AGRION – Združenie dodávateľov pôdohospodárskej techniky na Slovensku oslavuje tento rok dvadsať rokov svojej existencie. Rovnaké obdobie organizuje aj Deň poľa zameraný na krmoviny, kde si spoluorganizátorsku štafetu každoročne podávajú poľnohospodárske podniky z Očovej a z Liptovského Ondreja. Aktivita združenia sa v poslednom období obracia aj na prípravu Programu rozvoja vidieka na roky 2014 – 2020. Práve oblasť podpôr na techniku je témou, na ktorú sa Petra Matejoviča, viceprezidenta združenia AGRION, spýtal redaktor portálu poľnoinfo.sk a riaditeľ sekretariátu menovaného združenia Juraj Huba.

Je obnova poľnohospodárskej techniky na Slovensku dostatočná?
V roku 2012 bolo u nás podľa Štatistického úradu v prevádzke niečo cez 18 tisíc traktorov nad 40 kilowattov. Podľa našich štatistík sa v minulom roku v rovnakej výkonovej triede prihlásilo do evidencie Policajného zboru takmer 900 nových traktorov. Ide síce o nárast oproti minulému roku, ale aj tak to nestačí ani na jednoduchú reprodukciu. Nehovoriac o tom, že do evidencie mnohí importéri prihlasovali aj stroje, ktoré neboli reálne predané a robilo sa to len z dôvodu, aby sa vyhli plneniu emisnej normy TIER4, ktorá začala platiť v Európskej únii od 1. januára 2014. Takže v skutočnosti sa do prác zapojilo niečo cez 700 traktorov. Plniť takmer každoročne sprísňujúce sa normy stojí poľnohospodára tisícky a niekedy až desiatky tisíc eur navyše. Nové technológie zabezpečujúce normu TIER 4 nie sú lacné a preto niektoré naše členské firmy prihlásili v roku 2013 do evidencie aj nepredané  traktory, ktoré si ponechali na sklade a agropodnikateľ si ich môže kúpiť aj v tomto roku. A tým ušetrí. V štatistikách novoprihlásených traktorov za rok 2014 sa už ale neobjavia.

Keď sa vrátime k ostatným kategóriám strojov?

Najlepšia situácia je podľa našich informácií pri postrekovačoch. Tu je to pochopiteľné, keďže cez tieto zariadenia pretečie poľnohospodárovi ročne niekoľkonásobne vyššia hodnota, ako je samotná cena postrekovača. Poľnohospodár si uvedomuje, že mať kvalitné a spoľahlivé zariadenie sa naozaj oplatí. Úplne iná situácia je pri prívesoch, kde nám na cestách jazdí už naozaj hocičo. Tu je priemerný vek najvyšší, aj keď je potrebné povedať, že dosť vychádzame z nášho vnímania, ktoré vyplýva z návštev po podnikoch a zo starých údajov. Štatistiky priemerného veku jednotlivých strojov a zariadení v poľnohospodárstve sa nevedú od roku 2008.

To je asi dosť zvláštne, keďže výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z fondov Európskej únie sa neraz podáva na konkrétne zariadenia napríklad v rastlinnej výrobe.

Samozrejme. Potom sa nám stáva, že v rámci regiónov máme veľmi nerovnomerne rozmiestnenie strojov, alebo napríklad kombajny s ročnou využiteľnosťou 400 hektárov. Keďže poľnohospodár na daný stroj dostal polovicu prostriedkov z Únie, tak mu stačí urobiť pre jeho efektívnosť polovicu z toho, čo inému, ktorý kupoval stroj bez podpôr.

Znie to, akoby ste boli proti podporám na stroje z fondov Európskej únie?

Nerád by som použil slovo proti. Nastavenie podpôr v rozpočtovom období 2007 – 2013 nepovažujeme za šťastné. Veľká výzva v roku 2008 a nekoncepčné nákupy techniky nepomohli nášmu poľnohospodárstvu, ale ho úverovo zaťažili. Predstavou AGRIONu je, tak ako sme sa zhodli na mimoriadnom valnom zhromaždení v decembri 2013, aby poľnohospodár sám rozhodoval o nákupe strojov, ktoré potrebuje a kedy ich potrebuje. Takže plne podporujeme to, aby celkový balík podpôr vrátane národných zostal farmárom k dispozícii, ale poľnohospodárska technika bola z tejto podpory vypustená.

To znamená, že krok Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, keď sa presunulo 18,276 percenta prostriedkov z II. piliera do oblasti priamych platieb považujete za šťastný?

