Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Slovenské poľnohospodárstvo je ziskové, ale neproduktívne

Slovenské poľnohospodárstvo je ziskové, ale neproduktívne
insert_photoautor

Vstup Slovenska do Európskej únie prispel k posilneniu príjmov poľnohospodárov. Napriek tomu podiel poľnohospodárstva na hrubej pridanej hodnote slovenského hospodárstva je na úrovni prínosu umenia, zábavy a rekreácie. Obe odvetvia sa na tvorbe pridanej hodnoty Slovenska podieľajú 3,4 percentami.

Na prepade agroodvetvia sa v značnej miere prejavili prvé roky po spoločensko-ekonomických zmenách v roku 1989.

„V tomto období bolo odvetvie vysoko stratové, aj keď sa strata postupne znižovala. Bolo to ovplyvnené nástupom ekonomickej reformy, sprevádzanej devalváciou, cenovou liberalizáciou, otvorením podnikateľského priestoru pri uplatnení radikálnej reštrikcie dotácií do poľnohospodárstva. Tiež aj zmenami v poľnohospodárskych podnikoch, najmä osamostatnením takzvaných pridružených výrob s nepoľnohospodárskym charakterom,“ uviedla Zuzana Chrastinová z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave.

V cenách roka 1989 dosiahli, v revolučnom roku, podpory do slovenského poľnohospodárstva úroveň 600-miliónov eur. Už v roku 1991 to bolo v cenách toho roka asi 350 miliónov eur. Po roku 1993 dosahujú podpory do poľnohospodárstva len niečo vyše 200-miliónov eur. Konštatujú to každoročne vydávané Správy o poľnohospodárstve a potravinárstve. Zmena nastáva až po vstupe Slovenska do Európskej únie.

 „Od roku 2011 dokumentujeme pozitívne zmeny v ziskovosti vo všetkých rokoch, okrem 2013, ktorý bol mierne stratový v dôsledku prepadov cien na svetovom a európskom trhu s poľnohospodárskymi komoditami. Najvyššia úroveň výsledku hospodárenia bola dosiahnutá v posledných troch rokoch. Paradoxom bol rok 2017, ktorý bol výrazne poznačený následkami klimatických zmien najmä suchom, napriek tomu výsledok hospodárenia za rok 2017 bol najvyšší nielen za posledných päť rokov, ale aj v celej histórii poľnohospodárstva po roku 1990. K ziskovosti rokov 2014 – 2017 prispeli aj povinné daňové licencie u právnických osôb,“ povedala Zuzana Chrastinová, na konferencii VÚEPP.

V poľnohospodárskej produkcii na hektár sa približujeme k dnu

Pred vstupom do Európskej únie prevažovali v regiónoch Slovenska okresy so stratovými poľnohospodárskymi podnikmi. V roku 2003 bolo ziskových len pätnásť slovenských okresov. V roku 2018 to bolo až 55 okresov.

„Poľnohospodárske podniky vykonávajú optimalizáciu nákladov a zlepšením materiálno-technickej základne nahrádzajú živú prácu vysoko výkonnou poľnohospodárskou technikou. Táto však vyžaduje vysoké vstupné náklady, ale následne dlhodobo šetrí pracovné náklady vrátane odvodov, čo sa odráža aj v poklese počtu pracovníkov od vstupu Slovenska do EÚ takmer o polovicu z 86,6 tisíc na súčasných 44 tisíc osôb,“ hovorí Zuzana Chrastinová.

Optimalizácia nákladov viedla aj k tomu, že po roku 2012 došlo ku kľúčovej zmene, keď podiel rastlinnej poľnohospodárskej produkcie prvý raz predbehol živočíšnu produkciu. Najvýraznejšie živočíšna produkcia oproti rastlinnej výrobe strácala v roku 2015. Pri pestovaní plodín sa poľnohospodári orientujú najmä na obilniny a olejniny čo prináša ďalšie negatívne dôsledky vo vývoji poľnohospodárskej produkcie v SR.

„Pokiaľ v starých členských štátoch dosahuje priemerná hrubá poľnohospodárska produkcia na hektár pôdy 2 746 eur, tak na Slovensku to je 1178 eur. To nás dostáva na piate miesto odspodu z dvadsiatich ôsmich európskych štátov. Najvyššiu poľnohospodársku produkciu z hektára dosahuje Holandsko až 15 229 eur, Malta ako 10 642 eur a Belgicko 6 309 eur,“ vymenúva Zuzana Chrastinová.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autor

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
1 Komentár
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
DoesntMatter
DoesntMatter
28. október 2019 14:27

Uz tychto reci bolo dost. Tu je uz kazdy, co ma krvny obeh odbornikom.
A zamyslel sa niekto aj nad tym, ako sa podpory a dotacie uctuju a zdanuju v zahranici? Napr. priame platby?
Skuste si to zistit a zamysliet sa nad tym.