Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) sa už viac rokov domáha systémového riešenia riadenia rizík agrárnej výroby, aby sa vždy po živelných pohromách nemuseli hľadať osobitné postupy a formy odškodnenia poľnohospodárov, ktoré závisia od dostupnosti zdrojov v štátnom rozpočte.

„Napriek tomu, že prvé návrhy sa v tomto smere objavili už pred desiatimi rokmi, žiadne z nich sa napokon nedostali do schvaľovacieho procesu na úrovni exekutívy, či národného parlamentu,“ zhodnotil tlačový hovorca SPPK Stanislav Nemec.

Podľa predsedu SPPK Milana Semančíka by bolo ideálne, keby legislatívne opatrenia v tomto smere prijala EÚ, aby ich členské krajiny museli transponovať do svojej národnej legislatívy.

„Keďže v Bruseli ide všetko akosi pomaly, oveľa pružnejšie by sme mohli postupovať aspoň u nás doma, pričom inšpiráciu môžeme hľadať napríklad v susednom Rakúsku. Neznamená to však, že nie sú možné iné riešenia, no najhoršie je, že zatiaľ sme sa k žiadnemu v praxi nedopracovali. Preto sme vždy odkázaní na hľadanie osobitných riešení a metodík, ale nikdy nevieme, ako napokon dopadneme a či sa vôbec poľnohospodári dočkajú nejakého odškodnenia,“ konštatoval Semančík.

Nedávne silné dažde a vetry spôsobili škody prakticky vo všetkých regiónoch, no poľnohospodári podľa SPPK opäť nevedia, na čom sú a s čím môžu počítať. Táto neistota vyvoláva v ich radoch nervozitu, pretože aj keď konkrétnu výšku škôd bude možné vo väčšine prípadov spresniť až neskôr, spôsob a výška odškodnenia by mali byť známe už teraz.

„Práve toto by okrem reálneho zmierňovania následkov živelných pohrôm a iných katastrof bolo prínosom systémového riešenia, po ktorom už toľko voláme. Nevyhnutnosť efektívnych a účinných zabezpečovacích mechanizmov je v poľnohospodárstve o to väčšia, že v dôsledku klimatických zmien môžu byť výčiny počasia čoraz častejšie a nemožno sa vo všetkom spoliehať iba na klasické komerčné poistenie. Nehovoriac o tom, že všetky riziká sa ani poistiť nedajú,“ zdôraznil Semančík.