Zadajte hľadaný výraz

Z domova Živočíšna výroba

SZPM: Deliť producentov mlieka na malých a veľkých neprinesie nič dobré

SZPM: Deliť producentov mlieka na malých a veľkých neprinesie nič dobré
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

V prvý júnový piatok skončilo pripomienkovanie návrhu základných parametrov výzvy pre podporu na investície do poľnohospodárskych podnikov. Poľnohospodári sa môžu uchádzať o takmer 160 miliónov eur z Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020. Ministerstvo pôdohospodárstva nastavilo parametre výzvy aj na podporu živočíšnej výroby.

Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka považuje návrh základných parametrov výzvy pri oblastiach živočíšna výroba a živočíšna výroba – malí poľnohospodári, za nevyrovnaný. Ako to už býva – diabol je skrytý v detailoch dokumentu.

„Zapojili sme sa do pripomienkovania základných parametrov výzvy zameranej na investície do poľnohospodárstva. Teší nás, že je tu vôľa odstrániť veľký investičný dlh v živočíšnej výrobe, ktorý ohrozuje konkurencieschopnosť podnikov na európskom trhu. Presadzujeme stanovisko, aby bola táto podporná schéma pre žiadateľov spravodlivá a dostatočne motivačná s cieľom zachovania živočíšnej výroby a zamestnanosti na vidieku,“ hovorí Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Rôzne kritéria

Chovateľom dojníc prekáža, že navrhovaná podporná schéma rozdeľuje poľnohospodárov na dve cieľové skupiny. Obe majú rozvíjať chov hospodárskych zvierat, ale ich zámery budú hodnotené podľa rôznych kritérií.

„Výzva je rozdelená na podporu malých poľnohospodárov a tých ostatných. Nerozumieme, prečo sú kritéria pri podpore týchto dvoch skupín hospodárov na pôde rôzne. Prečo napríklad malému poľnohospodárovi stačí na plný počet bodov v jednom z kritérií, ak dosahuje zaťaženie pôdy zvieratami na úrovni koeficientu 0,1 dobytčej jednotky, ale veľkému už 0,5 dobytčej jednotky,“ začína vymenovávať rozdielny prístup v návrhu výzvy Alexander Pastorek, predseda SZPM.

Rozdielnych kritérií pre malých a veľkých poľnohospodárov je v navrhovanom dokumente množstvo.

Pri podpore malých fariem nie je zaradená podmienka, aby bol podiel majetku k celkovým oprávneným  výdavkom všetkých podaných žiadostí väčší alebo rovný dva, ako sa vyžaduje pri väčších farmách.

Pri malých podnikoch sa nehodnotní ani ich ekonomická alebo finančná situácia, ktorá sa pri veľkých farmách posudzuje. Prvovýrobcovia mlieka združení v SZPM žiadajú zjednotiť ukazovatele ekonomického hodnotenia žiadateľov o eurofondovú podporu. Cieľom SZPM je spravodlivá investičná podpora pre všetky fyzické a právnické osoby bez ohľadu na ich veľkosť.

Navrhujú zníženie maximálnej výšky oprávnených výdavkov

Rozdielne kritériá ich mrzia hlavne kvôli tomu, že práve väčšie farmy sú rozhodujúce pri produkcii surového kravského mlieka. Minuloročné informácie z Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat poukazujú na to, že viac ako 92 percent slovenských dojníc žije na farmách, kde chovajú viac ako päťdesiat kráv.

„V návrhu máme problém aj s maximálnou výškou oprávnených výdavkov na jedného žiadateľa. Podľa nášho názoru sú navrhované dva milióny eur na projekt veľa a s menšou alokáciou by bolo podporených viac žiadostí. Navrhujeme preto znížiť maximálne výdavky na projekt na jeden milión eur,“ hovorí Alexander Pastorek.

Prvovýrobcovia mlieka by boli najradšej, keby došlo k stanoveniu limitov na projekty živočíšnej výroby, ktoré sú zamerané na výstavbu objektov pre ustajnenie zvierat.

„Predišlo by sa tým predražovaniu projektov. Navrhujeme limit 4 000 eur na dobytčiu jednotku,“ informuje Alexander Pastorek.

SZPM žiada, aby boli prioritne podporení žiadatelia, ktorí v rámci aktuálneho programového obdobia  finančné prostriedky ešte nečerpali. Zo sumy 160 miliónov eur, ktorá má byť rozdelená medzi živočíšnu výrobu a špeciálnu rastlinnú produkciu, navrhujú vyčleniť približne 70-percent prostriedkov na podporu živočíšnej výroby.

„Sme ochotní novému vedeniu ministerstva pôdohospodárstva vysvetliť, prečo sú naše požiadavky relevantné. Našim cieľom je čo najefektívnejšie využiť prostriedky z európskych fondov na rozvoj domácej výroby surového kravského mlieka nielen z hľadiska zvýšenia sebestačnosti, ale aj z hľadiska zlepšenia životného prostredia a pridanej hodnoty pre spoločnosť, uzatvára Margita Štefániková.

Autor článku: Slovenské mlieko (TS SZPM)
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments