Odborníci z Výskumného ústavu živočíšnej výroby sa pustili do dlhodobého projektu. Po dobu troch rokov budú pravidelne vykonávať rozbory bravčového mäsa na našich pultoch. Cieľom je zistiť rozdiely v kvalite aj cenách bravčového mäsa zo Slovenska a zahraničia. Projekt odštartoval pred tromi mesiacmi a zatiaľ testom podrobili 13 vzoriek z piatich krajín – okrem Slovenska to boli vzorky z Maďarska, Poľska, Nemecka a Španielska.

„Z každého mäsa vyteká časom šťava a stráca tak na hmotnosti. Keď sme zrátali tieto straty, v prepočte na eurá aj percentá nám jednoznačne vyšlo, že slovenské mäso sa oplatí kupovať najviac. Aj keď stratilo na hmotnosti, išlo o najmenšie hmotnostné straty zo všetkých vzoriek a v prepočte na eurá je to v segmente bravčového mäsa najlepšia kúpa,“ skonštatovala Martina Gondeková z VÚŽV v Nitre.

Slovenské mäso sa umiestnilo v cenovom rebríčku uprostred. Drahšie bolo poľské mäso, hoci ho mnoho ľudí považuje za lacné. Najdrahšie bolo maďarské mäso, ktoré však pochádzalo z wellfare chovu bez GMO. Najlacnejšie, španielske mäso, ktoré môže ľudí lákať cenou, sa oplatilo kúpiť najmenej.

Ošípané odporážame predovšetkým v Maďarsku

„Španielske mäso, ktoré k nám cestovalo najďalej, malo najviac vytečenej šťavy počas uskladnenia, percento hmotnostných strát bolo najvyššie. V konečnom dôsledku, po prepočítaní hmotnosti na eurá, sa neoplatilo kúpiť,“ dodala Gondeková.

Výskum by mal trvať do roku 2021, odborníci sa počas neho zamerajú na rôzne vzorky, ktoré budú každý mesiac bežne dostupné v obchodoch. Práve podiel slovenskej bravčoviny je však na pultoch pomerne nízky. Na Slovensku chováme asi 620 -630 tisíc ošípaných, veľkú časť jatočných ošípaných však vyvážame.

„Odporážajú sa predovšetkým v Maďarsku  a veľmi radi ich tamojší spracovatelia nakupujú. Dôvod je, že sú kvalitné a dobre osvalené. Navyše, Maďari ponúknu aj lepšiu cenu. Robili sme si monitoring a keď v Maďarsku ponúkali cenu 1,30-eura za kilo, naši dávali len 1,21 – 1,23 eura. V niektorých prípadoch získal chovateľ aj o 10-centov za kilogram menej. Keď sa to preráta na ošípanú, je to 12-eur. A keď do roka dávate odporážať 10-tisíc ošípaných, tak je to už vyše 100-tisíc eur,“ vysvetlil predseda Zväzu chovateľov ošípaných Andrej Imrich.

Chovatelia vidia problém aj v prístupe obchodných reťazcov

„Aj keď stále predávame v cenách nižších ako sú ceny na nemeckej burze, stále sa sem nejakými zázračnými cestami z Nemecka aj iných krajín, Belgicka či Španielska, dostáva lacnejšie bravčové mäso. Problém je aj v tom, že naše obchodné reťazce stále hovoria, že chcú kvalitu, ale zaujíma ich len a len cena,“ uviedol chovateľ z nitrianskeho kraja František Valašek.

Reťazce zameranie na ceny nepopierajú, problém ale vidia aj v neschopnosti našich farmárov pravidelne dodávať bravčovinu v požadovanom množstve. Viaceré reťazce vraj aj napriek snahám nedokážu nájsť dodávateľov.

Obchodníci apelujú na podporu slovenskej výroby

„Máme záujem viac spolupracovať so slovenskými dodávateľmi, aj s producentmi bravčoviny, preto už niekoľko rokov apelujeme na Ministerstvo pôdohospodárstva, aby výraznejšie podporilo slovenských farmárov a potravinárov. Nízka podpora štátu a problematická legislatíva, ktorá predražuje výrobu, najčastejšie znemožňuje rozšírenie spolupráce so slovenskými producentmi a znižuje ich konkurencieschopnosť s inými krajinami, vrátane krajín V4,“ dodal Martin Krajčovič zo Slovenskej aliancie moderného obchodu.

Na problém nízkej podpory dlhšie upozorňujú aj chovatelia. V tomto roku, tak ako vlani, získajú podporu zo Zelenej nafty. Hoci peniaze sú vítané, mnoho z nich zo slovenských fariem odtečie najmä pre zvyšujúce sa náklady. V mnohých lokalitách je to aj pre opatrenia na ochranu pred africkým morom ošípaných. Popri tom ale peniaze ukrajujú aj stúpajúce náklady na poplatky pre kafilériu a hlavne príplatky pre zamestnancov za soboty, nedele a sviatky.