Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Skorá žatva pod Tatrami

Skorá žatva pod Tatrami
insert_photoautorka

Už dlho nezačala žatva pod Tatrami tak skoro, ako tento rok, konštatujú poľnohospodári zo Spišskej Teplice. Obilie dozrelo skôr ako obyčajne vďaka teplému, ale aj extrémne suchému roku. Nedostatok zrážok sa podpísal na úrodách aj na severnom Slovensku.

„Tridsať rokov čo som v poľnohospodárstve som nezažil žatvu tak skoro. Kombajny vždy vyrážali na pole až koncom augusta,“ zhodnotil tohtoročnú žatvu Miroslav Gardoš, agronóm – mechanizátor PDP Spišská Teplica.

Žatvu v Spišskej Teplici začali v prvé augustové dní a nedostatok zrážok v máji a júni mal vplyv aj na úrodu.

 „Pšenica keď rastie, odnožuje sa. Z odnoží neskôr vyrastú klasy. Keďže bolo sucho, materská rastlina odnože obetovala, aby sama prežila. Rodový klas začala vytvárať skôr a prestala rásť do výšky. Žatva síce prišla skoro, ale pšenica je nízka a úroda nižšia. Predpokladám, že priemerná úroda pšenice bude na úrovni 4,5 – 5 ton z hektára. Boli roky, ktoré sme uzatvárali so siedmimi tonami,“ uviedol M. Gardoš.

Úrody jarného jačmeňa sucho v Spišskej Teplici  až tak neovplyvnilo. Dosiahli priemernú úrodu 5,5 ton z hektára. Ako uviedol agronóm, jeho kvalitu zistia čoskoro. Sladovňa už odoberala vzorky a uvidia, či sa dohodnú na cene. Celú minuloročnú úrodu jačmeňa predali do Poľska za lepších podmienok.

Obilie skŕmili

Slovensko je na tom v sebestačnosti obilia dobre. Dopestujeme skoro raz toľko obilia, ako spotrebujeme. Pšenice i jačmeňa je prebytok. Teplické družstvo minulý rok nepredalo ani tonu pšenice. Obchodníci podľa Gardoša „špekulovali“ a obchod je vtedy dobrý, keď sú spokojné obidve strany. Tak sa radšej rozhodli, že dopestovanú úrodu skŕmia a zarobia na hovädzine.

„Koncom minulého roka začali zdražovať energie. Platili sme 60 eur za megawatt, teraz platíme 540 eur. Umelé hnojivá išli na jeseň hore takmer štvornásobne. Všetci tvrdili, že pšenica nám to vynahradí. Opak je pravdou. Cena klesá raketovou rýchlosťou dole, potom, čo na trh vstúpilo obilie z Ukrajiny. My sme len teraz ukončili žatvu a mlyny už majú plné sýpky. Takže s odbytom našej domácej pšenice na Slovensku, bude určite problém. Nedostaneme za ňu ani toľko, aby sme pokryli produkčné náklady,“ myslí si agronóm.

Ceny pšenice neklesajú len na Slovensku a už vôbec nie z dôvodu blízkosti Ukrajiny. Zrkadlom európskeho obchodu so pšenicou je burza v Paríži, ktorá poklesla od mája o približne 90 eur za tonu. O žiadnej raketovej rýchlosti poklesu však nemôžeme hovoriť, pretože ceny pšenice stále dosahujú nadpriemerné hodnoty. Aktuálne okolo 340 eur za tonu.

Slovenskí poľnohospodári majú podľa informácií portálu poľnoinfo.sk aktuálne ponuky za tonu kŕmnej pšenice na úrovni 300 eur a pri potravinárskej pšenici triedy E je to 330 eur za tonu.

Autor článku: Radka Novotná - poľnoinfo.sk, Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autorka

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments