Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Slovenský roľník často stále iba hospodári, nenaučil sa podnikať

chat_bubbleKomentáre: 7 visibilityZobrazenia: 853
UniCredit Bank 2018

Aký je význam vyhodnocovania najlepších topmanažmentov agropotravinárstva Top Agro? Ako sa menili profily firiem v tabuľke za dva tucty rokov od vzniku tejto súťaže? Možno podľa tohto rebríčka charakterizovať aj stav slovenského poľnohospodárstva? Odpovede na tieto otázky hľadali nielen tí, čo súťaž tvoria, ale najmä zástupcovia poľnohospodárskej samosprávy či Výskumného ústavu poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorý stojí pri zostavovaní rebríčka. Odborníci sa stretli na pôde rozhlasu a zostrih z tejto diskusie odvysielala aj RTVS na rozhlasovom okruhu Rádio Regina.

„Je to najstaršia poľnohospodárska súťaž v rezorte po roku 1989. Jej cieľom je hľadať najlepšie manažmenty v poľnohospodárstve, v podnikoch, bez ohľadu na ich ekonomickú formu. Aby bolo vyhodnotenie objektívne, už od začiatku spolupracujeme s VÚEPP,“ hovorí predseda Klubu poľnohospodárskych novinárov Jozef Sedlák.

V prvých rokoch súťaže sa cizelovali kritériá, podľa ktorých by sa dosahovali čo najobjektívnejšie výsledky hospodárenia firiem pracujúcich v produkčných a znevýhodnených podmienkach.

„V druhej polovici 90. rokov mnoho podnikov dosahovalo stratu a súťaže sa nemohli zúčastniť. Situácia sa zmenila neskôr, keď sa firmy dostávali do lepšej kondície a v užšom výbere sme posudzovali okolo dvesto podnikov. Postupne sa celkový počet prihlásených šplhal do tisícky. V hodnotení sa kladie dôraz na tri ukazovatele: rentabilita celkového kapitálu, nákladovosť výnosov z hospodárskej činnosti bez dotácií a produktivita práce z pridanej hodnoty. Na kritériách sme sa zhodli v pracovnej skupine zloženej z ekonómov z nášho ústavu, bankárov a členov KPN. Ak príde k rovnakému výsledku a bodovému hodnoteniu, potom zavážia doplnkové kritériá, a to je obrat, stavy hospodárskych zvierat, tržby z RV a ŽV a aj sociologický aspekt ako je zamestnanosť v podniku,“ hovorí Štefan Adam, riaditeľ NPPC – Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.

Rebríček vyhodnotených ako motivačný faktor

Súťaž Top Agro nie je ani súťažou, skôr je to vyhodnotením tých roľníkov, ktorí majú najlepšie výsledky. Na prvej priečke sa opakovane sa umiestnil Juraj Mačaj so svojou firmou Agromačaj, ktorý sa venuje najmä dorábaniu zeleniny a zemiakov najmä v okrese Senec a cez odbytové združenie dodáva produkciu do obchodných reťazcov.

„Ak má farmár aj isté ambície, vníma Top Agro ako prestížnu záležitosť. Nás takéto umiestnenie veľmi motivuje. Prvýkrát sme sa v tabuľke objavili v roku 2010, no nebolo to na vyšších priečkach. Mali sme vysokú zadlženosť. Za pár rokov sa to zmenilo, kontinuálne sme investovali a rozvíjali silné stránky. Mali sme síce vysoké režijné náklady, no tým, že sme rástli v objeme produkcie, podarilo sa nám režijné náklady rozpustiť na množstvo jednotiek. Veď len za minulý rok sme dorobili až 94-tisíc ton zemiakov a zeleniny,“ hovorí Juraj Mačaj.

Rebríček by mohol byť motivačným faktorom pre tých, čo sa do tabuľky nedostali. Ako sa aj zhodli oslovení respondenti, bohužiaľ, tabuľka úspešných nie je odrazom stavu agropotravinárskeho sektora.

Top Agro neodzrkadľuje slovenskú realitu

„Keby sme hovorili, že sme na tom dobre ako prvých sto firiem v rebríčku, asi by to nezodpovedalo stavu rezortu ako celku. A to, že na tom nie sme dobre, by mohol potvrdiť každý, kto chodí po Slovensku. Ale je dôležité, že sa máme o čo oprieť. A to sú práve tieto najlepšie agromanažmenty. Slovenské poľnohospodárstvo by mohlo byť ďalej. Prečo je tu takáto situácia aj po tridsiatich rokoch po revolúcii? Je nielen odrazom ako sme hospodárili, ale aj akú pozornosť venovali tomuto rezortu slovenskí politici za tridsať rokov. Agropotravinárstvo stálo za celý ten čas bokom. Zdá sa, sme sa zamilovali do iných odvetví a tie sme akoby precenili,“ hovorí Jozef Sedlák.

