Rodák z juhomaďarskej Békešskej Čaby Matej Šipický je emeritným profesorom na Prírodovedeckej fakulte Debrecínskej univerzity, kde v roku 1984 založil Katedru genetiky. Oblasťou jeho výskumu je genetika a mikroorganizmy. Jeho skupina publikovala najviac publikácií o mikroorganizmoch žijúcich v tokajských vínach.

„V súčasnosti publikujem v medzinárodných časopisoch, chodím na konferencie – a práve som dostal pozvánku na septembrovú konferenciu do Argentíny. Nedávno som navštívil aj Oceániu,“ poznamenal Šipický v rozhovore pre TASR. 

V týchto dňoch na požiadanie vydavateľa poslal do Talianska príspevok do knihy o vínnych mikroorganizmoch, ktoré sa rozmnožujú vo víne a kvasia víno. Jeho kapitola sa zaoberá botritizovanými vínami, akými sú napríklad aj vína z tokajskej vinárskej oblasti.

„Musel som kvôli tomu prečítať obrovské množstvo literatúry pochádzajúcej od Nového Zélandu až po Tokaj,“ konštatoval. 

Okrem Oceánie vlani navštívil Mjanmarsko, Východný Timor , Malajziu či Vianočné ostrovy v Indickom oceáne – južne od Jávy, kam turisti nechodia.

„Tam letí iba jeden letecký spoj týždenne, preto tam človek musí stráviť najmenej jeden týždeň,“ dodal. 

Pri svojich cestách po svete zbiera vzorky kvasiniek.

„Našiel som nové druhy, o ktorých teraz píšem publikáciu. Toto je môj bežný život, nezískal som žiadnu Nobelovu cenu,“ poznamenal skromne medzinárodne uznávaný odborník, ktorý okrem európskych štátov prezentoval výsledky svojej práce aj vo Vietname, Japonsku či na Filipínach. 

Kvôli kvasinke objavenej v Tokaji ho pozvali ako hosťujúceho profesora aj na jedinú vinársku fakultu sveta, do francúzskeho Bordeaux. 

„Naša skupina spolupracuje s tokajskou vínnou oblasťou, publikovali sme o tokajských mikroorganizmoch žijúcich v tamojších vínach najviac publikácií. Ja sa vždy zaoberám maďarskou i slovenskou časťou Tokaja, za čo som ešte nikdy nedostal pochvalu ani z jednej, ani z druhej strany. Z maďarskej strany ma skôr kritizujú, pretože podľa maďarských predstáv je Tokaj výhradne maďarským vlastníctvom, pričom podľa nich severnú časť neprávom obsadila cudzia mocnosť,“ povedal s úsmevom a dodal, že našťastie Európska únia zatiaľ schválila rozhodnutia, v zmysle ktorých aj Slováci môžu používať túto ochrannú značku. 

Dva roky je už emeritným profesorom, predtým bol riadnym profesorom.

„Starnem, už nemám vysoké funkcie, lebo už mám nad 65 rokov. Predtým som bol dekanom. Z toho hľadiska, že pracujem na najväčšom výskume, som šťastný, že nemusím úradovať, chodiť na porady a hádať sa s ľuďmi,“ uzavrel Matej Šipický. 

Popri členstve vo viacerých medzinárodných organizáciách je tento vedec aj mimoriadnym expertom pre geneticky manipulované organizmy Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Je autorom 12 vysokoškolských učebníc, spolupracoval na publikáciách – aj zahraničných – a prednášal na 145 medzinárodných konferenciách. 

Popri vedeckej práci spoluzaložil aj Čabiansku organizáciu Slovákov a inicioval vznik Výskumného ústavu Slovákov v Békešskej Čabe.