Samozrejme a dokonca keby to bolo na nás, podporili by sme aj vyšší presun. K poľnohospodárom sa dostanú vyššie podpory, ktoré budú podľa proklamácií rezortného ministerstva závisieť aj na tom, či sa poľnohospodár orientuje na živočíšnu, alebo špeciálnu rastlinnú výrobu. Roľníci najlepšie vedia, kedy potrebujú obnoviť mechanizáciu, aké zariadenia im v portfóliu chýbajú a nemusia čakať na výzvy. Ďalším faktom je, že v minulosti nikto presne nevedel, kedy bude výzva vyhlásená a koľko v nej bude prostriedkov. Viedlo to vyslovene k živelnému vybavovaniu podnikov strojmi a zariadeniami, ktorých využite sa s uplynutím viacerých rokov javí ako diskutabilné. Dôvodom takýchto chýb bol často aj časový tlak na podanie projektu. Naviac tento systém nadmerne administratívne zaťažoval ako poľnohospodárov, tak aj dodávateľov techniky. Nezanedbateľný je tiež odliv časti peňazí z podpôr do firiem, ktoré vypracovávali projekty.

Živelné vybavovanie podnikov strojmi znie ako dobrá žatva pre niekoľko slovenských výrobcov a najmä desiatky dodávateľov poľnohospodárskej mechanizácie.

Aj časť poľnohospodárskej verejnosti zastáva názor, že za podpory na poľnohospodárske stroje vyslovene lobujeme. Už naše mimoriadne valné zhromaždenie, ale podpory na poľnohospodársku techniku odmietlo. Keď vám v jednom roku vzrastú tržby aj o viac ako 100 percent a druhý rok sa vrátia na predchádzajúcu úroveň, alebo dokonca padnú ešte nižšie, tak to nie je nič priaznivé pre budovanie firiem. Spoločnosti združené v AGRION sú seriózne spoločnosti, ktoré chcú zabezpečovať pre našich zákazníkov kvalitný servis a budovať predajnú sieť. Pri takýchto extrémoch je to veľmi zložité. Dokonca takýmito výkyvmi podnecujeme k vzniku špekulatívnych firiem, ktoré fungujú len v období konjunktúry a po predaji stroja poľnohospodárovi, zanikajú.  

To znamená, že ste „en bloc“ proti podpore strojov v rastlinnej výrobe?

Samozrejme, že sme hľadali rôzne riešenia. Páči sa nám český model cez  Podporný a garančný roľnícky a lesnícky fond, ktorý podporuje investície formou bonifikácie úrokov z úverov. Keď sme sa začali o túto možnosť zaujímať, zistili sme, že u nás organizácia podobná českej neexistuje a preto by ju bolo potrebné najskôr založiť. Hľadáme riešenie, ktoré by prinieslo čo najnižšie pokrivenie trhu s neblahými dôsledkami pre rozvoj odvetvia. A keďže podľa návrhu Programu rozvoja vidieka na roky 2014 – 2020 na investície do hmotného majetku v poľnohospodárstve bude vyčlenené pravdepodobne od 190 do 290 miliónov eur, čo je oproti 400 miliónom, ktoré boli v predošlom období v Opatrení 1.1 oveľa menej, myslíme si, že podporené by mali byť oblasti špeciálnej rastlinnej výroby a živočíšnej výroby, kde Slovensko stratilo svoje pozície.

Teoreticky, ak by naozaj podpory na stroje neboli, neublíži tento krok obnove mechanizácie a tým vlastne aj členským firmám AGRION?

Nemyslím. Ak poľnohospodár bude už na začiatku sedemročného obdobia vedieť, že podpora na poľnohospodársku techniku nebude,  a zároveň bude mať jasné pravidlá pre priame platby, podpory na zvieratá, špeciálne plodiny a podobne, tak bude investovať priebežne. Bude investovať do toho, čo naozaj potrebuje a kedy to potrebuje. Bude sa veľmi dobre zamýšľať nad tým, ktorý stroj zvoliť. V minulosti sa nám stávalo, že len keď sa začalo šepkať, že sa pripravuje výzva, zastavil sa predaj poľnohospodárskej techniky napríklad na pol roka a vyčkávalo sa. Chceme, aby sa poľnohospodári dostali do reálneho trhového prostredia a naozaj kupovali techniku vtedy, keď je pre ich hospodárenie na pôde nevyhnutná. A nie iba vtedy keď je výzva.