Podľa najnovšieho výskumu nemôžu potraviny vyprodukované bez pesticídov ponúknuť vyšší nutričný obsah v porovnaní s konvenčne vyprodukovanými potravinami.

Projekt Kodaňskej univerzity zverejnený v polovici augusta v Journal of the Science of Food and Agriculture zistil zhruba rovnaké úrovne stopových prvkov v ekologicky aj konvenčne vypestovanom ovocí a zelenine.
Stopové prvky sú potrebné na telesný rast a vývoj – a ekologické potraviny sú často považované za výživnejšie vzhľadom na vyšší obsah stopových prvkov.

Nová štúdia však zistila len malé rozdiely v obsahu hlavných a stopových prvkov v piatich druhoch ovocia a zeleniny vypestovaných s využitím pesticídov a bez pesticídov: mrkva, kapusta, hrach, jablká a zemiaky.
Ekologické hospodárenie sa v EÚ stále rozširuje a počet farmárov, producentov, spracovateľov a importérov orientovaných na ekologickú produkciu sa od roku 2004 v EÚ-25 zvýšil o 13,4%.

Európska komisia spustila v EÚ kampaň na propagáciu ekologického hospodárenia a potravín a nového loga pre označovanie ekologických produktov v EÚ.

Takmer rovnaké úrovne
Dánska štúdia testovala obsah minerálnych a stopových prvkov v troch skupinách plodín pestovaných na podobných pôdach, na susedných honoch, v rovnakom čase, pričom všetky boli zberané a ošetrované súčasne.

Prvou skupinou boli ekologicky pestované plodiny s aplikáciou maštaľného hnoja a bez pesticídov. Hneď vedľa boli pestované rovnaké druhy ovocia a zeleniny s použitím minerálnych hnojív a povoleného množstva pesticídov – v snahe napodobniť typické intenzívne podmienky hospodárenia. V tretej skupine bol použitý maštaľný hnoj a pesticídy.

Analýza ukázala, že obsah hlavných a stopových prvkov v ovocí a zelenine vypestovaných pomocou uvedených troch metód bol takmer rovnaký.

Druhá časť štúdie bola zameraná na kŕmenie zvierat ekologickým a konvenčným krmivom počas dvoch rokov. Opäť nebol zistený žiaden rozdiel v prívode a vylučovaní minerálov a stopových prvkov.

Zistenia podporujú tvrdenia, že minerálne živiny z prírodných a priemyselných hnojív sú v pôde chemicky identické a nepreukazujú žiadne riziká pre zdravie. Dr. Sussanne Bűgel, vedúca tímu, ktorý štúdiu spracoval, povedala: „Pri piatich plodinách neboli zistené žiadne systematické rozdiely medzi systémami kultivácie predstavujúcimi ekologické a konvenčné výrobné metódy. „Štúdia nepodporuje presvedčenie, že ekologicky vypestované potraviny všeobecne obsahujú viac hlavných a stopových prvkov ako konvenčne vypestované potraviny“.
Správa však neponúka analýzu obsahu rezíduí pesticídov alebo hnojív v konvenčne vypestovaných potravinách – jedného z hlavných faktorov pri rozhodovaní pre ekologicky pestované potraviny.

Výsledky „nie sú relevantné“
Presvedčivosť výsledkov spochybnil aj Peter Melchett, strategický riaditeľ britskej inštitúcie pre ekologické potraviny Soil Association. Konštatoval, že štúdia môže povedať niečo o obsahu živín v potravinách alebo krmivách vyrobených zo sušených surovín, ale nie o porovnaní medzi ekologickým a neekologickým čerstvým ovocím a zeleninou, mäsom alebo mliečnymi produktmi. Za ďalšiu slabú stránku Asociácia považuje, že väčšina neekologického ovocia a zeleniny bola vypestovaná na pôde, ktorá bola dovtedy obhospodarovaná väčšinou ekologicky.

Dánska štúdia prispieva k súčasnej diskusii o prínose ekologických potravín, pretože pestovanie plodín bez využitia pesticídov má stále väčší podiel na európskom trhu.

Skúmané sú nielen zdravotné a chuťové vlastnosti, ale ekologické hľadisko je spochybňované tvrdeniami o nižších úrodách plodín pri uplatňovaní ekologických metód a tým potrebou väčšej výmery a väčším environmentálnym vplyvom na produkciu rovnakého množstva potravín.
Súčasná podporná kampaň Komisie je zameraná na poskytnutie väčšieho množstva informácií spotrebiteľom o tom, čo znamená ekologické hospodárenie a produkcia potravín.

Politika EÚ sa snaží zabezpečiť jasné informácie pre spotrebiteľov, ktorí sa rozhodli pre ekologickú produkciu. V júni 2007 Rada schválila nové nariadenie o ekologickej produkcii a označovaní, obsahujúce sústavu cieľov, princípov a pravidiel týkajúcich sa ekologickej produkcie. Obsahuje aj povinnosť producentov ekologických potravín v Európe používať ekologické logo EÚ, ako aj požiadavky pre najmenej 95% poľnohospodárskych zložiek finálneho ekologického produktu a nulové využívanie GMO.

Svetové pôdohospodárstvo, č. 9/2008, ročník X., vydáva Agroinštitút Nitra, š. p., Centrum informačných služieb