Podpora investícií do prvovýroby a spracovania mlieka – také sú požiadavky slovenského mliečneho sektora na práve pripravovaný Strategický plán. Tento základný slovenský dokument budúcej európskej agrárnej politiky určí, či sa u nás bude vyrábať a spracovávať mlieko aj po roku 2028. Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka nechcú prísť o poslednú šancu ako modernizovať naše mliečne farmy a mliekarne.

Obrovský investičný dlh

„Finančné prostriedky na sedemročné obdobie sú obrovské a budú mať vplyv na celý štát a jeho potravinovú sebestačnosť. Nemôže nám to byť ľahostajné, či ich dokážeme využiť v prospech Slovenska a či ich nasmerujeme ich do oblastí, ktoré znížia našu závislosť na dovoze potravín,“ hovorí Marián Šolty, predseda Dozornej rady Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ).

Negatívny rozdiel medzi dovozom a vývozom celej agrárnej produkcie za rok 2020 dosiahol takmer 1,8-miliardy eur. Dôvody je potrebné vidieť napríklad aj v tom, že na Slovensku sa za posledných sedemnásť rokov znížil počet dojníc o vyše 40-percent a počet prvovýrobných podnikov klesol o vyše 50-percent.

„Slovenské podniky prvovýroby mlieka dlhodobo hospodária v podmienkach európskeho trhu s mnohými konkurenčnými nevýhodami. Veľkým hendikepom je hlavne obrovský investičný dlh. Podľa analýzy SZPM pochádza 76-percent ustajňovacích priestorov pre hovädzí dobytok z päťdesiatych až deväťdesiatych rokov minulého storočia – sú teda 30 až 70 ročné. Pozastavenie poklesu počtu dojníc a podnikov prvovýroby mlieka a tým aj stabilizáciu sektora vieme dosiahnuť ustálenou dotačnou politikou a najmä investíciami do ustajňovacích priestorov a technológií napríklad dojární,“ hovorí Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM).

Pre potravinárske subjekty len 65 miliónov eur

Na všetky projektové podpory je v rámci východísk pre tvorbu Intervenčnej stratégie, ako základného dokumentu Strategického plánu, vyčlenených 1,09-miliardy eur na sedemročné obdobie.

„Očakávame, že si sektor prvovýroby mlieka nájde svoje dôstojné miesto v pripravovanom Strategickom pláne a tak bude podporovaný vo väčšom rozsahu, ako tomu bolo doteraz. Veríme, že sa na prvovýrobu mlieka bude pamätať nielen pri investíciách, ale aj pri ostatných podporných schémach súvisiacich so zabezpečením dobrých životných podmienok zvierat a zlepšením životného prostredia a klímy,“ hovorí Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Vo výraznejšiu podporu investícií dúfajú aj spracovatelia mlieka. Dokument ale zatiaľ počíta s podporou potravinárskych subjektov len na úrovni 65-miliónov eur za celé sedemročné rozpočtové obdobie. Táto suma je vzhľadom na investičný dlh potravinárstva vo výške 940-miliónov eur naozaj nedostatočná.

Rozhodujúce sú aktuálne mesiace

„Vítame slová Eduarda Hegera, predsedu vlády SR, ktorý v závere apríla prisľúbil, že bude venovať extra veľkú pozornosť Strategickému plánu, aby sa ubezpečil, že minister pôdohospodárstva pôjde so svojím tímom tým správnym smerom,“ povedal Marián Šolty.

Rozhodujúce sú práve aktuálne mesiace, kedy sa agrárna politika tvorí a Slovensko pripravuje podklady k Strategickému plánu. Poľnohospodári a potravinári majú obavu, aby ministerstvo pôdohospodárstva zvládlo prípravu kvalitného dokumentu, ktorý podporí výrobcov a spracovateľov tak, aby sa zvýšila potravinová sebestačnosť štátu.

Obavy o kofinancovanie zo štátneho rozpočtu

Mliečny sektor na Slovensku vyjadruje obavy, že kofinancovanie Strategického plánu zo štátneho rozpočtu na úrovni 45-percent je len prianím ministerstva pôdohospodárstva a nie reálne vyrokovanou čiastkou s ministerstvom financií. Do dnešných dní nemajú poľnohospodári od zástupcov ministerstva financií potvrdené, že 45-percentné kofinancovanie je reálne. K opatrnosti ich nabáda najmä nedávna skúsenosť s Plánom obnovy, keď minister pôdohospodárstva mesiace ubezpečoval poľnohospodárov, že prostriedky pre vidiek dostanú. Realita je však iná. Do dokumentu, ktorý má revitalizovať Európu po koronavírusovej pandémii, sa slovenský agrosektor nedostal.

Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka sa preto v oveľa väčšom rozsahu zameriavajú na to, aby kľúčový dokument – Strategický plán, odrážal predstavy rozvinutého vidieka a Slovenska s dostatkom vlastných potravín. Ak sa príprava Strategického plánu podcení alebo sa nezabezpečí kofinancovanie na úrovni 45-percent, bude to znamenať ďalšiu stratu veľkosti mliečneho sektora na Slovensku.

Pozývajú na návštevu

Predstavitelia SZPM a SMZ vyzývajú predsedu vlády Eduarda Hegera a ministra financií Igora Matoviča, aby si vybrali región, ktorý majú záujem navštíviť a oni im sprostredkujú stretnutie s prvovýrobcami a spracovateľmi mlieka. Náhodným výberom poľnohospodárskeho podniku, či spracovateľa mlieka v regióne ich chcú presvedčiť, že problémy sú všade približne rovnaké a ich vyriešenie má v rukách vláda SR.

Zástupcovia Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka  a Slovenského mliekarenského zväzu veria, že pri takomto stretnutí dokážu zodpovedných uistiť, že prostriedky vložené do výroby a spracovania mlieka sa krajine násobne vrátia v podobe zamestnanosti, rozvinutého vidieka a produkcie vlastných potravín.