S výmerou 5 600 hektárov patrí Agrifop Stakčín k najväčším poľnohospodárskym producentom na východe Slovenska. Spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1995 transformáciou Štátneho majetku Stakčín, hospodári v katastroch 21 obcí v okrese Snina a časti okresu Humenné.

„Tento podnik je z hľadiska svojho potenciálu fantastický,“ zdôrazňuje predseda predstavenstva a generálny riaditeľ František Podhányi, ktorý podnik v Stakčíne vedie len od februára 2021.

Kým sa však ponúkaný potenciál podarí naplniť, je potrebné zrealizovať viacero zmien a vyriešiť zásadné problémy, ktoré výrazne zaťažujú hospodárenie firmy.

„Keď sme vstúpili do tejto spoločnosti, zistili sme, že takmer celá rastlinná produkcia je určená pre živočíšnu výrobu. Komerčných plodín sa pestovalo veľmi málo, na ploche 50 – 60 hektárov. To je jedna z vecí, ktoré potrebujeme zmeniť, aby sa spoločnosť znovu naštartovala a bola úspešná,“ hodnotí predseda predstavenstva.

Viac komerčných plodín

Gro rastlinnej produkcie v súčasnosti tvorí kukurica na siláž, ktorú Agrifop pestuje na takmer 600 hektároch. Nasledujú ďatelino-trávne miešanky na približne 280 hektároch a ozimná pšenica na ploche 240 hektároch.

„V súčasnosti máme v osevnom pláne už aj repku na rozlohe 160 hektárov alebo sóju na 80 hektároch. To sme ešte len v začiatkoch. Potrebujeme byť aktívnejší práve na ornej pôde,“ komentuje František Podhányi.

Z celkovej výmery podniku tvoria takmer 3 600 hektárov trvalé trávne porasty.

„Veľkú časť produkcie krmív potrebujeme získať z trvalých trávnych porastov,“ hovorí František Podhányi.

Ambíciou spoločnosti je zvýšiť podiel komerčných plodín na ornej pôde.

„Na jednej strane je to výhoda, že máme krmivo pod kontrolou, na druhej strane krmivá pre živočíšnu výrobu viažu finančné prostriedky na dosť dlhú dobu. Kým ich zlikvidníme, mohli peniaze slúžiť na iné účely,“ približuje František Podhányi.

Preto sa Agrifop v budúcnosti sústredí na produkciu potravinárskej pšenice a kŕmnu pšenicu bude radšej dokupovať. Oblasť severovýchodného Slovenska má z hľadiska zrážok, no aj slnečných dní vhodné klimatické podmienky na pestovanie širokej plejády plodín. Aj hektárové úrody v tejto oblasti boli pomerne slušné.

„Máme problémy so zadržanou dotáciou zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ktorá nám kvôli necelým 4 hektárom zastavila podpory na úrovni milión eur. Už takmer dva roky sme značne limitovaní v nákupoch vstupov do prvovýroby. Robíme len základné hnojenie a nemáme finančné prostriedky na to, aby sme dokázali zabezpečiť dôkladnú ochranu rastlín, takže tie úrody boli skutočne veľmi zlé,“ hovorí.

Zadržanie platby od PPA František Podhányi zdôvodňuje takto: „V roku 2018, keď ešte bolo elektronické podávanie žiadostí vo svojich začiatkoch, Agrifop nestihol obrobiť plochu 3,5 hektára. Obrobili ich o pár dní neskôr, ale PPA to zachytila a zadržala dotáciu. Ide o dotáciu vo výške jedného milióna eur, pritom keď sme to prepočítali na spomínanú plochu 3,5 hektára, tak ide o podporu rádovo niekoľko sto eur. Príde mi to ako veľmi neadekvátny zásah zo strany PPA. Je to doslova likvidačný krok voči podniku.“

Produkcia mlieka klesla o 50 percent

Agrifop sa v rámci živočíšnej výroby zameriava na chov hovädzieho dobytka a oviec. Na farmách v Lešnom a Stakčíne majú dve základné stáda po 320 dojníc. Kravské mlieko dlhodobo dodávajú do syrárne Bel Slovensko.

„Počas celého roka produkujeme vysokokvalitné mlieko so stabilnou úrovňou tuku okolo 4,1 percenta, bielkoviny dosahujú 3,7 percenta. Je to výborný vstup pre mliekareň, ktorá vyrába tučné výrobky a syry,“ netají spokojnosť generálny riaditeľ.

Ešte v roku 2020 vyprodukovali 4,4 milióna kilogramov mlieka, vlani produkcia padla o 50 percent.

„Nemali sme finančné prostriedky na dokupovanie krmovín a aditív na dobilancovávanie živín v krmivách a nízke úrody nám zásadným spôsobom znížili zásoby vyprodukovaných objemových krmív,“ vysvetľuje František Podhányi.

Ovčie mlieko si spracúvajú sami, vo vlastnej lokálnej mliekarni, kde ho finalizujú do ovčích výrobkov.

Poľnohospodárstvo je nekoncepčné

Pri zmienke o najväčších problémoch poľnohospodárov na Slovensku reaguje šéf podniku bez rozmýšľania.

„V prvom rade by sme mali prestať rozdeľovať poľnohospodárov na malých a veľkých. Každý malý aj veľký poľnohospodár je dôležitý pre túto krajinu.  Každý vyrába iný sortiment,“ hovorí.

Pripomína, že slovenskému poľnohospodárstvu chýba koncepčnosť a politika štátu v oblasti podpory poľnohospodárstva mala by byť predvídateľná.

„Raz ideme utlmovať dojnice, vzápätí ich chceme podporovať, potom podporujeme dusík viažuce plodiny ako sója či iné strukoviny, o rok ich zo zoznamu vyjmeme. Nedokážeme predvídať, ako sa bude poľnohospodárstvo na Slovensku vyvíjať a potom je to čistá improvizácia. Potrebujeme stabilitu a jasný výhľad kam ideme a čo chceme dosiahnuť, aby sme si aj my mohli nastaviť dlhodobé plány,“ myslí si František Podhányi.

Smelé ciele do budúcnosti

Napriek aktuálnej situácii má Agrifop smelé ciele do budúcnosti. Podmienkou však je vyplatenie podpory.

„Veríme, že PPA a ministerstvo pôdohospodárstva sa zachovajú korektne a vyriešia túto situáciu,“ dúfa.

Plány na rok 2022 konkretizuje veľmi jasne.

„Plánujeme presunúť krmoviny z ornej pôdy na trvalé trávne porasty. Budeme tiež centralizovať výrobu surového kravského mlieka na jednu farmu, aby sme optimalizovali náklady. Nakoľko máme zaujímavú výmeru TTP, začíname budovať stádo bez trhovej produkcie mlieka. Máme záujem zamerať sa na rozvoj chovu oviec a zvýšiť produkciu našej syrárne. Samozrejme, potrebujeme stabilizovať úžitkovosť živočíšnej výroby. Predpokladám, že koncom roka zvrátime nepriaznivý stav a firmu dostaneme do parametrov, ktoré tu boli kedysi. Je škoda, že sa podnik s takými možnosťami dostal do aktuálnych problémov. Som presvedčený, že to dokážeme otočiť, aby Agrifop patril k najlepším poľnopodnikom na Slovensku,“ uzatvára František Podhányi.