Nepriamo túto úvahu potvrdzuje úspešný zeleninár Juraj Mačaj: „Keď si si zoberieme tabuľku podľa kritérií nákladovosti výnosov, z prvých sto podnikov iba 17 má hodnoty pod sto. Teda výnosy bez podpôr sú vyššie ako náklady, takže len tieto firmy dokážu existovať aj bez podpôr. Z toho vyplýva, že naše poľnohospodárstvo je závislé na dotáciách. Slovensko má pomer dotácií k výnosom jeden z najvyšších v celej EÚ. A to nie je dobre. Hovorí to aj o tom, že slovenský poľnohospodár nedostatočne podniká. Žije v súlade s krajinou, hospodári, chová, ale nepodniká. Je konzervatívny. My oveľa viac potrebujeme pridanú hodnotu,“ hovorí J. Mačaj.

Štát slabo motivuje poľnohospodárov

Súťaž sa vyhodnocuje podľa položiek z Informačných listov, ktoré poskytujú jednotlivé firmy. Tieto štatistické údaje potom spracúva VÚEPP. No nie je to povinné ani samozrejmé. A tu by sa stav mal prehodnotiť, ako pripomína predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

„Na Slovensku máme zhruba 19 tisíc poberateľov priamych platieb, ale iba časť z nich odovzdáva Informačné listy ministerstvu. Sú tu teda podniky, o ktorých nevieme nijaký relevantný údaj, napríklad ako hospodária a čo pestujú. Aj v tomto by bolo pozitívne, aby každý podnik, ktorý žiada o dotácie, poskytol informatívne údaje o zamestnancoch, tržbách a podobne,“ hovorí Emil Macho.

„Odpoveď na to, aký je stav nášho rezortu by som hľadal niekde v strede spomínaných úvah. Myslím si, že štát slabo motivuje poľnohospodárov, ktorí potom idú ľahšou cestou. Motiváciou by sme mohli zmeniť stály pomer hospodárenia: 65% tržieb z rastlinnej a zvyšok zo živočíšnej výroby. Myslím si, že by sme mali urobiť hrubú čiaru za týmto obdobím. Nová Spoločná poľnohospodárska politika EÚ je nástrojom, aby sme aj my poľnohospodári trvali na tom, aby sa vychádzalo z motivačných kritérií. Situáciu však ovplyvnilo aj spotrebiteľské správanie. V 90. rokoch vôbec nebol záujem o slovenské výrobky a vytváral sa dopyt po zahraničnej produkcii. A preto sa aj politici uspokojovali s tým, že veď všetko dovezieme. Myslím, si, že ak pôjdeme cestou motivácie, do výberu podnikov Top Agro by sa mohlo dostať oveľa viac spoločností. Tak by mohli byť najbližšie ročníky širšie a výsledky viacerých subjektov by mohli byť porovnateľné s tými európskymi,“ povedal Emil Macho.

Autor článku: Martin Jurčo
Zdroj obrázku: Klub poľnohospodárskych novinárov – Jozef Sedlák

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1411 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

7 komentárov

  1. Michal
    6. novembra 2019

    Celé Top-agro je nezmysel, stačí keď si porovnám celkové výsledky agrorezortu. Zisk cca 90 mil.€ a dotácie pol miliardy €, čo svedčí o totálnom nezmysle. Tu nejde už o hospodárenie, ale zúfalé prežitie. Ak si odmyslíme dotácie, agrosektor má viac než 410 mil. stratu, pritom aj z prvýchsto hodnotených je hromada so zadlžením majetku na hranici 40-50 %. Toto je na hlboké zamyslenie a nie ešte chválenie sa na honosných vyhodnoteniach sú to len oči pre plač. Ktovi či to niekto aj tam hore takto spočíta.

    Odpovedať
    1. G.S.
      7. novembra 2019

      A čo chceš? Ak to počíta „výskumný“ ústav, ktorý dokáže bohorovne tvrdiť, že rozdiel v nákladoch a príjmoch vo flyšovom pásme je len nejakých 40 € oproti Trnavskej rovine? Tí, ktorí sami totálne závisia od peňazí od štátu a o ich služby nikto nemá záujem a na zákazku od ministerstva pripravia taký „na mieru“ výsledok aký oni potrebujú bez ohľadu na skutočnosť. A pre Macha. Kým bude zbierať infolisty komora pod jeho vedením, tak väčšina z roľníkov sa k tomu nepripojí. Lebo tak ako on zastupuje záujmy znevýhodnených oblastí a menších roľníkov(nie oligarchov), tak taká je aj dôvera k jeho organizácii.

