Keby chceli, celú produkciu predajú do západnej Európy. Spoločnosť Agrokarpaty Plavnica si však drží svoju nastavenú stratégiu a z liečivých rastlín vyrába kvalitné bylinkové čaje. Ročne spracujú okolo 100 ton bylín a predajú viac ako 2 milióny krabičiek čajov. Rodinná firma zo Zamaguria je najväčším pestovateľom liečivých rastlín na Slovensku.

„Ako jediní máme svoju surovinu na výrobu, ktorá je vypestovaná ekologicky, bez prifarbovania a dochucovania,“ s hrdosťou konštatuje konateľka Helena Petrusová, ktorá v rodinnej firme zastupuje druhú a jej synovia už tretiu generáciu.

Slovenský čajový producent hospodári na približne 350 hektároch pôdy. Parcely má rozložené v okrese Stará Ľubovňa – v katastroch obcí Šambron, Plavnica, Plaveč, Kozelec, Hajtovka, Údol. Ako vysvetľuje konateľka, „naši rodičia budovali firmu pomaly. Keď sa dalo niečo kúpiť, kúpili a tak postupne pribúdali pozemky vo viacerých lokalitách. Sú vo vzdialenosti 15 – 20 kilometrov.“

Rozdelenie polí dnes považuje za výhodu: „Aj keď prírodné živly niekde úrodu poškodia, inde ostane v poriadku.“

Biošpalda – cenná komodita

Liečivé rastliny nepestujú na celej ploche. Na základe stanoveného osevného postupu striedajú rôzne plodiny. Podporuje to rast rastlín a prispieva k obmedzeniu výskytu škodcov v pôde.

Okrem liečivých rastlín pestujú biošpaldu, zemiaky, potravinársku a kŕmnu pšenicu. Špalda je podľa Heleny Petrusovej veľmi cenná komodita: „Predávame ju na západ. Bio kvalita je drahšia a v Nemecku je o ňu záujem.“

Byliny zaberajú asi 150 hektárov, z toho až tretinu tvorí rumanček. Na poliach sa však strieda spolu 22 druhov rastlín, medzi ktorými nechýba mäta, medovka, ľubovník, jastrabina, slez či nechtík. Na ďalších 22 hektároch sa rozprestierajú plantáže, kde si dopestujú rakytník, ríbezľu, aj aróniu čiernoplodú.

„Záber je naozaj široký. Nepestujeme však všetky komodity,“ vysvetľuje konateľka a dodáva, že niektoré jednoducho rastú v lese.

„Máme svojich dodávateľov, ktorí vo voľnej prírode zbierajú prvosienky, medvedí cesnak, krušinu, hloh, lipu a iné plodiny, ktoré nemusíme pestovať, ale obdarúva nás nimi príroda,“ hovorí Helena Petrusová.

V Plavnici kladú dôraz tradične na šetrné bio hospodárenie. Pestovateľka zdôrazňuje: „Pôdu nevyciciavame. Pozbierame vňať a všetky pozberové zvyšky zaorávame do pôdy a tým ju obohacujeme. Po zaoraní pozberových zvyškov vysejeme ešte lucernu, alebo podobné rastliny, ktoré obsahujú baktérie viažuce dusík a tým ekologicky obohacujú pôdu.“

Agrokarpaty sa od samého začiatku v 90-tych rokoch orientujú na bio produkty. A hoci sú veľmi preferované, Helena Petrusová upozorňuje, že nie všetky finálne výrobky majú certifikované ako bio: „Napríklad prvosienku máme z lesa a inšpekčný orgán by musel kontrolovať les. Ak však chceme kvalitný prieduškový čaj, musíme tam prvosienku pridať. Naši zákazníci vedia, prečo nemá označenie bio a že napriek tomu je ekologický.“

Vychádzajú z fytoterapie

Spomedzi bylinkových čajov je jednoznačne najväčší záujem o rakytník.

„Rakytník sme pestovali medzi prvými, keď ešte nebol na Slovensku v takej móde. Nerobíme z neho šťavu, ani olej, ale na rozdiel od iných výrobcov použijeme v zmesi celý usušený plod rakytníka. Je tam aj olej, aj šťava, takže obsahuje všetky vzácne látky,“ približuje skúsená podnikateľka.

Čistého rakytníkového čaju predajú ročne asi 130 000 kusov, ale v ponuke majú ďalšie miešané rakytníkové čaje – s pohánkou, alebo medovkou. Tých predajú ďalších 130 000 kusov ročne.

Pri miešaní čajov sa od vzniku firmy riadia poznatkami fytoterapie.

„Otec – zakladateľ firmy sa zaujímal o túto problematiku, komunikoval s biochemikmi a fytoterapeutmi z Ukrajiny a Ruska, kde sú špeciálne školy na fytoterapiu. Receptúry sme pripravovali na základe skúseností a klinických testov na čaje, ktoré sa robili na Ukrajine. V minulosti receptúry schvaľoval Štátny ústav pre kontrolu liečiv, takže všetky prvé receptúry máme schválené,“ opisuje zákulisie prípravy liečivých čajových zmesí Helena Petrusová.

Ročne spracujú okolo 100 ton bylín, ako však pripomína konateľka, vyprodukujú ich aj viac.

„Napríklad našu nosnú komoditu, rumanček, na našom trhu nedokážeme zabalený predať až v takom množstve, preto ho nespracovaný vo vreciach predávame do Nemecka. Partneri v západnej Európe oceňujú našu špičkovú kvalitu. Vykúpili by celú našu produkciu vo vreciach, spracovali pod svojou značkou a nám to posielali späť cez veľké obchodné siete. Sme však patrioti, snažíme sa maximum spracovať a predávať na Slovensku.“

Výrobný proces pod kontrolou

Agrokarpaty ponúkajú v súčasnosti asi 150 druhov nálevových čajov a ďalších 150 sypaných. Každý rok sa však snažia zákazníkom ponúknuť niečo nové a doplniť sortiment. Nosný trh je slovenský, malé objemy vyvážajú aj do Českej republiky, prípadne iných krajín.

„Máme vlastný e-shop a sme aj v zahraničných obchodných reťazcoch. Bránili sme sa tomu kvôli neprimeraným obchodným podmienkam, ale napokon spolupracujeme. Chceme, aby Slováci našli v reťazcoch naše čaje,“ komentuje Helena Petrusová.

Záujem o kvalitné domáce produkty rastie a cítia to aj v Plavnici. Kým v roku 2007 predali okolo 600 000 kusov krabičiek čajov, v súčasnosti predajú ročne viac ako dva milióny.

Ako zdôrazňuje konateľka spoločnosti, celý produkčný reťazec majú pod kontrolou: „Všetko robíme sami – prípravu pôdy, pestovanie, zber, finalizáciu pod jednou strechou, aj distribúciu.“

Aktuálne majú 64 stálych zamestnancov. Počas sezóny ich dopĺňajú brigádnici a to nielen na zber, ale aj na balenie výrobkov.

Helena Petrusová je na rodinnú firmu hrdá: „Ideme dopredu pomaličky, ale isto, tak ako naši rodičia. Dnes sme bez úverov a išli sme len do takých projektov, na ktoré sme mali. Robíme pre ďalšie generácie a dúfame, že to zvládneme.“