V rámci schvaľovania viacročného finančného rámca Európskej únie na obdobie 2014 – 2020, debaty o poľnohospodárstve zrejme aj tentoraz budú patriť medzi tie najzložitejšie. Uviedol to minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolt Simon na stretnutí Rady ministrov poľnohospodárstva na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli, ktoré sa uskutočnilo v pondelok (7.11.).

Slovenský minister upozornil, že je dôležité dosiahnuť konsenzus na celoeurópskej úrovni, ak chceme zachrániť európske poľnohospodárstvo, zároveň však dodal, že je dôležité vytvoriť vhodné podmienky aj na domácej úrovni.

„Potrebujeme trochu zmeniť vnútorné pravidlá a posunúť priority z extenzívnych výrobných oblastí na intenzívne. Aby sme produkovali aj objem, lebo vidíme, že Slovensko je závislé na dovoze potravín a nevidím dôvod, prečo len dovážať, keď môžeme vyrábať,“ poukázal minister na situáciu na Slovensku.

Zsolt Simon potvrdil, že z hľadiska prípravy finančných perspektív, čiže rozpočtu EÚ, poľnohospodárstvo bolo vždy citlivou témou a Európska komisia sa zrejme ani teraz nevyhne ostrým sporom s národnými štátmi.

„Tak ako sa EÚ rozširovala, boli postupne v prístupových zmluvách zakotvené mnohé výhody pre mnohé krajiny a tieto výhody žiadna z tých krajín nechce pustiť,“ poukázal minister na stav vecí.

Pripomenul, že ide napríklad o takzvané ACP krajiny (Afrika, karibská oblasť a Tichomorie) v prípade francúzskych záujmov, alebo o zvýhodnené dovozné kvóty bez cla pre Španielsko i Portugalsko, či objemný finančný balík z kapitoly poľnohospodárstvo pre Veľkú Britániu.

Slovenský minister opäť pripomenul, že z hľadiska vyrovnaných šancí v európskom agrárnom sektore sú najväčšou nespravodlivosťou priame platby, čiže dotácie pre poľnohospodárov.

„Ja s tým nemám najmenší problém. Povedať, že jedným z možných riešení na vyrovnanie platieb by bolo úplné zrušenie dotácií v rámci celej EÚ. A nepodporovať. Potom by bola z hľadiska konkurencieschopnosti vyrovnaná štartovacia čiara aj pre Francúzsko, aj pre Nemecko a Slovensko. Ale takto, keď francúzsky, nemecký a dánsky poľnohospodár dostane raz toľko ako slovenský poľnohospodár, tak tá konkurencieschopnosť je deformovaná,“ upozornil Simon.

Minister vzápätí dodal, že tu nejde iba o výšky platieb, ale dôležitá je aj úroveň kofinancovania zo strany národných štátov a poukázal, že ak Slovensko spolufinancuje plán rozvoja vidieka 20 %, vždy je to menší balík ako v prípade Nemecka, ktoré kofinancuje celý poľnohospodársky balík vo výške 50 %.