,“ smeje sa Oliver Šiatkovský.

Súčasťou hospodárskeho dvora družstva je jazdecký areál, kde Oliver Šiatkovský počas Cibuľových slávností dekoruje víťaznú jazdkyňu Cibuľového parkúru.

Spolupráca s obcou na organizácii podujatia prináša výsledky aj samotnému družstvu. Ide o výborný marketingový nástroj, ktorý výrazne pomáha tomu, že tamojší pestovatelia vedia podstatnú časť produkcie cibule predať priamo z dvora. Nedodávajú nič od obchodnej siete, veľkoobchodom, alebo ďalším spracovateľom.

„V minulosti sme vyrábali cibuľu pre Rybu. Vtedy sme samozrejme išli na kvantitu a čo najväčšiu veľkosť cibule. Tento obchodný vzťah sa takmer pred dvadsiatimi rokmi rozpadol. S nástupom obchodných reťazcov mal náš odberateľ čím ďalej vyššie nároky, väčší tlak na cenu a zhoršovala sa aj jeho platobná disciplína. Dnes je našim zákazníkom spotrebiteľ. Ten, kto si kúpi 20-kilogramov cibule, uskladní ju vo svojej pivničke a o rok príde opäť, lebo sme mu predali produkt, ktorý mu vydržal do ďalšieho zberu,“ hovorí Oliver Šiatkovský.

Pre konečného spotrebiteľa pestujú cibuľu vhodnú na skladovanie.  Nabalené vrecká predáva vrátnik družstva v ktorúkoľvek dennú, či nočnú hodinu. Pokiaľ obchodný reťazec TESCO na Slovensku obmedzil nočné otváracie hodiny, madunickí družstevníci sa k tomuto kroku zatiaľ nechystajú.

Lahôdková kukurica smeruje do Vinice

Prísne limitované sú ale časové rámce zberu ďalšej špeciálnej plodiny. Jahody pestujú na približne 8-hektároch pôdy a návštevníci si ich môžu nazberať počas populárnych samozberov. Aj tu si našli verných  spotrebiteľov. Tým vyhovuje, že jediným herbicídom, ktorý madunickí hospodári v jahodovisku využívajú, je motyka.

„Nemáme oficiálnu značku BIO, ale jahody chemicky neošetrujeme. Zákazníci majú odskúšané ako jahody chutia a voňajú a preto sa k nám opakovane vracajú. Momentálne vážne uvažujeme nad tým, že v budúcich rokoch by sme im ponúkli na samozber aj zelený hrášok,“ uvažuje Oliver Šiatkovský.

So spracovateľom spolupracujú pri pestovaní lahôdkovej kukurice. Z tridsiatich hektárov ju dodávajú do mraziarne vo vzdialenej Vinici. Pokiaľ región v blízkosti Váhu je známy skôr pestovaním osivárskej kukurice, oni sa spolu s kolegami z Trakovíc orientujú na koncového zákazníka.

„Jedine čo nás ubíja je prevoz kukurice až do mraziarne v okrese Veľký Krtíš. Žiaľ, bližšie sa iný spracovateľ  nenachádza,“ hovorí Oliver Šiatkovský.

Lahôdková kukurica, ktorá sa zberá v šulkoch nie je až takým drahým produktom, aby sa náklady na dopravu do 130-kilometrov vzdialenej Vinice výraznejšie rozpustili v cene produktu.

Napriek pestrosti špeciálnej rastlinnej výroby sú produkty, ktoré madunických poľnohospodárov živia iné. Ide najmä o významný osivársky program v ktorom množia osivá potravinárskej pšenice, sladovníckeho jačmeňa, alebo sóje. Poslednú menovanú plodinu zaradili do osevného postupu po repke.

„Na veľkosť nášho podniku máme naozaj pestrú rastlinnú výrobu. Každý rok pestujeme do desať plodín. Jednou zo základných je aj cukrová repa, alebo kukurica na zrno,“ vymenúva Oliver Šiatkovský.

Organickú hmotu do pôdy zabezpečuje aj výkrm býkov, ktorý je na družstve reprezentantom živočíšnej výroby.

Do budúcnosti sa podľa predsedu Olivera Šiatkovského budú musieť orientovať aj na investície do závlah, ktoré dokážu stabilizovať úrodu aj v menej priaznivých rokoch. Tie súčasné síce fungujú, ale postupujúca klimatická kríza kladie otázky, ako ďalej zlepšovať hospodárenie s vodou.