Zadajte hľadaný výraz

Z domova Zaujímavosti

V podiele slovenských potravín na pultoch sa pomaly odrážame od dna

V podiele slovenských potravín na pultoch sa pomaly odrážame od dna
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Podiel slovenských potravín vyložených na pultoch obchodov oproti vlaňajšku mierne narástol. Podľa prieskumu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory dosiahol 40,74 percentuálneho bodu, čo je o 0,6 percentuálneho bodu viac, ako vlani.

„Od roku 2011, odkedy tento prieskum realizujeme, sa jedná o najvyššie číslo. Na druhej strane existuje aj tu štatistická odchýlka. Myslím si, že podiel slovenských výrobkov je u nás stabilizovaný na štyridsiatich percentách. Za posledných 5-6 rokov sme dosiahli dno a nepadáme ďalej. Trendovosť je jasná. Podiel slovenských výrobkov na pultoch reťazcov pomaly rastie a my hovoríme o stabilizácii,“ zhodnotil výsledky prieskumu predseda SPPK Emil Macho.

Najviac v Nitrianskom kraji

Pred piatimi rokmi bol podľa výsledkov prieskumu podiel slovenských produktov na pultoch obchodov na úrovni 38,87 percenta. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora prieskum realizuje každoročne, aktuálne výsledky pochádzajú zo zisťovania podielu výrobkov vyložených na pultoch 45 predajní po celom Slovensku z novembra 2019. Najviac slovenských výrobkov zaznamenala komora v Nitrianskom kraji, najmenej ich bolo na pultoch v Košickom kraji. Štatistici kontrolovali predajne spadajúce pod šesť obchodných reťazcov.

„Najvyšší podiel zastúpenia potravinárskych výrobkov vyrobených na Slovensku bol zistený pri komoditách ako je mlieko – 69 percent, vajcia, kde dosahujeme 67 percent, minerálne vody, takzvaná výkladná skriňa Slovenskej republiky, mali 61 percent. Med dosiahol 53 percent, víno 51 percent a chlieb a pečivo 50 percent,“ dodal Macho.

Vo väčšine potravinárskych komodít sú však čísla ich podielu na pultoch reťazcov nižšie. Práve na tie sa chce Komora v najbližších rokoch zamerať. Pod 40 percentami skončila čerstvá zelenina aj ovocie, balené bravčové aj hovädzie mäso. Olej nedosiahol ani 20-percentný podiel.

Cesta tam a späť

„Komoditou s veľkým paradoxom je cukor. Hrubú potravinovú sebestačnosť v cukre máme pomaly 100 percent. Vieme dopestovať toľko cukrovej repy, aby sme si vedeli vyrobiť 100 percent cukru. Avšak na pultoch obchodných reťazcov máme len 50 percent slovenského cukru. Aj to svedčí o tom, že pohyb tovarov, aj podpory, sú úplne iné a dokáže sa sem voziť oveľa lacnejší cukor, ako naše fabriky a naši poľnohospodári dokážu dopestovať,“ uviedol Macho.

Podobné je to aj pri mlieku a mliečnych výrobkoch.

„V roku 2019 sa na Slovensku vyrobilo menej mlieka ako v roku 2018. Štatistika však ukazuje, že slovenských mliečnych výrobkov je na pultoch viac. Čiže je to aj zásluha potravinárskeho priemyslu, že odoláva tlaku dovozu z Európskej únie, ale aj mimo Európskej únie, hoci tam to nie je také akútne. Ale zároveň, keďže mlieka vyrobíme okolo 800 miliónov litrov ročne, paradoxne ho závody dokážu aj vyvážať, čo sa môže zdať, že to nesedí so štatistikou. Ale je to tak. My máme 800 miliónov litrov vlastného mlieka, 700 miliónov litrov dovezieme, spotreba je okolo 1,1 miliardy litrov a ostatné sa musí vyviesť,“ uviedol podpredseda SPPK Marián Šolty.

50 kamiónov mliečnych výrobkov denne

Potravinári aj poľnohospodári poukazujú na viacero takýchto paradoxov. Často ide o potraviny, ktoré by sme vedeli sami vyrábať a dodávať na pulty na Slovensku aj vo väčšej miere.

„Dnes napríklad na Slovensko príde 50 kamiónov plne naložených mliekom a mliečnymi výrobkami, a zároveň 50 kamiónov musí odísť. Toto sú isté poruchy. Nemá to logiku, keďže konzumujeme potraviny, ktoré za sebou nesú obrovskú uhlíkovú stopu. Je to téma, ktorou sa musíme zaoberať a hľadať argumentáciu aj voči spotrebiteľovi, aby sa každý jeden nad tým zamyslel,“ dodal Stanislav Voskár z Únie potravinárov.

Podľa potravinárov je v procese odstraňovania nelogickej bilancie dovozu a vývozu potrebná aj pomoc štátu. Vlani dostali podpory vo výške 5,1 milióna eur. Podľa nich je ale potrebná desaťnásobná výška. Potrebné je tiež zamyslieť sa, čo sektor dokáže produkovať a zamerať sa práve na tieto komodity. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora preto už vypracovala stratégiu, podľa ktorej je treba zamerať sa najmä na 6 až 7 komodít. Ide najmä o čerstvé mäso alebo zeleninu a ovocie mierneho pásma.

„Nemáme ambície, že tu budeme mať 100 percent slovenských čokolád, konzervárenských výrobkov a olejov, ale aby sme si nevedeli dopestovať ovocie a zeleninu, to je alarmujúce,“ dodal Emil Macho.

Potrebná je aj práca so spotrebiteľom, ktorý podľa poľnohospodárov a potravinárov musí pochopiť, že cena potraviny nie je pri výbere najdôležitejšia.

„Lacná potravina je cesta do klimatického pekla. Musíme si uvedomiť, že slovenský producent potravín, nejaký pracovník na poli, v kravíne, v pekárni, pracuje v noci, piatky – soboty a podobne, nemôže byť viazaný tým, že produkt musí byť lacný až najlacnejší, to nie je možné splniť,“ upozornil Marián Šolty.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
1 Komentár
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments