Peter Brezovský, riaditeľ Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku v Koliňanoch, ktorý je pupočníkovou šnúrou prepojený s jedinou a jedinečnou slovenskou univerzitou orientovanou na agrárne odvetvie, zostáva pri rozprávaní dvoch vysokoškoláčok príjemne prekvapený. Nie sú tradičnými študentkami Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, ale určite nepatria ani k ojedinelým zjavom.

Niekoľko týždňov pred začiatkom zimného semestra, keď si študenti iných univerzít zvyknú užívať posledné lúče slnka a pár voľných dní, patrí medzi ich povinnosti absolvovanie týždennej odbornej praxe v univerzitnom podniku. Lucia aj Ľudmila sú študentky denného štúdia.

Kým Lucia zažíva prvý reálny dotyk s praxou a to formou komunikácie s agronómom univerzitného podniku, Ľudmilu si živočíšna výroba podmanila už dávnejšie. Teoretické vedomosti z Nitry dokáže porovnať s praxou oravského družstva, kde pôsobí druhý rok ako zootechnička.

Prechodným bydliskom Ľudmily bolo aj oponické hospodárstvo univerzitného podniku. Výroba mlieka tu prebieha v moderných ustajňovacích priestoroch, ktoré boli komplexne zrekonštruované pred siedmymi rokmi. Výsledkom investícii je zdravé stádo s úžitkovosťou presahujúcou 10-tisíc litrov mlieka na dojnicu.

„Už na základnej škole som vedela, že chcem študovať na poľnohospodárskej univerzite. Odbor s názvom manažment živočíšnej výroby bol preto logickou voľbou, keďže k nášmu rodinnému domu patrí tradične aj hospodárstvo,“ hovorí Ľudmila Ďubeková, dnes študentka 5. ročníka SPU v Nitre.

Už dva roky rozdeľuje svoj čas medzi získavanie univerzitných vedomostí a riešenie operatívnych problémov praxe, ktoré zažíva v družstve v Rabči. Svoj rozvrh sa snaží v prvý týždeň semestra prispôsobiť tak, aby čo najviac času mohla venovať zvieratám na oravskom hospodárstve. Univerzitu pritom nevníma ako niečo vzdialené od praxe alebo premárnený čas.

„Teoretické zameranie školy je veľmi dobré. Plne som si to uvedomila po nastúpení na družstvo. Teóriu zo seminárov a prednášok som aplikovala do rozhodnutí vo výrobe. Výrazne sme začali riešiť mastitídu, somatické bunky a meniť zabehnuté staromódne chovateľské princípy,“ vypočítava Ľudmila.

Vďaka jej spolupráci s vedúcim výroby sa im podarilo z polokráv rôznorodých plemien, ktoré dojili štyri tisíc litrov mlieka, vybudovať stádo s priemernou úžitkovosťou sedem tisíc litrov na dojnicu.

Pri absolvovaní prvého stupňa vysokoškolského štúdia a získaní bakalárskeho diplomu ju tamojší družstevníci lákali, aby ďalšie dva roky do získania inžinierskeho diplomu vymenila za riešenie nahromadených praktických problémov u nich. Odmietla. Vedomosti získané na univerzite by jej už doživotne chýbali, a to nechcela.

Peter Brezovský, riaditeľ VPP Kolíňany.

„Neustále opakujem, že práve študenti, ktorí plánujú svoju budúcnosť v zelenom odvetví, budú tými, ktorí šíria dobré meno našej univerzity. Aj keď dnes nepotrebujeme do poľnohospodárstva toľko špecialistov ako v minulosti, nároky poľnohospodárskej praxe, ale aj dodávateľov vstupov sú vysoké. Absolventi musia byť odborne i mentálne zdatnejší, univerzálnejší, lepší,“ vymenúva Peter Brezovský.

Svoje uplatnenie v rezorte vidí aj Lucia Dojcsanová, ktorá v čase písania reportáže do ročenky Top Agro praxovala v Kolíňanoch. Útla čiernovláska študuje manažment rastlinnej výroby a slušné základy o poľnohospodárstve získala už na Strednej záhradníckej škole v Piešťanoch. V Nitre sa najviac zaujíma o výživu a ochranu rastlín.

Lucia si najmä pri dennej spolupráci s agronómom uvedomila, že ide o náročné povolanie, v ktorom hodiny neodbíjajú začiatok a koniec pracovného času.

„Týždňová prax, keď som neustále s agronómom, mi dala veľa. Ideálne by však bolo, keby sme takúto prax mali niekoľko ráz za rok a tak videli celý reprodukčný cyklus výroby – od prípravy pôdy až po zber,“ hovorí Lucia, študentka Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov.

Za príležitosť pričuchnúť k riešeniu operatívnych problémov v poľnohospodárskom subjekte je vďačná. Ako hovorí, manažment univerzitného podniku pri odbornej praxi kladie dôraz, aby získali čo najvernejšie informácie o fungovaní prvovýroby.

„Náš podnik hospodári na troch strediskách a vyrába základné rastlinné a živočíšne komodity. Našim najdôležitejším výstupom sú však vzdelaní a samostatní absolventi, ktorí návykmi získanými aj u nás budú ovplyvňovať ďalšie smerovanie poľnohospodárstva na Slovensku,“ uzatvára Peter Brezovský.

 

Tabuľka základných údajov: 

Výmera poľnohospodárskej pôdy: 2027,53 ha
Počet zamestnancov: 77
Výnosy z hospodárskej činnosti: 4 437 964 eur
Zisk po zdanení: 26 890 eur

Reportáž z VPP Kolíňany, bude aj súčasťou ročenky Top Agro 2015/16, ktorá vyjde 27. októbra 2016. Na slávnostnom vyhodnotení súťaže Top Agro ju obdržia predstavitelia 100 najlepších poľnohospodárskych subjektov na Slovensku.