Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Tisícky kusov dobytka nevyvážajú do zahraničia. Svoju produkciu finalizujú a rozvážajú po celom Slovensku

Tisícky kusov dobytka nevyvážajú do zahraničia. Svoju produkciu finalizujú a rozvážajú po celom Slovensku
insert_photoautorka

Rodinná farma Krava&Company leží v čarovnom prostredí Slanských vrchov na východe Slovenska. „Naše kravky majú veľa slnka, zelené lúky, dobrú trávu a krásny výhľad. Čo viac potrebujú?“ smeje sa Jiří Zeman, bývalý extraligový hokejista z Valašska, ktorý sa pred desiatimi rokmi rozhodol pre prácu farmára. Dnes je jeho farma značkou špičkového kvalitného vyzretého teľacieho a hovädzieho mäsa.

Cesta k chovu dobytka viedla cez deti

„Mali sme vtedy prvé dieťa, pre ktoré chcela manželka kvalitné teľacie mäso. V tom čase bol problém zohnať ho, tak sme sa so svokrom rozhodli, že to vyskúšame. Náš plán bol chovať tak 30 kraviek. Vybrali sme si plemeno limousine, lebo má vysokú kvalitu mäsa a nízky podiel tuku. A tiež pre vysokú samostatnosť pri otelení, na to som si netrúfal,“ spomína usmiaty farmár, ktorý sa na východ Slovenska presťahoval z Bratislavy.

Namiesto plánovaných 30 kusov napokon z Francúzska doviezli 500 kusov dobytka – aby sa to vyplatilo a stavili na metódu chovania dobytka na čerstvom vzduchu. Dnes má farma 3 500 kusov dobytka, z toho asi 1 200 kráv.

Prirodzený chov vonku

Ako zdôrazňuje Jiří Zeman, všetky kravy chovajú vonku: „Sú 365 dní na čerstvom vzduchu. Ekosystém je nastavený tak, že sa oplodňujú prirodzene.“

Dobytok je rozmiestnený na šiestich farmách – tri sú v regióne Vranova nad Topľou a tri v okrese Humenné. V zime zvieratá premiestnia na farmy, kde sú pripravené ležoviská a prístrešky. Dobytok bez problémov vydrží aj pri nízkych zimných teplotách. Príroda kravy prirodzene pripraví na chladné zimné počasie.

Jiří Zeman priznáva, že dochádza aj k stratám: „Prirodzený úhyn dobytka je do 5 %, my sa držíme okolo 1,8 %. Som presvedčený, že je to len vďaka vonkajšiemu chovu. Dobytok vypúšťa veľmi veľa metánu. Keď zvieratá zatvoríme do vnútra, usádza sa v budove a stále viac klesá nadol. Dobytok to potom dýcha a začne kašľať a chorľavieť. Keď sú vonku, na čerstvom vzduchu, na slnku, v daždi, úplne inak fungujú.“

Pri zmienke o podporách na dobytok len krúti hlavou: „Drvivá väčšina farmárov sa venuje len rastlinnej výrobe, lebo živočíšna sa ekonomicky neoplatí. Dotácie na dobytčiu jednotku sú mizivé, nemajú absolútne žiadnu logiku. Nestačia ani na mzdy pre ľudí na farme. A to nehovorím o tom, že mäso musíme spracovať.“

Ekologické hospodárstvo

Okrem chovu dobytka má farma aj rastlinnú výrobu. Vlastnú kukuricu, pšenicu, sóju a hrach využívajú na kŕmenie dobytka.

„Asi polovicu z toho, čo vypestujeme, predávame, aby to bolo ekonomicky rentabilné,“ upresňuje Jiří Zeman.

Farma dnes hospodári na 3 000 hektároch, polovicu predstavuje orná pôda a polovicu tvoria trvalé trávne pasienky. Úspešne si vybudovali ucelený ekosystém. Aj vďaka tomu má farma Krava&Company od januára označenie ekologického hospodárstva.

„A pritom sme nemuseli preto nič špeciálne urobiť. Pomáha nám chov, takže na hnojenie ornej pôdy používame kravský hnoj. Naše heslo je – robíme tak, ako to má byť – pestovanie, chov, aj mäso. Nepoužívame žiadne geneticky modifikované komodity, ani chémiu. Stavili sme na prírodu, slnko, zelené lúky a šťastné kravy. Pri produkcii mäsa sa spoliehame na prirodzený ekosystém,“ vysvetľuje majiteľ farmy.

