Nová vláda Igora Matoviča má za sebou prvých 100 dní vo funkcii. Na čele rezortu počas tohto obdobia stál a stále stojí nominant strany OĽaNO, Ján Mičovský. Pod jeho vedením sa v rezorte uskutočnili viaceré personálne zmeny. Rezort sám hodnotí úvod svojho fungovania ako obdobie nastoľovania spravodlivosti a prichádzajúcich úspechov.

„Neprislúcha mi, aby som hodnotil sám seba. Prvých sto dní mojej služby pre krajinu musia zhodnotiť občania. Získal som množstvo skvelých nápadov, ktoré sa už teraz usilujeme pretaviť do praxe. Zverenú dôveru sa snažím využiť naplno a spravím všetko preto, aby za nami bolo vidieť výsledky. Výsledky, ktoré táto krajina potrebuje k tomu, aby sa tu žilo nám a našim deťom lepšie,“ zdôraznil minister.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ako najväčšia organizácia združujúca zástupcov agrosektora priznáva, že štart nového vedenia v rezorte nebol ľahký.

SPPK: Potrebujeme jednoznačné a konkrétne opatrenia

„Zistenia skutočného stavu na Pôdohospodárskej platobnej agentúre a príchod pandémie nového koronavírusu výrazne ovplyvnili prvých sto dní vlády ministra pôdohospodárstva. Hľadanie cesty ku konštruktívnej diskusii s relevantnými samosprávami je za nami a pred nami ambiciózny cieľ zvýšiť potravinovú sebestačnosť krajiny,“ uviedla komora.

Poľnohospodári zároveň poukazujú na potrebu reálnych opatrení v praxi a hľadanie riešení, ktoré predstaviteľov sektora najmä spájajú.

„Čo je z nášho pohľadu trochu negatívne na doterajšom pôsobení ministerstva je samotný začiatok, ako sme spolu začali komunikovať a dostali sme sa do trecích plôch. Či už to bolo pri repke, alebo v otázke veľkí verzus malí poľnohospodári. Súčasné vedenie rezortu tomu nepridávalo a vytváralo skôr otázky, ktoré nás nespájali, ale rozdeľovali. Rovnako negatívne vnímame to, že sme stále len vo frázach o tom, že chceme sebestačnosť, chceme ju podporovať a myslíme si, že je to potrebné. Treba zdôrazniť, že reálne sme v stave, kedy sa na Slovensko denne dovezie vyše 800 kamiónov s potravinami. Potrebujeme jednoznačné a konkrétne opatrenia,“ dodáva predseda SPPK Emil Macho.

Neľahký rozbeh vnímajú viacerí poľnohospodári.

OÚ SR: Bez odovzdávania informácií sa nedajú robiť dobré rozhodnutia

„Nebol to štandardný nástup vládnutia, ani okolnosti, ktoré panovali, neboli bežné a boli poznačené koronavírusom. Na začiatku sme sa veľmi ťažko rozbiehali. Kým sa zorientovala jedna aj druhá strana, trochu to trvalo. Spočiatku bola na našej strane veľmi zlá informovanosť. Teraz je však situácia iná a už si navzájom odovzdávame informácie, pretože bez toho sa nedajú robiť dobré rozhodnutia,“ vyjadril sa predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga.

Poľnohospodári spomedzi doterajších krokov v rezorte oceňujú najmä protikorupčné opatrenia a odhalenia týkajúce sa úplatkov. To naznačuje, že podobné praktiky by mohli byť aj pri poberaní dotácií a projektových podpôr minulosťou.

Minister sa od nástupu do funkcie postupne stretol s predstaviteľmi viacerých poľnohospodárskych a potravinárskych organizácií. Spokojnosť s jeho záujmom zatiaľ netají Zväz chovateľov oviec  a kôz. Práve chovatelia oviec mali počas marca a apríla výrazné problémy s vývozom jahňaciny za hranice, ktorý pozastavila pandémia. Hrozilo, že desiatky tisíc jahniat zostanú na Slovensku bez využitia. Po stretnutí s ministrom sa napokon situácia vyriešila aj dodávkami jahňacieho mäsa do obchodných reťazcov na Slovensku.

