Pojem sucho nie je v poľnohospodárskej praxi žiadnou novinkou. Hoci sa obdobia sucha v minulosti objavovali tiež, v súčasnej dobe sa stávajú čoraz väčším a v podstate každoročným problémom. Podľa aktuálnej mapy sucha zo stránky intersucho.sk sa začínajúce sucho už tento rok objavuje v oblasti severného Slovenska, predovšetkým Oravy a Kysúc, s postupným presahom čoraz viac smerom na stredné Slovensko. Dopady na poľnohospodárstvo sa nateraz prejavujú len v okresoch Trenčín a Púchov.

„Rok 2024 sme začali až veľmi extrémne vlhkými podmienkami na mnohých územiach Slovenska, čo spôsobovalo poľnohospodárom značné problémy práve pre množstvo vody v pôde. Avšak február bol veľmi teplý, čo podmienilo aj vysoký výpar, a teda na niektorých miestach Slovenska sa objavili už začínajúce suché podmienky,“ skonštatovala Lívia Labudová, klimatologička Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Zrážky, ktoré priniesol marec, deficit vlahy čiastočne zmiernili. Vo viacerých lokalitách však začínajúce suché podmienky pretrvali.

„Z hľadiska skúseností z posledných rokov z nášho operatívneho monitoringu meteorologického a pôdneho sucha, ktorý robíme od roku 2015, práve marec zvykol byť suchý, čo spôsobovalo problémy pri vschádzaní plodín. Naše skúsenosti tiež hovoria o tom, že každoročne sa nám sucho vyskytne v intenzívnej podobe aspoň v niektorej časti nášho územia. Nevyhýba sa ani hornatým oblastiam ako je sever Slovenska, takže dnes už ani Kysuce alebo Orava nemôžu povedať, že nemajú problémy so suchom, či už pôdnym alebo meteorologickým. Naše dlhodobé analýzy od roku 1961 tiež ukazujú, že suché obdobia, ktoré sa prvých 30 rokov vyskytovali skôr v chladnej časti roka, teda od septembra do februára, sa momentálne vyskytujú v teplej časti roka – čiže od jari do leta. A práve to spôsobuje problémy poľnohospodárom,“ dodala Labudová.

Problém v celej Európe

Sucho ani zďaleka netrápi len poľnohospodárov na Slovensku. Výrazne boli suchom v uplynulých rokoch postihnuté viaceré krajiny Európy. Kontinent je podľa Európskej klimatickej agentúry najrýchlejšie otepľujúcim sa na svete. Klimatická zmena podľa výpočtov agentúry stála Európu medzi rokmi 1980 a 2021 asi 560 miliárd eur, pričom priemerná výška škody sa postupne rokmi zvyšovala.

„Vplyvy klímy na produkciu potravín najmä v južnej Európe môžu mať dosah na živobytie na vidieku a v pobrežných oblastiach, taktiež na využívanie pôdy, zdravie sociálne slabšieho obyvateľstva a aj na širšiu ekonomiku,“ konštatuje sa v správe o hodnotení klimatických rizík v Európe z tohto roka.

Najohrozenejšie klimatickou zmenou sú najmä lokálne ekonomiky, ktoré sú závislé na turizme, poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove. Správa na druhej strane konštatuje, že na ochranu pred klimatickou zmenou je nutné znížiť znečistenie z priemyslu aj poľnohospodárstva.

„Zmena klímy a jej dôsledky v suchu budú mať významný dopad na poľnohospodársku výrobu a aj preto Žitný ostrov patrí medzi najviac ohrozené regióny Slovenska,“ skonštatoval vo svojej vlaňajšej analýze Inštitút environmentálnej politiky.

Medzi okresy najviac ohrozené suchom zaradil v rámci identifikácie stupňov ohrozenia klimatickou zmenou na úrovni samospráv Bratislavu a Senec.

„Najviac k tomu prispievajú doteraz zaznamenané suchá v týchto oblastiach. Veľký podiel územia Senca je využívaný ako poľnohospodárska pôda, čo zvyšuje mieru rizika sucha. Ďalšia skupina rizikových okresov, aj keď nie tak ohrozených ako na juhozápade, sa nachádza na juhovýchode Slovenska v okolí Trebišova a Košíc. Juh stredného Slovenska (Gemer) je ohrozený nedostatkom vodných zdrojov, ktorý zhoršujú geologické faktory, ktoré bránia akumulácii vody,“ píše sa v analýze.