  2. 7. novembra 2019

    Vážený G. S., súťaž TOP AGRO organizuje Klub poľnohospodárskych novinárov, ktorý združuje 13 slovenských agrárnych žurnalistov. Spracovanie výsledkov súťaže TOP AGRO si objednáva náš Klub priamo od NPPC – Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva a riadne za túto službu platí. Dôkaz o tom viete nájsť cez centrálny register zmlúv (https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4098423&l=sk&fbclid=IwAR2D7iNSvk3f387Htp0ZX1wV-szzJHXqZrSSELaMVBtztn4mVzIlQtv3D2g). Do vyhodnotenia náš Klub nezasahuje a nerobí to ani výskumný ústav. Ak situáciu preženiem (vyhrotím), Klub poľnohospodárskych novinárov by si vyhodnotenie ekonomických výsledkov poľnohospodárskych podnikov TOP AGRO (na ktorú má ochrannú známku) mohol objednať napríklad aj od súkromnej firmy. Napríklad FINSTAT. Myslím si ale, že inštitúcia, ktorá tento rok oslávila sté výročie založenia (VÚEPP) má medzi roľníkmi úplne iné renomé, ako súkromná spoločnosť, ktorá tu o rok nemusí byť. Takže to, že vyhodnotenie robí VÚEPP je čisto rozhodnutím slovenských agrárnych novinárov. Ministerstvo pôdohospodárstva prebralo nad podujatím iba formálnu záštitu, ako preberá nad desiatkami akcií v roku. Ako podpredsedu Klubu poľnohospodárskych novinárov ma uráža, koľko zloby viete vychrliť v jednom diskusnom príspevku a pritom si neoveríte ani základné fakty, ktoré sú ľahko dohľadateľné na internete.

    Odpovedať
    1. G.S.
      8. novembra 2019

      Pán Huba. V čom je tá zloba? Vyhodnocuje to VUEPP? Áno? A ja k nim nemám žiaden rešpekt a môžu oslavovať aj 500 rokov. To je nejaký argument? Robia „výskumy“ na politickú objednávku? Robia. Tak o čom je Vaše rozhorčenie? Aspoň nepíšte, že súťaž organizuje klub 13 slovenských poľno novinárov. To sú fakt mizerné počty a len ukážka našej nešťastnej situácie, že sa poľnohospodárstvu venuje len toľko novinárov. Sám víťaz to pekne rozviedol, tak o čom je debata, ak z top 100 len 17 dokáže fungovať bez dotácií? Ak ma vyhlásite za nenávistníka , tak to niečo zmení? Píšete článok o nejakej problematike, tak ho píšte poriadne. Uvádzajte tam viac faktov, odkazy na linky, zdroje a podobne. Ak si mám úplne všetko vyhľadať sám, tak načo píšete článok povrchne? Ak z článku vyplýva niečo, tak čitateľ si má všetko overiť sám ,aby neprišiel k chybným záverom? Tak funguje ale veľmi veľa novinárov. Celý rok sme boli masírovaní niektorými možno z tých 13 žurnalistov o krivdách na roľníkoch, ale ani raz som sa nedočítal úplne presne o čo ide. Takže s priateľmi radšej sa venujte skvalitneniu tohto ako vyhlasovaním súťaži, ktoré prakticky len zapadnú prachom , lebo väčšine roľníkov na niečo také neostáva čas.

  3. LD
    8. novembra 2019

    Dobrý deň,
    prosím Vás, kde by som našiel zoznam tých 13 slovenských agrárnych žurnalistov?

    Odpovedať
    1. Juraj Huba
      8. novembra 2019

      Dobrý deň,
      zoznam všetkých členov na webe topagro.sk nie je (len Výbor), ale pripravil som ho pre Vás. Volal som nášmu tajomníkovi Klubu poľnohospodárskych novinárov, nech neurobím chybu pri vymenovaní členov. Napríklad pri tvorbe ročenky TOP AGRO veľmi často spolupracujeme aj s novinármi, ktorí nie sú členmi Klubu ale v publikácii ich uvádzame (preto sa to mýli). Takže členov bolo v čase členskej schôdze 13 a po nej v roku 2019 jeden člen vystúpil, takže aktuálny stav je 12.

      Zoznam:
      Jozef Sedlák (denník Pravda), predseda KPN
      Soňa Ludvighová (na voľnej nohe, predtým Slovenský rozhlas), podpredseda KPN
      Juraj Huba (portál poľnoinfo.sk), podpredseda KPN
      Milan Debnár (týždenník Trend), tajomník KPN
      Lora Dobrucká (týždenník Trend), šéfredaktorka časopisu TOP AGRO
      Štefan Ščecina (mesačník Agromagazín), člen Výboru KPN
      Malvína Gondová (týždenník Roľnícke noviny), člen KPN
      Jana Janku (na voľnej nohe), člen KPN
      Martin Jurčo (RTVS, Slovenský rozhlas), člen KPN
      Ladislav Szilvássy (mesačník Jó Gazda), člen KPN
      Ján Kondor (RTVS, Slovenský rozhlas – Košice), člen KPN
      Vladimíra Debnárová (novinár na voľnej nohe), člen KPN

      Kristýna Šmehylová (tento rok vystúpila).

  4. LD
    8. novembra 2019

    Ďakujem,
    niektorí sú pre mňa známejší, niektorých som nezaregistroval.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.