Situácia na poliach trnavského regiónu je žalostná. Poľnohospodári majú po žatve výrazne nižšie úrody ako v minulých rokoch. V jednej z najvhodnejších oblastí na poľnohospodársku výrobu výrazne klesnú aj úrody jesenných plodín. Podniky so živočíšnou výrobou čaká existenčná otázka. Uviedol to pre TASR Ivan Fabián, riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (RPPK) Trnava.

Spresnil, že sucho postihlo mimoriadne produkčný trnavský región zásadným spôsobom. Poľnohospodárov trápi nedostatok zrážok od jesene minulého roka. Na konci roku 2021 predstavoval deficit zrážok oproti normálu 80 až 110 mm.

„Normál úhrnu zrážok v prvom polroku je v našej oblasti od 200 do 240 mm. V aktuálnom roku však spadlo od 90 do 140 mm. Celková absencia vlahy v súčte s jesenným deficitom predstavuje 190 až 220 mm,“ vysvetlil predseda RPPK Trnava Oliver Šiatkovský.

Väčšina zrážok pritom podľa neho mala vyslovene lokálny charakter, takže aj na trnavskej tabuli možno nájsť parcely, kde napršalo ešte menej.

Plodiny tak podľa jeho slov nedozrievali a v závere vegetácie často uschli na koreni. Prirodzené procesy v rastlinách sa zastavili a výsledkom sú podpriemerné úrody. Po aktuálnej žatve na „Trnavsku“ hovoria údaje o zozbieranej repke o poklese úrod aj o 15 %. Omnoho horšie však dopadli hustosiate obilniny.

„Pšenica ozimná dosiahla priemernú úrodu 4,73 tony (t)/hektára (ha), pričom v roku 2021 to predstavovalo 6,63 t/ha. Prakticky všetky podniky avizujú zníženie úrod oproti päťročnému priemeru o 10 až 25 %. Z jarných obilnín skončil najhoršie jarný jačmeň s priemernou úrodou 4,01 t/ha, v roku 2021 to bolo 5,35 t/ha. Niektoré podniky signalizujú straty na úrode jarného jačmeňa oproti päťročnému priemeru aj o viac ako 30 %,“ konštatoval Šiatkovský.

Žiaľ, zberom úrody hustosiatych obilnín, repky a hrachov to podľa neho neskončilo. Na poliach trnavského regiónu je ešte viac ako 21.500 hektárov jarín – kukurice, slnečnice, cukrovej repy, zemiakov, sóje a viac ako 2400 hektárov viacročných krmovín. Jariny síce dobre a kompletne povzchádzali, v drvivej väčšine boli včas a kvalitne herbicídne ošetrené, avšak následne výrazne trpeli a stále trpia suchom a vysokými teplotami.

Poľnohospodári podľa Šiatkovského porovnávajú aktuálny stav najmä s rokom 2017, keď boli úrody významne negatívne ovplyvnené dlhodobým suchom. Štát vtedy odškodnil farmárov sumou vo výške 17 miliónov eur. Momentálna situácia na poliach je však neporovnateľne horšia, preto podľa neho logicky očakávajú, že opäť zasiahne štát. Ten by nemal prísť len s jednorazovým odškodnením za obrovské straty, ale komplexným dlhodobým riešením tejto problematiky.

„Podniky so živočíšnou výrobou, s vysokými nárokmi na kvalitné objemové krmivá budú o pár mesiacov riešiť existenčné problémy a otázku, koľko kusov dobytka dokážu uživiť. Výpadok kvalitných siláží a senáží z viacročných krmovín bude citeľný a veľmi ťažko nahraditeľný. Chovatelia potrebujú už dnes počuť, ako situáciu vyrieši štát,“ uzatvoril Šiatkovský.