Odborníci v nej konštatujú, že v budúcnosti môže sucho viac ohrozovať iné oblasti Slovenska, ako doteraz. Odporučili tiež využiť milióny eur z agrodotácií a eurofondov práve na boj s klimatickou zmenou.

„Vplyv predpovedí najdlhších období sucha je významný pre okresy Medzilaborce a Snina. Napríklad obec Brezovec v Snine má v budúcnosti zaznamenať viac ako 70 po sebe nasledujúcich dní sucha. Najvyššie počty suchých dní za rok sa očakávajú v okresoch Revúca, Poltár a Rimavská Sobota. Investície by sa preto mali časom preorientovať na východnú časť Slovenska a regióny národných parkov Nízke Tatry a Malá Fatra.“

Čo nás čaká tento rok?

To, aké počasie čaká jednotlivé krajiny aj jednotlivé regióny Slovenska tento rok, je zatiaľ otázne. Odborníci sa však zhodujú, že suchu sa zrejme nevyhneme.

„Je ťažké robiť detailné predikcie v oblasti strednej Európy. Veľa bude závisieť od cirkulačných pomerov v oblasti Európy a od toho sa bude vyvíjať ďalšia situácia. Minulý rok bol veľmi premenlivý, začínal aj končil sa extrémne vlhkými podmienkami, ale v priebehu roka sme mali aj intenzívne suché epizódy. Čiže striedali sa extrémy na oboch stranách, čo bola iná situácia, ako v roku 2022, ktorý bol extrémne suchý na veľkej časti územia a takmer počas celého roka,“ vysvetlila Lívia Labudová zo SHMÚ.

Vývoj počasia závisí aj od formovania vzduchových hmôt, ktoré prúdia nad územie strednej Európy, ale aj od teploty povrchových vrstiev morí a oceánov.

„Vieme, že tá je teraz na veľmi vysokej úrovni a to má vplyv aj na vzduchové hmoty, ktoré sa formujú nad morami a oceánmi, a ktoré sa potom môžu dostať aj do strednej Európy. Takže všetko bude závisieť od teplotno-zrážkových vzťahov v nasledujúcich mesiacoch. Tie určia stav v roku 2024 aj na Slovensku,“ dodal Pavol Faško, klimatológ SHMÚ.

Aj podľa neho však vývoj za posledné roky naznačuje, že suché obdobia nebudú Slovensko obchádzať ani tento rok.

„Na základe informácií Svetovej meteorologickej organizácie, že sa v roku 2024 pravdepodobne dočkáme najteplejšieho roka v celej histórii merania teplôt na zemskom povrchu, môžeme predpokladať veľkú intenzitu sucha na našom území aj v tomto roku,“ konštatuje aj Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Miliónové škody

Škody, ktoré spôsobuje sucho, dosahujú v poľnohospodárstve miliónové rozmery už každoročne. Monitoring sucha a škôd s ním spojených spustila aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ešte v roku 2017.

„Každoročne medzi najviac postihnuté regióny patria regióny okolo Trnavy, Nitry, Galanty, Veľkého Krtíša, Nových Zámkov či Levíc. Napríklad v roku 2019 sme zaznamenali škody celkovo na ploche 111 tisíc hektárov, pričom dosiahli výšku 23,5 milióna eur. Najviac zasiahnuté plodiny boli kukurica, repka ozimná a pšenica ozimná. V roku 2020 škody dosiahli 22,5 milióna eur, a to na ploche 104 tisíc eur. Čo sa týka vlaňajška, rok 2023 nehodnotíme ako suchý. Sucho nebolo počas jarných prác, v máji sme mali studené počasie a dostatok vlahy, zber poľnohospodárskych plodín od 43. týždňa bol výrazne problémový kvôli nadmerným zrážkam,“ dodala Holéciová.

Ako extrémne suchý bol u nás označený aj z pohľadu poľnohospodárov rok 2022. Na odškodnenie vtedy štát vyčlenil 50 miliónov eur. Išlo o ďalšie odškodnenie poľnohospodárov za sucho – predošlé vyplatil štát v roku 2018. Vláda vtedy odškodňovala za sucho, ktoré poľnohospodári zažili rok predtým.

„Samozrejme že sme v oboch spomínaných rokoch uvítali rozhodnutie vlády o kompenzácii strát v poľnohospodárskej výrobe. Systémovejšie by však bolo, keby sme sa na obdobia strát po suchu vedeli dopredu a dostatočne pripraviť – a to vďaka rizikovému fondu, na vznik ktorého upozorňujeme už viac ako 10 rokov,“ uviedla na margo odškodnenia Holéciová.

O vytvorení rizikového fondu hovorí aj programové vyhlásenie aktuálnej vlády. Obdobne to však bolo vo vládnych dokumentoch deklarované aj za niektorých predchádzajúcich vlád, hoci do praxe sa rizikový fond nedostal.

Poistenie s dotáciou

Zatiaľ čo o rizikovom fonde sa stále len rozpráva, do reality už pred časom prišlo dotovanie poistenia v poľnohospodárstve. To sa vzťahuje aj na sucho.

„Upísanie – poistenie rizika, sucho je rozdelené podľa takzvaných pestovateľských zón, respektíve podľa s nimi súvisiacich termínov podľa pásiem. Pestovateľ v Komárne, na rozdiel od pestovateľa na Orave alebo spod Tatier, má odlišné vegetačné a agrotechnické termíny od sejby až po zber. Z tohto dôvodu je pre plnohodnotné krytie sucha pre všetky vegetačné fázy pre južné a stredné časti Slovenska koniec marca maximálny možný termín k poisteniu sucha. Pre plodiny ako je kukurica, sója a slnečnica sa totiž začínajú sledovať meteorologické veličiny, na základe ktorých sa rozhoduje o odškodnení za sucho,“ vyjadril sa Dalibor Bán, riaditeľ Agra poisťovne.

Podľa neho teda poľnohospodári v spomenutých oblastiach majú na uzatvorenie tohto poistenia posledné dni. Záujem o poistenie stúpa najmä pre skúsenosti, ktoré poľnohospodárom priniesli suché roky.

„Zvýšený záujem je badateľný aj pre aktuálny rok 2024. Medziročný nárast bol najviac citeľný po roku 2022, kedy sa plocha, poistená voči suchu, medziročne zdvojnásobila, samozrejme po negatívnych skúsenostiach so suchom, ale aj po znásobení počtu referenčných bodov,“ dodal Bán.

Voči suchu sa aktuálne dajú poistiť pšenica ozimná, raž ozimná, ovos ozimný, triticale ozimné, slnečnica, sója a kukurica na zrno aj siláž. Poistenie proti suchu má uzavreté 17 percent poistencov. Tak ako pri suchu, aj pri iných faktoroch v rámci poistenia môžu poľnohospodári aj tento rok čerpať od štátu dotáciu na poistné. Ministerstvo pôdohospodárstva na to vyčlenilo celkovo 8 miliónov eur.

Zmeny v hospodárení

Teplotné výkyvy, ktoré prináša klimatická zmena či škody, súvisiace s nepriazňou počasia, ovplyvňujú postupne aj to, čo sa v rámci hospodárenia na pôde na polia dostáva.

„Už roky poľnohospodári vo veľkom nepestujú napríklad zemiaky na severe krajiny. Kedysi tradičná pestovateľská zemiakárska oblasť – Liptov, Orava a Spiš, už nehrá primárnu úlohu v produkcii zemiakov. Tie pricestovali za vodou na juh Slovenska, kde sú závlahové systémy. Zemiak sa bez závlahovej vody dnes už nedá pestovať,“ skonštatovala Holéciová.

Podobne je to aj s cukrovou repou, ktorej pestovanie je bez závlahovej vody rizikové.

„Spomenúť môžeme aj ďalšie plodiny – zeleninu – kde tiež napríklad cibuľu, mrkvu a mnohé iné druhy, pestujú poľnohospodári pod závlahami,“ dodala hovorkyňa SPPK.

Vzhľadom na nie ideálnu situáciu so závlahami a ich dostupnosťou pre poľnohospodárov sa však niektoré plodiny, závislé od vody, začínajú vytrácať nielen z niektorých lokalít Slovenska, ale zaznamenávajú výrazný prepad pestovateľských plôch oproti minulosti naprieč krajinou. Sebestačnosť v niektorých plodinách sa na Slovensku za uplynulé desaťročia výrazne znížila. Hoci aj zo strany politikov, odborníkov a neraz aj samotných poľnohospodárov zaznievajú opakovane deklarácie o tom, že ju treba zvýšiť, otázne je, nakoľko sa to pri postupujúcej zmene klímy aj podarí.