Zadajte hľadaný výraz

PoľnoEÚ Z domova

Strategický plán: Spoločne kritizujú malí a veľkí, poľnohospodári aj spracovatelia

Strategický plán: Spoločne kritizujú malí a veľkí, poľnohospodári aj spracovatelia
insert_photoarchív poľnoinfo.sk - budova MPRV SR.

Takmer 700 strán textu, 8 dní pripomienkovania a 501 pripomienok, z toho 336 zásadných. Aj takto možno v číslach charakterizovať medzirezortné pripomienkové konanie návrhu Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2023 až 2027. Do pripomienkovania sa dokument dostal 4. januára 2022, pričom na predloženie svojich stanovísk mali združenia, štátne inštitúcie aj verejnosť čas len do 11. januára.

„Päť pracovných dní na pripomienkovanie Strategického plánu SPP v medzirezortnom pripomienkovom konaní považujeme za nedostatočný. Požadujeme, aby v ďalších krokoch prípravy SPP bol dôsledne dodržiavaný transparentný prístup prípravy so zapojením zainteresovaných skupín,“ uviedlo na margo celého procesu v jednej zo zásadných pripomienok združenie Ekotrend Slovakia, teda združenie producentov bio potravín a záujemcov o ekologické poľnohospodárstvo.

„Klub 500 žiada o predĺženie lehoty na medzirezortné pripomienkové konanie. Máme za to, že je nezodpovedné stanoviť lehotu jeden týždeň na medzirezortné pripomienkové konanie. Klub 500 trvá na tom, aby bol dodržaný štandardný legislatívny proces a štandardná dĺžka medzirezortného pripomienkového konania,“ vyslovilo sa aj združenie vlastníkov spoločností s viac ako 500 zamestnancami.

Ministerstvo financií či Ministerstvo práce, sociálnych vecí a  rodiny zas poukázali na to, že materiál nebol predložený na predbežné pripomienkové konanie, hoci podľa zákona mal byť.

Na Slovensko v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky pritečie viac ako 4,2 miliardy eur. Z toho takmer 3,4 miliardy eur predstavuje príspevok EÚ a bezmála 866 miliónov eur príspevok štátneho rozpočtu SR. Dokument stavuje celkovo desať cieľov, ktoré chce aj s pomocou uvedených súm docieliť.

Pokračuje boj malých a veľkých?

Na Slovensku sa už dlhšie diskutuje o rozlišovaní malých a veľkých agrosubjektov. Najmä po nástupe aktuálnej vlády sa otázka dostala do popredia – viaceré združenia upozornili na to, že práve predstavitelia ministerstva rozdúchavali oheň medzi „malými“ a „veľkými“ a posilňovali nepriateľské stanoviská nielen medzi jednotlivými agrosubjektmi, ale aj zo strany verejnosti. Podporu menších podnikateľov na pôde deklaruje aj samotný strategický plán.

„Veľkou výzvou Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky je vytvoriť vhodné podmienky pre rozvoj životaschopných malých a stredných fariem na trhu s pôdou, v oblasti adresnosti podpôr ako aj v rámci prístupu k úverom,“ píše sa hneď v úvode v strategickom pláne.

Reakcia v rámci pripomienkovania prišla zo strany Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá žiada vypustiť z vety slová „malých a stredných“. Podľa SPPK totiž v dokumente absentuje definícia malých a stredných fariem.

„SPPK je toho názoru, že SPP nemá rozlišovať malé, stredné a ostatné farmy a z toho dôvodu aj adresnosť je tu uvedená nesprávne. Zároveň nie je zrejmá definícia takéhoto delenia poľnohospodárskych podnikov,“ uvádza Komora v pripomienke.

Kritika SPPK sa ozýva aj na margo stanovených cieľov, v rámci ktorých rezort deklaruje, že využitie priamych podpôr bude v novom období adresnejšie.

„Vysoké dotácie fariem, ktoré majú nízku produkciu a zamestnanosť budú znížené,“ píše sa v strategickom pláne.

