Slovenské potravinárstvo dnes získalo impulz, ktorý má krajinu preorientovať z vývozu domácich agrárnych komodít, k produkcii vlastných výrobkov. Do potravinárskych podnikov smeruje stosedemdesiat miliónov eur z európskych aj štátnych zdrojov a ďalšie desiatky miliónov vložia do modernizácie sektoru v rámci spolufinancovania samotní potravinári. Najviac podpôr si rozdelí mäsopriemysel a mlyny s pekárňami, nasleduje výroba alko a nealko nápojov spolu s výrobou sladu a mliekarenstvo.

Minister pôdohospodárstva dnes spolu so šéfom platobnej agentúry a predstaviteľmi dvoch najsilnejších potravinárskych zväzov na Slovensku predstavili výzvu 4.2 zameranú na podporu investícií do potravinárskych podnikov.

170 miliónov pre malých, stredných a veľkých

„Posledná podobná výzva bola realizovaná v roku 2015. Zo 170 miliónov eur chceme podporiť malých, stredných aj veľkých potravinárov. Sme si vedomí, že veľkým problémom slovenského agropotravinárskeho komplexu je najmä nedostatočná kapacita v spracovaní a finalizácii potravín. Na strane prvovýroby nie sme slabí. Vieme dopestovať dostatok pšenice či olejnín. Veľká časť komodít poľnohospodárskej prvovýroby je ale spracovaná v zahraničí, kde zostáva pridaná hodnota a Slovensko tieto výrobky následne dováža,“ vysvetľuje Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva.

O investičnej výzve pre potravinárstvo sa hovorí od marca tohto roka. Dokonca v prvom polroku sa ešte za ministra Jána Mičovského pripomienkovali parametre výzvy. K jej zverejneniu nakoniec došlo až po udelení trvalej akreditácie pre Pôdohospodársku platobnú agentúru.

„Informácie o podmienkach výzvy sú už zverejnené. Žiadosti budú môcť podávať jednotliví žiadatelia od 14. januára 2022. Samotná výzva bude otvorená do konca marca budúceho roka,“ informuje minister.

Maximálna výška projektu dosahuje dva milióny eur na žiadateľa.

Verejné obstarávanie už nemá byť prekážkou

V minulosti bolo zásadným problémom zdĺhavé vyhodnocovanie projektov, ktoré často trvalo aj roky. Šéf platobnej agentúry Jozef Kiss dnes ubezpečoval, že táto výzva je iná.

„Dôvodom je automatizácia procesu verejného obstarávania. Musím povedať, že v minulosti práve toto zaberalo najväčší časový úsek v rámci spracovania žiadostí,“ odpovedá Jozef Kiss na otázku poľnoinfo.sk.

Upresňuje, že najrizikovejšou oblasťou, ktorá vytvárala obrovské riziko úniku finančných prostriedkov, bola práve oblasť verejného obstarávania.

„Dnes môžeme konštatovať, že máme tento proces plne automatizovaný a už v tejto výzve budeme uplatňovať digitalizovaný systém. Som veľmi rád, že tento systém máme funkčný a otestovaný,“ upresňuje Jozef Kiss.

Ďalšie zrýchlenie vyhodnocovania projektov má podľa generálneho riaditeľa platobnej agentúry priniesť automatizovaná kontrola konfliktu záujmov medzi dodávateľom a žiadateľom či medzi žiadateľom a zamestnancom PPA.

„Máme pred sebou nové programové obdobie a my si nemôžeme dovoliť natiahnuť spracovanie žiadostí výzvy 4.2 až do roku 2023. To znamená, že budeme schopní to spracovať v priebehu roka 2022. To je náš cieľ a náš zámer,“ odpovedá J. Kiss na otázku poľnoinfo.sk.

Máme len jeden výstrel

Daniel Poturnay, prezident najväčšieho potravinárskeho zväzu v krajine – Potravinárskej komory Slovenska upozorňuje, že sektor je investične poddimenzovaný v rozsahu jednej miliardy eur.

 „Očakávame, že realizácia výzvy bude transparentná a čo najefektívnejšia. Nie sme v štandardných podmienkach obvyklého sedemročného cyklu Európskej únie. Sme len v prechodnom období. To znamená, že tieto prostriedky budú čerpané iba raz. Máme na ne len jeden výstrel a tie, ktoré nebudú vyčerpané v priebehu troch rokov po podpise zmluvy, prepadnú,“ upozorňuje Daniel Poturnay na špecifickosť aktuálnej situácie. Vyplýva z toho, že finančné prostriedky z Únie smerujú na aktuálnu výzvu už z nového rozpočtu, ale kritéria na ich prerozdelenie pochádzajú ešte zo starého systému.

Práve tieto dodatočné zdroje, ktoré Slovensko získalo na prechodné obdobie 2021 a 2022, keď nebola schválená európska spoločná poľnohospodárska politika, môžu potravinárstvu výrazne pomôcť.

„Máme tu vážnu nerovnováhu medzi podporami, ktoré smerujú do prvovýroby a ktoré do spracovania. Dôsledkom tejto situácie je to, že síce dokážeme vyrobiť množstvo surovín prvovýroby v slušnej kvalite a za rozumnú cenu, no nie sme schopní ich v dostatočnej miere premeniť na potraviny s pridanou hodnotou,“ hovorí Daniel Poturnay.

Pripomienkovali naposledy pred polrokom

Marián Šolty, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory pripomína, že toto je možno posledná šanca, aby sme potravinársky priemysel zachovali pre celé Slovensko.

„Výzvu 4.2 si musíme pod vianočným stromčekom pozrieť, vyskúšať, či nám pasuje, prečítať si návod na použitie a potom si povieme, do akej miery je výzva nastavená pre všetkých. Malých, stredných a veľkých,“ hovorí M. Šolty.

Slovenskí potravinári takmer rok pripravovanú výzvu naposledy pripomienkovali v prvom polroku tohto roka a preto sú zvedaví do akej miery boli nastavené podmienky pre rozvoj potravinárstva.

„Tento materiál nie je plodom posledných dní, je to dokument, ktorý sa pripravoval už dávnejšie. My sme sa ako zástupcovia potravinárov zúčastňovali, na pôde monitorovacieho výboru, na jeho tvorbe. Za celý čas sme boli v úzkej spolupráci, síce posledné znenie sme videli niekedy okolo prvého polroka, ale pán minister nás uistil, že žiadne vážnejšie zmeny v tomto dokumente nenastali,“ odpovedá na našu otázku Daniel Poturnay.

Najviac mäso a múka

Podľa výzvy, ktorá je zverejnená na webovej stránke platobnej agentúry, bude 35 miliónov eur vyčlenených pre mäsopriemysel, hydinársky priemysel a spracovanie vajec. Rovnaká suma má smerovať aj do mlynského, pekárenského, pečivárenského a cukrovinkárskeho priemyslu. Sumu 32 miliónov eur si môžu rozdeliť subjekty pivovarnícko-sladovníckeho, liehovarníckeho a vinárskeho priemyslu spoločne s priemyslom nealko nápojov a škrobárenského priemyslu. Presne tridsať miliónov eur poputuje do mliekarenského priemyslu a výroby mliečnych výrobkov. Ostatné oblasti potravinárstva si rozdelia nižšie sumy.

„Pokrývame všetky oblasti potravinárstva. Výzva je nastavená tak, aby sme podporili nie len samostatné výrobné podniky, spracovateľov, ale aby sme ich motivovali na budovanie vlastných odbytových reťazcov. Dôvod je, aby boli odolnejší voči výkyvom cien komodít na trhu a pri vyjednávaní s obchodnými reťazcami, ktorí sú silnými obchodnými partnermi,“ uzatvára Samuel Vlčan.