„Zväz chovateľov oviec a kôz patril k prvým, ktorý sa stretol s novým vedením agrorezortu. Na stretnutí sme otvorili štyri nosné témy, a to vyrovnanie výšky podpory veľkej dobytčej jednotky oviec a kôz s ostatnými druhmi hospodárskych zvierat, druhou témou bol odbyt jahňaciny, treťou farmárske bitúnky a štvrtou prevádzka na spracovanie ovčej vlny. Sme radi, že jeden z týchto bodov a aj sľubov, ktoré nám minister dal, sa plní a veríme a robíme všetko pre to, aby sa plnili aj tie ďalšie,“ uviedol Slavomír Reľovský zo zväzu.

AKS: Vytvoriť stabilný systém pre stabilnú výrobu

Mnohé organizácie v sektore na konkrétne kroky tiež čakajú.

„Vzhľadom na to, že pán minister je dlhoročným odborníkom na úseku lesníctva, nemohli sme mať veľké očakávania na úseku agropotravinárstva. Uplynulých prvých 100 dní mal snahu vypočuť si názory, predstavy a požiadavky rôznych organizácií, odborníkov a politických nominantov. Na úrade rezortu sa menili ľudia z rôznych úsekov, ktorí sa konkrétnymi predstavami zatiaľ nedokázali dostatočne preukázať a len mapujú súčasnú situáciu rezortu. Poľnohospodárov však nezaujímajú kádrové otázky. Očakávajú, že bude pre nich vytvorený stabilný systém pre stabilnú výrobu. A čo je najdôležitejšie, že nebudú menej hodnotení v porovnaní s kolegami v susedných štátoch Európskej únie,“ podčiarkla.

Okolnosti vzhľadom na pandémiu zatiaľ podľa Patasiovej nenahrávajú súčasnej vládnej garnitúre.

„Pevne veríme, že ak bude snaha udržať existujúce poľnohospodárske podnikateľské subjekty, urobíme všetko pre to, aby sa zvýšila sebestačnosť z domácej výroby s domácim spracovaním,“ dodala predsedníčka AKS.

Viaceré zväzy a združenia priznávajú, že prvých sto dní výrazne ovplyvnila pandémia. Napriek tomu by od rezortu očakávali viac.

SZPM: Očakávali sme pomoc

„Ťažko povedať, či je sto dní veľa alebo málo, možno v aktuálnom období to nie je až taká dlhá doba, avšak očakávania sú vždy veľké. Čiže určite očakávame väčšiu pomoc, než sa nám doteraz dostala. Samozrejme sme trpezliví, ale aj trpezlivosť má isté hranice,“ vysvetlil predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.

Chovatelia dojníc podľa neho mali v uplynulých týždňoch nemalé náklady aj v súvislosti s pandémiou. Len na jednu dojičku mesačné hygienické opatrenia vyšli na sto eur. Aj napriek zvýšeným nákladom mlieko nepredávali s vyššou cenou.

„Prvovýrobcovia mlieka očakávali, že sa nejakej pomoci v tomto smere dočkajú. Dostali ju českí poľnohospodári, dostali ju maďarskí poľnohospodári, ale my sme zatiaľ podporu v rámci COVID-19 nedostali,“ dodal Pastorek.

Vidina väčšej pomoci zaznela z viacerých zväzov. Tie pozitívne hodnotia najmä otvorenie diskusie o rizikovom fonde, aj schválenie nových podmienok v rámci sezónneho zamestnávania.

Ministerstvo plánuje zacieliť na produkciu aj priame platby

„Tu sa už niečo posunulo a pohlo vpred, keďže nezamestnaní evidovaní na úradoch aspoň tri mesiace majú nulové odvody na sezónnych prácach. Je to určitá pomoc, aj keď musíme v tomto pokračovať aj ďalej. Výhodnejšie podmienky by sa mali vzťahovať aj na dohodárov v poľnohospodárstve,“ myslí si Oliver Šiatkovský zo Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska.

