Chov hospodárskych zvierat je s goralmi spätý už od nepamäti. Aj starí Lesničania (okres Stará Ľubovňa) sa kedysi, okrem splavu na pltiach, živili poľnohospodárstvom a pastierstvom – chovali prevažne hovädzí dobytok. Časom, však, dedinčania prestali gazdovať a okolité lúky začali pomaly zarastať. Lesničania sa preto pred približne dvadsiatimi rokmi zjednotili, spojili pozemky, založili družstvo a začali chovať ovce, aby pasienky opäť ožili.

Keďže obec Lesnica družstvo nikdy nemala, každý gazda hospodáril na vlastnom. Dnes je to naopak.

„Založiť vlastné družstvo nebolo v tej dobe vôbec jednoduché,“ začína svoje rozprávanie Ján Gondek – starosta obce Lesnica a zároveň zakladajúci člen Svojpomocného družstva poľnohospodárov v Lesnici.

„Po rozumy sme boli v Hriňovej, ktorá v tom čase družstvo už mala a úspešne fungovalo. Najťažšie zo všetkého však bolo zjednotiť sily a presvedčiť Lesničanov, aby dlho neobrábané polia zverili družstvu. Podarilo sa,“ spomína starosta.

Svojpomocné družstvo poľnohospodárov v Lesnici má v súčasnosti okolo 70 – členov a obhospodaruje zhruba 300 verifikovaných hektárov pôdy. Vďaka tomu sa môžu uchádzať aj o podpory. Hlavným motívom, prečo sa po založení družstva rozhodli pre chov oviec bolo, aby krajine prinavrátili pôvodný ráz. Ovce tým, že lúky vypasú a „pohnoja“, pomáhajú krajine k jej obnove.

„Som presvedčený, že keby družstvo nefungovalo, polovica lúk a pasienkov by zarastala,“ myslí si Gondek.

Jahňatá idú na dračku, vlnu predávajú lacno

Vlani chovalo družstvo vyše 600 oviec. Časť jahňaciny – hlavne barančeky – v minulosti exportovali do Talianka. V súčasnosti už majú vybudovanú sieť lokálnych a slovenských odberateľov.

Mladé ovečky si nechávajú do chovu, aby zabezpečili generačnú obmenu stáda. Ovce sú celý deň na paši a večer ich zaháňajú späť, aby ich podojili.

„Celá produkcia mlieka sa spotrebuje na výrobu ovčieho syra, okrajovo aj žinčice,“ doplnil Gondek.

Vedľajším produktom ovčieho chovu je, samozrejme, aj vlna.

„Boli časy, keď sme mali problém vlnu vôbec predať a cena bola taká nízka, že sa to neoplatilo. Dnes je to o čosi lepšie, no z tohto pohľadu je pre nás vlna skôr stratová. Vo všeobecnosti však môžeme skonštatovať, že založením družstva sa nám podarilo zachrániť nevyužitú pôdu a obnoviť chov v dedine. Vytvorili sme takisto osem nových pracovných miest – prevažne pre chlapov z obce,“ uzatvára starosta.

Družstvo sa so svojimi členmi delí aj so ziskom, a to, buď formou naturálií alebo v podobe nájmu za pôdu.