Bratislava 8. septembra (TASR) – Jednu z najdlhších, najmokrejších, najkomplikovanejších a najdrahších žatiev v uplynulom desaťročí má za sebou slovenský agrárny sektor. Hoci na niektorých miestach ešte zostáva pozbierať zvyšky úrody, tohtoročný zber možno považovať v podstate za ukončený. V odhadoch jeho výsledkov sa síce Štatistický úrad (ŠÚ) SR a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) rozchádzajú, ale skutočná produkcia určite prevýšila vlaňajšok, ktorý z dlhodobého hľadiska patril k slabšiemu priemeru, uviedol pre TASR predseda SPPK Milan Semančík.

Poľnohospodári podľa žatevného dispečingu SPPK zozbierali celkovo 411.000 ton (t) repky, čo je v porovnaní s ostatnými odhadmi ŠÚ SR o 34.000 t (o 7,6 %) menej. Hektárový priemer 2,53 t prevýšil vlaňajšok o 0,44 t, teda o 21,1 %. Úroda by mala stačiť na domáce potravinárske spracovanie i výrobu metylesteru repkového oleja (MERO), ba časť produkcie, minimálne 30.000 až 40.000 t a v prípade nižšieho využitia domácich kapacít ešte viac, bude možné aj vyviezť.

Sebestačnosť nebola ohrozená ani v prípade hustosiatych obilnín. Pšenice sa podľa SPPK dostalo do skladov 1,678 milióna t, čo je o 298.000 t viac ako vlani, ale o 145.000 t menej, ako ŠÚ SR odhadol k 15. augustu tohto roka. Úroda jačmeňa predstavovala 837.000 t a prekročila minuloročnú skutočnosť o 178.000 t. Vyššia bola aj produkcia ovsa, raže, triticale a ostatných obilnín. Celkovo ich pestovatelia vyrobili 2,701 milióna t, čiže o 24,7 % viac ako v roku 2007. Odhad ŠÚ SR k 15. augustu bol v porovnaní so žatevným dispečingom SPPK približne o 10 percentuálnych bodov vyšší.

Pokiaľ ide o repku, z regionálneho hľadiska dopadli najlepšie okresy Bánovce nad Bebravou, Topoľčany a Bratislava, ktoré prekročili 3-tonový hektárový priemer. Šesť a viac ton pšenice z hektára zozbierali v okresoch Partizánske, Bánovce nad Bebravou, Topoľčany a Nitra. Kráľovná slovenských polí, za ktorú sa táto plodina označuje, však z hľadiska priemerných hektárových úrod vykázala podľa Semančíka značné rozdiely, pričom až 9 regiónov nedosiahlo ani 4-tonovú úroveň. Jačmeň sa najlepšie „sypal“ v okresoch Trnava, Bánovce nad Bebravou, Partizánske a Komárno, ktoré dosiahli hektárový priemer aspoň päť ton na hektár (ha) a vyšší.

„V rámci Slovenska zaznamenali naše regionálne komory kolísavé kvalitatívne parametre obilia – najmä potravinárskej pšenice, ale kvôli poľahnutým porastom aj sladovníckeho jačmeňa,“ hodnotil predseda.

„Na viacerých miestach vyprodukovali iba kŕmne zrniny, hoci pôvodne počítali s potravinárskymi. Žatva sa síce začala už v druhej polovici júna, ale daždivé počasie, sprevádzané prudkými vetrami a ľadovcom, ju natiahlo až do konca augusta. A tak hoci v máji a takmer v celom júni vyzeralo všetko optimisticky, napokon sa narušili zaužívané väzby a mnohé kombajny nemohli odísť na tradičnú kooperačnú výpomoc do iných regiónov. Museli ratovať úrodu na vlastných poliach. Ani žatevná technika z Českej republiky nemohla pomôcť slovenským poľnohospodárom v takom rozsahu ako v minulosti. Keď bola totiž na slovenských poliach, vlhké počasie predlžovalo jej prestoje a keď sa konečne vyčasilo, nastal čas zberu aj za riekou Moravou,“ opísal komplikácie zberu Milan Semančík.