Práve túto vetu žiada SPPK z dokumentu úplne vypustiť.

„Uvedený text je zavádzajúci a nepravdivý,“ vysvetlila komora.

Mladí a začínajúci

Jeden z cieľov samotného strategického plánu hovorí o pritiahnutí nových poľnohospodárov do odvetvia. Ide o frázu, ktorú na Slovensku počuť už niekoľko rokov, hoci do praxe sa ju výraznejšie preniesť nedarí.

„Pripomienkujeme, aby podpory, ktoré budú smerované pre mladých poľnohospodárov boli pre cieľovú skupinu od 18 do 40 rokov. To znamená, že sa nebude prihliadať na dobu trvania podniku,“ argumentuje vo svojich pripomienkach ASYF – Združenie mladých farmárov na Slovensku.

ASYF v rámci pripomienkovania žiada aj zlepšiť prístup mladých k pôde, k finančným prostriedkom a upraviť aj podporu vzdelávania mladých poľnohospodárov.

„Žiadame zavedenie sledovania konečného užívateľa výhod. Niekoľkokrát v malých ako aj vo veľkej pracovnej skupine sme vám potrebu zavedenia sledovania konečného užívateľa výhod odôvodňovali, no zatiaľ neúspešne! Na tejto pripomienke trváme!“ uviedlo ASYF vo svojich pripomienkach.

Stropovanie

Nová spoločná poľnohospodárska politika po rokoch diskusií naozaj zavedie aj stropovanie priamych platieb. Na Slovensku sa o tejto otázke rozpráva už celé roky a ostrá diskusia sa viedla aj pred prijatím súčasnej agropolitiky. Do nej sa stropovanie napokon nedostalo. Od roku 2023 sa však má stať realitou. K jeho zavedeniu sa však ozývajú výhrady. SPPK napríklad návrhu vytýka neaktuálne mzdy, ktoré dokument uvádza ako položky možné odpočítať od sumy základnej podpory.

„Požadujeme zmeniť sumu 820 EUR na reálnu hodnotu. Navrhnutá suma už v tomto roku nezodpovedá skutočnosti a pritom je predpoklad každoročného zvyšovania minimálnej mzdy,“ upozornila SPPK.

Zdá sa, že legislatíva okolo stropovania sa navyše bude musieť ešte dopracovať. Aspoň tak to požaduje Ministerstvo financií SR.

„Dokument zavádza stropovanie Základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti s cieľom zvýšenia adresnosti a efektívnosti podpôr. Následne vysvetľuje spôsob a odhadovanú zastropovanú čiastku. Dokument uvažuje so znížením platby na úrovni 85 percent čiastky presahujúcej 60 000 eur a 100 percent čiastky (strop) presahujúcej 100 000 eur. Maximálna podpora tak vychádza na 66 000 eur. Z dokumentu však nie je jednoznačne zrejmé, či ide o stropovanie na úrovni farmy (IČO) alebo na úrovni vlastníka (konečného užívateľa výhod). Odviazané priame platby predstavujú príjmovú podporu konkrétneho farmára. Garantovaný príjem farmára (vlastníka farmy) vo výške 66 000 eur ročne z verejných zdrojov je v podmienkach Slovenska dostatočný. Vlastníci viacerých fariem pri stropovaní na IČO budú ale získavať nadštandardnú príjmovú podporu, lebo budú môcť získať až 66 000 eur z každej farmy. Zároveň stropovanie na IČO budú môcť vlastníci obchádzať rozdelením fariem. Preto je potrebné Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky dopracovať o stropovanie na konečného užívateľa výhod vrátane spracovania analýz zameraných na vykazovanie vlastníckej štruktúry, mzdových nákladov a systému kontroly,“ uviedol rezort financií vo svojej zásadnej pripomienke.

Nespokojnosť potravinárov

Pripomienok, predložených k návrhu strategického plánu je pomerne veľa aj napriek krátkemu času na pripomienkovanie. Mnohé obsahujú návrhy na zmeny či zlepšenie, iné zas otvorenú kritiku. Tej sa nestránili aj potravinári.

„Potravinárska komora Slovenska predložený návrh strategického plánu hodnotí ako chybne nastavený dokument, ktorý nerieši kľúčový problém nášho sektora – efektívnu finalizáciu produktov poľnohospodárskej prvovýroby na potraviny s vysokou pridanou hodnotou vyprodukované na Slovensku,“ vyjadrila sa k materiálu ako celku PKS.

Podľa PKS je situácia so spracovaním agrokomodít na Slovensku alarmujúca, navyše ohrozuje aj potravinovú bezpečnosť Slovenska ako štátu. Napriek znalosti tohto problému však podľa potravinárov strategický plán situáciu nerieši.

„Strategický plán síce obsahuje viaceré akceleračné nástroje na posilnenie produkcie v oblasti živočíšnej výroby alebo špeciálnej rastlinnej výroby, neobsahuje však takmer žiadne nástroje na podporu spracovania týchto produktov. Vynakladáme obrovské finančné prostriedky na prvú fázu – výrobu vlastných surovín, avšak ignorujeme záujem na naviazaní ďalšej ekonomickej aktivity a zamestnanosti pri ich ďalšom spracovaní. Týmto sa opäť vzdávame kľúčovej fázy výroby potravín, kde sa tvorí dvojnásobná pridaná hodnota oproti prvovýrobe, a ďalej prehlbujeme našu závislosť na dovoze potravín. Vzhľadom na naše vážne výhrady predložený strategický plán ako celok nemôžeme akceptovať,“ konštatuje v zásadnej pripomienke PKS.

Podobnú rétoriku v pripomienkach použil aj Slovenský zväz spracovateľov mäsa, ktorý materiál nepovažuje za dostatočný vzhľadom na reálne potreby potravinárskeho odvetvia.

„Napriek skutočnosti, že zvyšovanie potravinovej sebestačnosti Slovenska je zároveň aj cieľom deklarovaným v prijatom Programovom vyhlásení vlády SR, predložený návrh strategického plánu nevnímame ako materiál, ktorý by súčasnú nepriaznivú situáciu dokázal vo vzťahu k nízkej konkurencieschopnosti slovenských výrobcov potravín oproti zahraničným zvrátiť. Slovenský zväz spracovateľov mäsa nesúhlasí s predloženým návrhom strategického plánu a apeluje na MPRV SR, ako aj na vládu, aby opakovane prehodnotila svoje priority a navýšila podiel financovania v prospech potravinárskeho priemyslu,“ vysvetlil zväz vo svojej zásadnej pripomienke.

Rozporové konanie už stihol kritizovať zástupca ZMOS

Aj napriek krátkosti času sú výsledkom pripomienkového konania stovky podnetov, s ktorými sa rezort pôdohospodárstva v rámci rozporového konania bude musieť vyrovnať. Ide o paradoxnú situáciu, keďže ministerstvo neustále pripomínalo, ako s účastníkmi ohľadne strategického plánu komunikovalo.

Pozvánku na rozporové konanie už stihol v piatok (14.1.2022) na svojej sociálnej sieti kritizovať Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ kancelárie a hovorca Združenia miest a obcí Slovenska.

„Neprofesionálne a na oko transparentné. Tak sa dá hodnotiť pozvánka, ktorá príde hodiny pred rozporovým konaním k poľnohospodárskej politike. Priatelia na ministerstve, fakt nemáte kúsok hanby?“ pýta sa Michal Kaliňák.

Rozporové konanie, ktoré sa malo uskutočniť v piatok nakoniec nebolo. Podľa našich informácií prebieha dnes (17.1.2022) od 12:00.

Po rozporových konaniach bude dokument smerovať na mimoriadne zasadnutie Hospodárskej a sociálnej rady SR a následne na rokovanie vlády.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk - budova MPRV SR.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments