Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka chce obnoviť inštitút refundácie časti ročného poistného pre poľnohospodárov. Ten u nás v minulosti fungoval od roku 2000 do konca roku 2012. Odvtedy je možné žiadať o refundáciu len v súvislosti s vinohradmi. Po rozšírení tohto inštitútu na všetky plodiny volajú roľníci už dlho.

„Posledné roky sme boli svedkami veľkých výkyvov počasia. Našich pestovateľov výrazne poškodili jarné mrazy, ale aj extrémne sucho počas letných mesiacov. Aj preto je mimoriadne žiaduce, aby sme viac a intenzívnejšie riešili riadenie rizík v poľnohospodárstve,“ uviedol Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

V minulosti inštitút mohli využívať pestovatelia aj chovatelia. Štát každoročne vytvoril balík peňazí, ktorý sa rozdeľoval medzi tých, ktorí využili možnosť poistiť sa a splnili všetky podmienky. Horná hranica bola stanovená na 50-percent ročného poistného. Keďže však systém fungoval na princípe delenia stanoveného balíka, spravidla refundovaná čiastka dosiahla okolo 30-percent z nákladov na poistné.

„Vôbec najväčší balík refundácie časti ročného poistného bol v roku 2010, keď bolo Slovensko zo strednej Európy najviac postihnuté záplavami. Refundácia časti ročného poistného v tom období bola 3,7-milióna eur na poistenie zvierat a plodín. Išlo o peniaze vyčlenené z domácich zdrojov. Poisťovne vtedy za plodiny vyplatili viac ako 13-miliónov eur,“ vysvetlila Viera Tóthová, odborníčka na poistenie v poľnohospodárstve zo spoločnosti Renomia.

Rezort pôdohospodárstva opakovane v uplynulých mesiacoch potvrdil, že na systéme riadenia rizík v poľnohospodárstve pracuje. Jeho súčasťou by mal byť aj inštitút refundácie časti ročného poistného.

„Predmetné opatrenie dosiaľ nebolo implementované z dôvodu rozpočtových obmedzení rezortu. Ministerstvo však aplikovalo rôzne iné, v tom čase mimoriadne dôležité, opatrenia v prospech poľnohospodárov,“ dodal Daniel Hrežík z tlačového odboru MPRV SR.

Agrorezort počíta so 4-miliónmi eur

V uplynulých rokoch rezort spolu s vládou opakovane vyčlenil peniaze ako odškodné napríklad za sucho aj jarné mrazy. Odborníci dlhodobo upozorňujú, že odškodňovanie nie je systémové a v konečnom dôsledku stojí štát viac peňazí, ako systémové opatrenia. Rezort potvrdil, že ich pripravuje.

„Ministerstvo v súčasnosti pracuje na príprave tzv. rizikového fondu, ktorý by mal zahŕňať aj škody spôsobené nepoistiteľnými a ťažko poistiteľnými rizikami, ako aj na implementácii opatrenia zameraného na úhradu časti poistného pre subjekty pôsobiace v poľnohospodárskej prvovýrobe. Agrorezor pre rok 2019 počíta na predmetné opatrenie s rozpočtom 4 mil. eur,“ uviedol Hrežík z MPRV SR.

Kedy by inštitút mohol vojsť do praxe rezort nespresnil, rovnako je zatiaľ otázne, kedy by mohol začať fungovať rizikový fond. Podľa poľnohospodárov sú oba piliere riadenia rizík dôležité a ich spustenie je nevyhnutné. To, že chýbajú, sa totiž podľa samotných roľníkov podieľa aj na tom, že naši poľnohospodári ťahajú oproti svojim kolegom zo susedných štátov za kratší koniec.

„V susednej Českej republike pracuje na vytvorení systému riadenia rizík viac ako desať rokov štát, komerčné poisťovne a samozrejme zástupcovia poľnohospodárov. V Maďarsku funguje už niekoľko rokov veľmi úspešne dvojpilierový systém riadenia rizika, ktorý sa skladá zo základnej časti, čo je refundácia časti ročného poistného s presne a jasne nastavenými podmienkami a z Fondu nepoistiteľných škôd,“ upozornil Matej Korpáš z SPPK.

O refundáciu poistného žiadajú len vinohradníci

O refundáciu časti ročného poistného môžu nateraz žiadať len vinohradníci. Ich záujem bol ale v uplynulých rokoch nízky – v roku 2016 o refundáciu požiadalo 36-pestovateľov, v roku 2017 ich bolo 48. Prostriedky na toto opatrenie sú vyčlenené z európskych peňazí. Vinohradníci slabý záujem odôvodnili najmä vysokými nákladmi na poistné, aj na samotnú prvovýrobu, pre ktoré si poistenie mnohí nemôžu dovoliť.

Odborníci upozorňujú, že poistenie využíva u nás pomerne málo poľnohospodárov. V súčasnosti je poistených len 27-percent ornej pôdy na Slovensku, čo by podľa niektorých názorov v prípade prírodných katastrof mohlo znamenať aj ohrozenie pre štát. Pestovanie plodín mnohí prirovnávajú k otvorenej fabrike v prírode. Plodiny sú ohrozené endogénnymi aj exogénnymi faktormi a ani presné dodržiavanie agrotechnických opatrení a termínov nezaručuje úrodu. Klimatické zmeny trápia poľnohospodárov na celom svete a predo jednotlivé štáty čoraz viac pristupujú k zmierňovaniu rizík.