Polstoročnicu existencie oslávilo Poľnohospodárske družstvo v Mestečku publikáciou, ktorá mala podtitul – Kronika družstva, ktoré prežilo. Písal sa rok 2008 a poľnohospodárstvo sa nenachádzalo v jednoduchej situácii. Do Európskej únie sme vstupovali len so štvrtinovými priamymi platbami a neistými národnými doplatkami.

Moderný cukrovar v Dunajskej Strede bol čerstvo zavretý, trh s ošípanými zažíval obrovský otras z ktorého sa doteraz nespamätal a mliečna výroba smerovala do prvej vážnej mliečnej krízy. Prvé roky nového tisícročia nepriali klasickej štruktúre poľnohospodárstva. Do popredia sa dostala žltá farba polí, ktorá vytláčala klasickú rozmanitosť. Tí, ktorí zamestnávali, rozvíjali živočíšnu výrobu alebo neupustili od pridruženej výroby nezažívali jednoduché obdobie.

Samotný podtitul dnes už desaťročnej publikácie o družstevníkoch z Mestečka to pomenúva celkom presne. Prežiť nebolo samozrejmé.

Dnes sa píše rok 2018 a družstvo na pomedzí stredného a horného Považia oslavuje 60-rokov svojej existencie. Pesimistom sa môže zdať, že situácia v poľnohospodárstve nie je ani dnes priaznivá. Reálne a triezve zhodnotenie situácie napríklad značným záujmom bánk o rezort poskytuje jasnú odpoveď na to, či je odvetvie atraktívne. K väčšej „efektívnosti a atraktivite“ si mnohí investori, ktorí sa vyrojili so záujmom o rezort najmä v ostatných desiatich rokoch, „pomáhajú“ napríklad zrušením živočíšnej výroby.

Týmto smerom sa nikdy neuberali v Mestečku. Družstvo hospodári na 2500-hektároch pôdy a už desať rokov tu pracuje stabilný počet 250-zamestnancov. Tým sa v rámci aktuálneho vyhodnotenia ekonomickej súťaže TOP AGRO dostali na tretie miesto v počte zamestnancov na 100 hektárov. Ak by sme do vyhodnotenia nezahrnuli špeciálne ovocinárske, alebo zeleninárske podniky, tak sú prví!

Pracovná náplň pre takúto armádu ľudí sa dá zabezpečiť len bohatou pridruženou výrobou, výkonnou živočíšnou výrobou, spracovaním, alebo technickými službami. Všetky oblasti v Mestečku fungujú a do všetkých investujú.

V kovovýrobe v ostatných mesiacoch pribudlo nové zariadenia na rezanie materiálov, gumovýroba získala stroje na sekanie i valcovanie gumy a opravy neobišli ani krajčírsku dielňu. Pridružené výroby zamestnávajú v Mestečku a okolí viac ako sto zamestnancov. Tamojšie družstvo ich na rozdiel od mnohých iných podnikov udržalo a rozvíjalo. Za týmto rozhodnutím sú najmä dvaja muži. Bývalý predseda Ladislav Chupáč a jeho nástupca Peter Ježo.

Pridružená výroba na tamojšom družstve pokračuje aj vďaka tomu, že priemyselné podniky s ktorými tamojšie JRD kooperovalo pred spoločensko-ekonomickými zmenami, vyrábajú doteraz. Dlhodobo vzájomne spolupracujú a nekonkurujú si. Hovoríme najmä o výrobcovi pneumatík Continental, alebo odevnom podniku Makyta.

„V gumovýrobe sa orientujeme na výrobu železničných prejazdov, dilatačných modulov na diaľnice, alebo britov na radlice, ktoré odhŕňajú sneh. Pri odevnej výrobe ide najmä o ťažkú konfekciu ako kabáty, alebo bundy, ktorú šijeme aj pre známe európske značky,“ hovorí Peter Ježo.

Tak ako pri rastlinnej výrobe, aj na priemyselnú produkciu vo významnej miere vplýva počasie. Pri miernej zime sa výroba kabátov znižuje aj o 15 – 20 percent. Zimy bez snehu znižujú aj potrebu ochranných gúm na radlice. Gumárenský sortiment preto rozširujú napríklad o železničné podložky určené pre vysoké rýchlosti.

„Väčšina pridružených výrob je pozostatkom z minulosti. Pokiaľ si dokážu na seba zarobiť a zamestnávajú ľudí z okolia, chceme ich rozvíjať,“ hovorí Peter Ježo.

V rámci kovovýroby už niekoľko rokov spolupracujú s nitrianskou firmou Grasrenov pre ktorú vyrábajú rôzne typy lúčnych brán.

Najnovšou výrobou do ktorej sa podnik pustil len pred necelými desiatimi rokmi je spracovanie mlieka. Najskôr začali opatrne. Dnes ponúkajú široký sortiment kyslomliečnych výrobkov, alebo syrov. Výnimkou nie sú ani produkty z ovčieho, alebo kozieho mlieka.

„Napriek tomu, že aj vďaka odbytovému družstvu sme mali ešte donedávna korektné vzťahy s neďalekou mliekarňou v Červenom Kameni, sme sa v čase prvej vážnej mliečnej krízy rozhodli začať so spracovaním. Výbornú odborníčku, ktorá vdychuje život celému spracovaniu sme našli v technologičke mliekarne Michaele Duháčkovej,“ hovorí predseda družstva.

V zapätí svoje tvrdenie dokazuje jogurtmi ochutenými kombináciami višňa – mak, rakytník, alebo med a citrón.

„Uvedomujeme si, že musíme ponúknuť to, čo nie je bežné. Prečo by spotrebiteľ kupoval naše jogurty, ak by sme mu predávali len tradičné jahodové, čučoriedkové, alebo čokoládové príchute?“ pýta sa predseda.

Produkciu speňažujú v dvoch vlastných predajniach, ale aj v lokálnych obchodných prevádzkach umiestnených od Trenčína až po Žilinu.

Pri dodávkach mlieka, ktoré nespracujú vo vlastnej mliekarni je Peter Ježo hrdý, že kvalita chovu slovenského strakatého dobytka zabezpečila len minimálny obsah sporotvorných anaerobných baktérii. Tento parameter je pre tamojšieho spracovateľa mimoriadne dôležitým. Už roky ako jediná väčšia mliekareň vyrábajú syr parmezánového typu s obchodným označením Vršatec. Ak by bol obsah spomínaných baktérii vyšší, bochníky syra by sa pri svojej dlhej ceste k zrelosti roztrhli.

Kvalitu mlieka môže ešte zlepšiť sústredenie dojníc len na jedno stredisko. Cieľom je optimalizovať náklady na dojenie, ale aj dostupnosť pracovnej sily, ktorá sa stáva čoraz väčším problémom. To bude významným faktorom rozvoja družstva do ďalšieho okrúhle výročia.