Medzinárodný veľtrh Agrosalón sa v pamäti poľnohospodára zapísal v roku 2007, keď sa konal prvý raz. Už vtedy, vystavovatelia aj návštevníci vysoko hodnotili úroveň podujatia, ktoré je primárne zamerané na poľnohospodársku techniku.
Aj keď je situácia v jednotlivých odvetviach slovenskej prvovýroby ťažká, predsa len sa občas objaví svetlý príklad toho, že dobrým manažérskym prístupom a sčasti aj náhodou sa špecifické oblasti prvovýroby darí úspešne rozvíjať. Takýmto príkladom je aj produkcia zeleniny v rodinnom holdingu otca a súrodencov Mačajovcov z Kráľovej pri Senci. Vo väčšom objeme začali s dodávkou nie celkom tradičného druhu zeleniny - petržlenu.
Počas prebiehajúceho mesiaca október sa do zelených čísel dostala kukurica, ktorá je v zisku 1.22 % od začiatku mesiaca. V červenom stále ostáva sója (-4%) a pšenica (-3.4%). U kukurice môžeme badať známky odrazu nahor a dokonca prerazenie posledných septembrových vrcholov. U sóje sa tiež formuje dno, stále bojuje o udržanie úrovne 15 USD za bušel, avšak zdá sa, že to nebude boj márny. Pšenica sa posledné štyri mesiace obchoduje do strany a nenašla si svoje smerovanie, odmietla ďalší rast a odmieta aj pokles z letných úrovní. Minulý týždeň bol bohatý na dáta, čo máme za sebou?
Prinášame vám prehľad cien jatočných zvierat za 40. týždeň, tak ako ich pripravili Agrárne trhové informácie Slovenska.
Novým zákonom o pôde zruší Maďarsko možnosť predaja pôdy cudzincom, vyhlásil včera (sobota 13. októbra) v maďarskom Cegléde maďarský premiér Viktor Orbán. Vláda podľa jeho slov zvažuje, či nový zákon, ktorého cieľom bude vytvoriť právny rámec perspektíve nového maďarského poľnohospodárstva, nebude "dvojtretinovým zákonom". Ten by totiž zamedzil prispôsobovať ho potrebám aktuálnej vlády.
Rusko bude mať dostatok potravín napriek slabej úrode obilnín v samotnom Rusku aj vo svete. Povedal tento týždeň ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa tak usiloval upokojiť obyvateľstvo v súvislosti s klesajúcimi prognózami úrod v poslednom období.
Pšenica je našou najrozšírenejšou obilninou, ktorá sa pestuje takmer vo všetkých našich pôdno-klimatických podmienkach. Výživa spojená s cielenou stimuláciou v celom komplexe agrotechnologických opatrení pestovania pšenice významne ovplyvňuje množstvo úrody, ale aj jej kvalitu.
Poľnohospodárske družstvo Tvrdošovce začalo ako jediné na Slovensku pestovať rakytník rašetliakový. Pestuje ho na ploche 12 hektárov, výsadbu založilo v roku 2010. V týchto dňoch pozberali pracovníci družstva prvú úrodu.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR má v budúcom roku hospodáriť so sumou 1,25 miliardy eur. Podľa návrhu rozpočtu z dielne rezortu financií má tak agrorezort dostať v porovnaní s tohtoročným rozpočtom menej o 163 miliónov eur, teda o 11,6 %.
V čase veľkého príchodu nadnárodných investorov v minulých dvoch desaťročiach sa štát snažil skôr vytvoriť im čo najvýhodnejšie podmienky, čo malo zvýšiť rozvoj regiónov a zamestnanosť. Pri výstavbe veľkých priemyselných parkov a firiem „na zelenej lúke“ sa už menej myslelo na kvalitné poľnohospodárske pôdy, ktoré sa neraz zaberali. Od nového roka by mala platiť legislatívna úprava, ktorá by mala regulovať nadmernú výstavbu na pôde vysokej bonity a mala by veľkých investorov motivovať, aby využívali jestvujúce „hnedé“ zóny, prípadne sa obzreli za menej kvalitnými pôdami, ktoré sú v menej rozvinutých regiónoch.
Viac ako polovica poľských agrofariem má podľa slov generálneho riaditeľa Poľskej federácie chovateľov dobytka a výrobcov mlieka (Polska Federacja Hodowców Bydla i Producentów Mleka) Stanislawa Kautza iba tri dojnice. Takéto poľnohospodárske statky obrábajú pritom zároveň okolo 8 až 10 hektárov pôdy.
Tým vznikol takzvaný svetlý ležiak (naspodu kvasené pivo). Išlo o nefiltrovaný ležiak, pretože s filtrovaním piva sa začalo až v roku 1898. Dnes dosahuje Plzeňský Prazdroj predaj na úrovni 9,9 milióna hektolitrov piva, ktoré exportuje do viac ako 50 krajín sveta. Prazdroj je taktiež najväčším exportérom českého piva. Tak ako slovenské značky Topvar, Šariš, alebo Smädný mních patrí aj Plzeňský Prazdroj do portfólia značiek SAB Miller.
Tým vznikol takzvaný svetlý ležiak (naspodu kvasené pivo). Išlo o nefiltrovaný ležiak, pretože s filtrovaním piva sa začalo až v roku 1898. Dnes dosahuje Plzeňský Prazdroj predaj na úrovni 9,9 milióna hektolitrov piva, ktoré exportuje do viac ako 50 krajín sveta. Prazdroj je taktiež najväčším exportérom českého piva. Tak ako slovenské značky Topvar, Šariš, alebo Smädný mních patrí aj Plzeňský Prazdroj do portfólia značiek SAB Miller.
Tento týždeň bol zaujímavý tým, že obilniny začínajú spomaľovať svoj pokles – hoci pšenica ani predtým nijako výrazne od letných 4-ročných vrcholov neklesala. Každopádne máme za sebou 15% korekciu ceny sóje a 12% korekciu ceny kukurice, čo sme predpokladali v našich letných analýzach. Úprimne – čakali sme väčší prepad. Na druhej strane nie je nikde napísané, že prepad je na konci.
Odhad priemerných hektárových úrod kukurice v roku 2012 bol v septembri ešte raz skorigovaný smerom nadol. Veľké výpadky produkcie kukurice sú najmä v južnej Európe. Európska „diera“ v bilancii kukurice sa tak zväčšila.
Najnovšie komentáre
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní