V sadoch v tomto roku zostala nepozbieraná asi tretina jahôd. Podobný osud postihol asi štvrtinu marhúľ a čerešní. Aktuálne sa s problémom chýbajúcich sezónnych pracovníkov na zber boria aj pestovatelia broskýň či sliviek, pestovateľov jadrového ovocia čaká o pár týždňov.

„Je to vážny problém, na ktorý upozorňujeme už asi dva roky a žiadame, aby sa zmenili pravidlá pre prijímanie brigádnikov. A to už nehovoríme len o slovenských brigádnikoch, ale aj zahraničných, pretože na Slovensku je už pomaly problém zohnať ľudí, ktorí by boli ochotní tieto sezónne práce robiť,“ uviedol predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga.

Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory naši pestovatelia špeciálnych plodín by aktuálne potrebovali asi 3000 sezónnych pracovníkov.

„Pri špeciálnej rastlinnej výrobe by pomohlo zriadenie inštitútu sezónnej práce, ktorý využívajú aj ďalšie európske krajiny. Dôležité je aj to, že inštitút sezónnej práce by sa týkal len tých sezónnych prác, ktoré sú závislé od počasia – teda prác v poľnohospodárstve. Určite by z neho nemal poberať výhody ten, kto pracuje napríklad v automobilovom priemysle,“ vysvetlil hovorca SPPK Matej Korpáš.

Ministerstvo práce však tvrdí, že podobný inštitút na Slovensku už funguje a poľnohospodári ho môžu využívať, hoci sa netýka len samotného agrosektora. Jeho zúženie pritom rezort nepovažuje za potrebné.

„Dalo by sa citovať, čo všetko zákonník práce umožňuje pre sezónne zamestnávanie. Je tam veľmi veľa výnimiek, akýsi voľnejší režim, väčšia flexibilita, ktorá súvisí s touto otázkou. A tu treba povedať, že dnes už sezónne zamestnávanie nevnímame len v súvislosti s poľnohospodárstvom, lesným a vodným hospodárstvom, ale je to aj cestovný ruch, sú to služby, je to stavebníctvo,“ uviedol minister práce Ján Richter.

Inštitút sezónnej práce dnes poskytuje možnosť zamestnávať pracovníka na 8 mesiacov v roku podľa potreby, celkovo môže odpracovať 1400 hodín a v prípade potreby aj nadčasy.

Podľa pestovateľov je takáto podoba sezónneho zamestnávania nevyhovujúca. Možno ho využívať vo všetkých odvetviach, a najmä strojárska výroba či automobilový priemysel možnosti farmárov prevyšujú aj v mzdách. Problémom sú aj odvody, ktoré musia pri tomto zamestnávaní za pracovníkov platiť.

„Platiť asi 35-percent zo mzdy len odvody, to nie je mysliteľné, určite by to malo byť podstatne nižšie, lebo vtedy by to malo zmysel. Keď niekto príde na sezónne práce, teda pracuje kratšiu dobu do roka, tak si za ten čas chce aj niečo zarobiť,“ uviedol Marián Varga.

Ministerstvo práce ale nateraz zmeny neplánuje a skôr vyzýva pestovateľov, aby svoj prístup zmenili oni.

„Najväčší problém, hlavne u ovocinárov je, že nechcú dať ľuďom pracovné zmluvy, ale chcú ich zamestnávať len na dohody. Samozrejme, dohoda je jeden zo zákonných nástrojov z hľadiska pracovnoprávneho vzťahu, ale problém je v tom, že keď zoberú na klasický pracovný vzťah zamestnanca, má isté práva a nároky, ktoré mu umožňuje zákonník práce. Napríklad dovolenku, gastrolístok, pokiaľ spĺňa požiadavky. Ak je toto zásadný problém, na ktorom chcú ovocinári šetriť, tak je to veľká chyba,“ dodal minister práce Ján Richter.

Súčasný inštitút sezónneho zamestnávania pritom za ideálny nepovažuje ani rezort pôdohospodárstva.

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR podporuje zjednodušené zamestnávanie poľnohospodárov na sezónne práce. Existujúci inštitút zamestnávania je síce dobrý a dáva zamestnancom stabilitu, vrátane poistenia a platby odvodov, pre zamestnávateľov je však príliš drahý. Ak by mal ostať v platnosti súčasný režim, je potrebné, aby do sektora prvovýroby pritieklo viac financií, najmä v prerozdelení marže. Za takýchto okolností by si mohli dovoliť dať zamestnancom lepšie podmienky,“ reagoval Michal Feik z MPRV SR.

Na marže ale samotní poľnohospodári dosah nemajú, dlhodobo poukazujú na to, že presadiť sa vo veľkých obchodných sieťach je problémom po celom Slovensku. Ťažkosti spôsobuje dovozové ovocie, ako aj iné plodiny, ktoré zahraniční farmári predávajú lacnejšie ako naši, a to aj v dôsledku vyšších podpôr v zahraničí.

S nedostatkom pracovníkov nebojujú len naši pestovatelia, problémy majú aj susední Česi. V každom zo sektorov zeleninárstva, ovocinárstva a vinohradníctva v Česku chýba podľa tamojšieho agrorezortu asi po 2500 pracovníkov. Ich počty naši susedia dopĺňajú najmä v podobe zahraničnej pracovnej sily, predovšetkým ukrajinskej.

„Ministerstvo zemědělství je gestorem pilotního projektu Zvláštní postupy pro pracovníky do zemědělství a potravinářství z Ukrajiny. Tento projekt je v současné době zpracován na 1.500 pracovníků ročně, nicméně v souvislosti s kůrovcovou kalamitou Ministerstvo zemědělství požádalo o navýšení kvóty na 2.000 pracovníků a rozšíření projektu i na oblast lesnictví a dřevozpracující průmysl,“ uviedol Václav Tampír z tlačového oddelenia Ministerstva zemědelství ČR.

Na Slovensku aktuálne pracuje v rámci sezónnych prác vo všeobecnosti 341 cudzích štátnych príslušníkov, koľkí z nich sú zamestnaní v agrorezorte ale ministerstvo práce nespresnilo. Najviac, 244 z nich, predstavujú Ukrajinci, zvyšok tvoria Srbi, Macedónci a občania Bosny a Hercegoviny. Ovocinári poukazujú aj na to, že ich zamestnávanie na Slovensku je po administratívnej stránke komplikované a zdĺhavé. Rezort práce nateraz zmeny neavizuje.