Rezort od svojho nástupu deklaruje, že zeleninárstvo, ako aj ovocinárstvo či vinohradníctvo plánuje vo väčšom podporovať. Lepšie podmienky sľubuje aj chovateľom zvierat. Ministerstvo plánuje na skutočnú produkciu zacieliť aj priame platby.

Poľnohospodárom v uplynulých týždňoch vyrazilo dych aj plánovaný presun peňazí z priamych podpôr na projektové. Napokon rezort zámer stopol len pár dní pred takzvaným deadlinom.

„Sme veľmi radi, že sa neudial presun medzi prvým a druhým pilierom, teda ministerstvo nepožiadalo Európsku komisiu o presun 60 miliónov eur z priamych platieb na projekty, pretože to by znamenalo rozvrat slovenského poľnohospodárstva v priamom prenose,“ zhodnotil Emil Macho z SPPK.

V najbližších mesiacoch čaká agrorezort viacero otázok. K tým, ktoré chce riešiť čo najskôr, patria aj otázky rozdrobenosti pôdy.

„Veľkým problémom nášho rezortu je rozdrobenosť pozemkov a sťažený prístup začínajúcich farmárov k nim. Toto vyžaduje legislatívne zmeny, ktoré už pripravujeme. Rovnako tak uskutočňujeme praktické kroky k tomu, aby pozemkové úpravy neboli len sceľovaním pozemkov, ale skutočnou tvorbou krajiny,“ podotkol štátny tajomník agrorezortu Martin Fecko.

Svoje predstavy o fungovaní majú aj samotní pestovatelia a chovatelia.

OÚ SR: Aj my musíme začať vysádzať sady

„Pre zeleninu chceme registre pestovateľov zeleniny tak, ako ich majú ovocinári. Rovnako aj rovnakú DPH na všetky druhy ovocia a zeleniny. Taktiež nás trápia otázky ohľadom ochrany chemickými prostriedkami. Tu sme vo veľkej nevýhode oproti iným európskym krajinám, lebo stále používame o 60-percent týchto prostriedkov menej. Ak to má klesnúť ešte o polovicu, tak ako bolo viackrát deklarované, tak sa dostaneme do situácie, v ktorej mnoho pestovateľov nebude vedieť konkurovať tým zahraničným,“ upozorňuje Oliver Šiatkovský zo Zväzu zeleninárov.

Otvoriť treba aj otázku hospodárenia s vodou, riešenia škôd hrabošmi či poľovnou zverou, aj otázku investícií.

„Aj my tu musíme začať vysádzať nové sady. Vysádza ich celá Európa, mnohé krajiny odoberajú od nás biologický materiál na výsadbu, my ho vyvážame, ale nevysádzame ovocné sady doma, čo je na veľkú škodu,“ dodal Marián Varga z Ovocinárskej únie.

Poľnohospodári tiež upozorňujú na to, že je potrebné udržať podpory aspoň na tej úrovni, v akej ich mali vlani.

„Zelená nafta by mala byť vyplatená, pretože bola prisľúbená. Rovnako ostatné podpory, ako je pomoc pri poistnom, podpory na odstraňovanie kadáverov a podobne. Veríme, že teraz, keď sa ekonomika po protipandemických opatreniach uvoľňuje a snaží sa jej vláda pomôcť, tak sa bude snažiť pomôcť aj nám poľnohospodárom,“ uzavrel predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.

Rezort deklaruje, že prostriedky zo zelenej nafty tento rok poľnohospodári dostanú. Sektor si údajne rozdelí aj 45 miliónov z eurofondov, ktoré Slovensko zatiaľ neminulo. Pôjde o postkovidové opatrenie, v rámci ktorého si prilepšia poľnohospodári, potravinári či lesníci.