Zemiaky našim spotrebiteľom prestávajú chutiť. Ich spotreba sa oproti roku 1993 výrazne prepadla a podobne je to aj s domácou výrobou. Slovensko dosahuje len 50 percentnú sebestačnosť v danej komodite, aj keď máme pre ich pestovanie výborné podmienky. Ani pri výraznom navýšení pestovateľských plôch sa nám pritom nepodarí byť v zemiakoch plne potravinovo sebestační. Dôvodom je, že na Slovensku chýba spracovateľský priemysel.

Ročné saldo 23 miliónov eur

„V roku 1993 dosahovala spotreba zemiakov 89 kilogramov na obyvateľa a rok. Aktuálne hovoríme o spotrebe 54 kilogramov,“ hovorí Jozef Šumichrast, predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu.

Zemiaky sa u nás pestujú na výmere prevyšujúcej 5 tisíc hektárov. Z tohto dôvodu dosahuje negatívny rozdiel medzi dovozom a vývozom zemiakov 23 miliónov eur ročne.

„Potrebujeme rozšíriť pestovanie zemiakov aj u malých a stredných poľnohospodárov. Dopyt je tu vytvorený. Zákazník si želá prané zemiaky v spotrebiteľských baleniach. Takáto ponuka vyžaduje rozsiahle investície a tie vedia pestovatelia realizovať len ak sa združia,“ vysvetľuje Jozef Šumichrast na Dni zemiakového poľa (1.7.2022).

Združení do odbytových organizácií sú však najmä väčší pestovatelia a tých veľa nie je. Na Slovensku pritom pestuje zemiaky až 2200 subjektov.

„Subjektov, ktoré pestujú zemiaky na ploche vyššej ako 20 hektárov je len 54. Ročne tak pestujú zemiaky na výmere 3 740 hektárov. Zvyšných viac ako 2000 pestovateľov produjuje zemiaky na ploche 2000 hektárov,“ hovorí Juraj Mačaj, najväčší domáci pestovateľ zemiakov.

Do budúcnosti bude združovanie zemiakárov výrazne podporené v rámci sektorových intervencií. Nový nástroj, ktorý doteraz poznali len zeleninári a ovocinári prinesie zemiakárom združeným v odbytových organizáciách podporu vo výške 12 miliónov eur v rokoch 2023 – 2027.

Sektorové intervencie sú nástroj Európskej únie na koncentráciu ponuky. Za ochotu združiť sa, sú pestovatelia v odbytovej organizácii podporení sumou 6 percent ich tržieb. Ako jeden z mála nástrojov Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ tak sektorové intervencie podporujú priamo výrobu. Čím vyššie tržby dosahuje pestovateľ, tým je výška podpory väčšia.

Chýba spracovanie

Novými trendmi, ktoré začínajú vyžadovať spotrebitelia a dostávajú sa do popredia sú lokálny pôvod, čo najviac informácií na obaloch, bio zemiaky, biologicky odbúrateľné obaly a hlavne polotovary.

Najmä pri ďalšom spracovaní zemiakov a výrobe polotovarov Slovensko výrazne zaostáva. Výroba zemiakových lupienkov, škrobu či hranoliek u nás takmer neexistuje. Vo svojom príhovore to zmienila aj Jarmila Halgašová, poslankyňa SaS.

„Dôležité pre mňa je, aby sme vďaka Strategickému plánu budovali celú vertikálu. Aby sme nepestovali len zemiaky, ale boli vytvorené podmienky aj na ich spracovanie,“ povedala J. Halgašová.

Juraj Mačaj upozorňuje, že k stopercentnej sebestačnosti v zemiakoch nám bez spracovania bude chýbať minimálne 20 percent. To je spotreba zemiakov v polotovaroch.  Rast záujmu napríklad o hranolky je pritom zrejmý najmä v Nemecku, kde pestujú zemiaky na výmere 259 tisíc hektárov.

„Rozšírilo sa pestovanie zemiakov na výrobu hranoliek. Tých fabrík je v Nemecku mnoho. Poľnohospodári sa rozhodli pre dodávky výrobcom hranoliek, lebo dostávajú za produkciu rôzne príplatky,“ vysvetľuje Jörg Eggers zo spoločnosti Europlant.

Ďalšiu nadstavbu v podobe spracovania môžu priniesť napríklad združené investície odbytových organizácií. V novom programovom období budú aj odbytové organizácie možnými poberateľmi projektových podpôr.