Špičková kvalita mäsa

Spracovanie mäsa je samostatnou kapitolou. V začiatkoch predávali mäso do Talianska a Turecka.

„Postupne som si uvedomil, že sme vychovali perfektnú kvalitu, ktorú si vychutnávajú niekde inde. Rozhodol som sa, že musíme zabezpečiť celý systém,“ vracia majiteľ sa do minulosti.

Tak vo Vranove nad Topľou začali budovať výrobňu.

„Naša stratégia už od začiatku bola robiť to najlepšie mäso, aké sa dá. Nemohli sme sa na trhu rovnať veľkým producentom, tak sme museli prísť s niečím špecifickým. Napokon sme sa rozhodli, že chceme robiť vyzreté mäso – suché, aj mokré zrenie. Za tie roky sme sa v tejto oblasti na Slovensku dostali na špičku,“ neskrýva hrdosť Jiří Zeman.

Keďže kvalitu mäsa ovplyvňuje vek, majú v Krava&Company stanovené jasné pravidlá. Býky porážajú mladé, do 24 mesiacov. Teliatka porážajú okolo 10 – 11 mesiaca.

Jiří Zeman k tomu dodáva: „Ale dovtedy ich držíme v prirodzenom prostredí pri matke, na tráve a mliečku. Keď si potom to teľacie mäso dáte, musíte to cítiť. Našou špecialitou je babybúú – odrezky z najkvalitnejších častí teľacieho mäsa pre najmenšie deti, ktoré začínajú s príkrmami.“

Mäso musí skrehnúť

Mäso po porážke nechávajú vo Vranove osem dní visieť v chladiacich boxoch, aby sa uvoľnilo a skrehlo. Na spracovanie ide až keď je odležané. Jiří Zeman má v tom jasno.

Robí to zásadný rozdiel medzi tuhým a krehkým mäsom. Je iné, či doma mäso varíte 20 minút, alebo dve hodiny a stále je ako papuča,“ hovorí.

S cieľom ponúkať špičkovú kvalitu vybudovali aj špeciálnu zreciu komoru na zretie za sucha. V sterilnom prostredí s filtrovaným vzduchom a himalájskou soľou zreje kvalitné mäso na stejky. Trvá to 60 až 90 dní, ale kvalita je zaručená.

Za štyri roky sa farme podarilo etablovať sa na Slovensku. Ročne sa im narodí okolo tisíc teliat – celú produkciu dokážu spracovať a predať na domácom trhu.

„Na začiatku sme verili, že si nás ľudia hľadajúci kvalitné mäso napokon nájdu a vyšlo to. Pomaličky už pokukávame ďalej,“ prezrádza zámery Jiří Zeman.

Produkciu si rozvážajú sami, od ukrajinskej hranice až po rakúsku.

„Máme vlastné dodávky a tovar odovzdáme do každého obchodu, reštaurácie či hotela,“ opisuje majiteľ firmy.

Dovoz bez kontroly

Hoci mladý farmár pôsobí, že žiadne problémy neexistujú, na to, čo by bolo potrebné zmeniť, reaguje okamžite.

„Zoberiem to od koncovky – od mäsa. Ako producent musím splniť všetky existujúce normy. Sú síce prísne, ale veľmi dobre nastavené. Slovensko má dobrý kontrolný mechanizmus a to je podľa mňa správne. Akurát sem môže každý doviezť čo chce. Pri dovoze sa nekontroluje, v akých podmienkach sa dobytok chová a mäso spracováva. Latka na Slovensku je vysoko nastavená a myslím, že v mnohých oblastiach sme na vyššej úrovni ako na západe. Mali by sme však viac kontrolovať dovoz.“

Jiří Zeman upozorňuje, že ochrana domáceho trhu je dôležitá: „Mäso zo zahraničia nemá pre našu ekonomiku vôbec žiadny prínos, pretože peniaze odchádzajú zas preč. Mali by sme viac podporiť lokálnych farmárov. Každý štát si chráni svojich producentov. U nás stále na to čakáme.“

Autor článku: Veronika Fitzeková - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autorka

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments