Slovenskí pestovatelia zeleniny a ovocia sú pripravení zvýšiť domácu výrobu týchto plodín a zvrátiť tak katastrofálny stav v zahranično-obchodnej bilancii s agrokomoditami. Pokiaľ obnove závlahových systémov pomôže vlani vyhlásená výzva, tak pri skladových priestoroch je investičný dlh obrovský. Pestovatelia ovocia a zeleniny by chceli tento fakt zvrátiť.

„Našim odporúčaním je pripraviť v čo najkratšom čase výzvu na podporu budovania skladov špeciálne na zeleninu, zemiaky a ovocie. Navrhujeme vyčleniť z ešte nedočerpaných zdrojov Programu rozvoja vidieka 2014-2020 objem finančných prostriedkov minimálne vo výške 15-miliónov eur tak, aby hodnota projektov v takejto výzve dosiahla aspoň výšku 30-miliónov eur,“ hovorí Juraj Mačaj, člen predstavenstva Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska (ZZZS).

Zeleninári združení vo svojej organizácii sa v prvej dekáde januára zhodli, že je potrebné sa sústrediť najmä na zemiaky, cibuľu a koreňovú zeleninu.

„Kapusta je v našich horúcich podmienkach náročne pestovaná a pri zbere do skladu treba vysoký podiel ručnej práce. To ju dostáva do pozície málo rentabilnej plodiny. Podobne aj cesnak sa u nás ťažko zaplatí vzhľadom na jeho pracnosť a polovičné úrody oproti konkurencii zo Španielska, spôsobené prerušením vegetácie v zime, ktorú v Španielsku nemajú,“ hovorí Juraj Mačaj, ktorý pestuje zeleninu v okolí Senca.

Investovať, ale rozumne

Celkovo zeleninári vyčíslili potrebu investícii do skladového hospodárstva vo výške 55-miliónov eur. Suma by postačovala pre stopercentné pokrytie domáceho trhu základnými druhmi zeleniny zo slovenských polí. Napríklad v prípade stopercentnej sebestačnosti Slovenska v zemiakoch by investície do nových skladov mali dosiahnuť 17,5-milióna eur.

Zeleninári si od tejto podpory sľubujú impulz, ktorý môže znamenať zvýšenie atraktívnosti pestovania špecializovaných plodín. Vo svojom návrhu si pritom uvedomujú, že výzva môže opäť pritiahnuť aj tých, ktorí to so špeciálnymi plodinami nemyslia vážne.

„Vzhľadom na potrebu podporiť spájanie sa pestovateľov do organizácií výrobcov navrhujeme bodovo zvýhodniť členov organizácií výrobcov,“ informuje návrh predstavenstva Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska.

Nové investície by mohli na Slovensku pokryť nie len domácu potrebu, ale pripraviť pôdu aj na export.

„Najväčší potenciál je v produkcii koreňovej zeleniny, cibule a zemiakov, pričom tieto plodiny vykazujú značný dopyt aj z okolitých krajín. Ponúka sa možnosť exportu 10-tisíc ton cibule na český a maďarský trh. V prípade zemiakov vidíme možnosť exportu až 12-tisíc ton do Maďarska,“ hovorí Juraj Mačaj.

Našim pestovateľom hrá do kariet aj to, že napríklad Česká republika nemá ani zďaleka také výdatné zdroje závlahovej vody ako Slovensko.

„Už dnes narazila produkcia zeleniny a zemiakov u našich západných susedov na svoje možnosti, pričom sa veľa produkcie pestuje bez závlah. To im spôsobuje značnú premenlivosť v očakávaných úrodách a brzdí ich rozvoj,“ myslí si Juraj Mačaj.

Pokiaľ metodika zeleninárov a zemiakarov pri potrebe investícii do skladov je nastavená na agrárny potenciál našej krajiny, tak ovocinári vo svojom prepočte vychádzajú zo skladovacích kapacít ktoré im chýbajú už v tomto momente.

Ovocinári skladovali úrodu v zahraničí

„Z ročnej produkcie ovocia 50-tisíc ton tvoria podstatnú časť jablká, ktoré je potrebné dlhodobo uskladniť. Súčasné skladovacie kapacity presahujú množstvo 30-tisíc ton, ale sklady ktoré spĺňajú najprísnejšie požiadavky na riadenú atmosféru majú kapacitu menej ako 20-tisíc ton,“ hovorí Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie.

Chýbajúce sklady spôsobujú, že poľnohospodári sú nútení dopestované ovocie rýchlo predávať aj za ceny nižšie, alebo skladovať ovocie v okolitých krajinách, kde sú takéto sklady už vybudované.

„Úrodu z roku 2018 sme boli nútení prevážať na uskladnenie do južnej časti Rakúska, keďže sme nedisponovali dostatočnými skladovými kapacitami,“ hovorí Marián Varga.

Ovocinári vyčíslili, že vybudovanie nových skladov by na súčasnú výsadbu sadov vyžadovalo investície v hodnote 10-miliónov eur.

„Na Slovensko dovážame cca 100-tisíc ton ovocia mierneho pásma. Podstatnú časť z tohto množstva tvoria jablká. Najväčšie dovozy sú z Poľska a z Maďarska,“ hovorí Marián Varga.

Zahranično-obchodná bilancia so zeleninou, aj ovocím je na Slovensku dlhodobo nepriaznivá. Podľa Komoditných situačných a výhľadových správ, ktoré pripravuje Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva dovoz zeleniny presiahol vývoz o 182,5 milióna eur. Pri spracovanej zelenine hovoríme o negatívnom salde obchodnej bilancie na úrovni takmer 46 miliónov eur. Rozdiel medzi vývozom a dovozom len pri zelenine dosahuje 228 miliónov eur.

Pri ovocí nie je situácia priaznivejšia. Tu tvorí negatívne saldo 235 miliónov eur a pri spracovanom ovocí 41 miliónov eur. Celkovo 276 miliónov eur.

Negatívny rozdiel medzi dovozom a vývozom ovocia a zeleniny na Slovensku dosahuje viac ako pol miliardy eur.

„Uvedomujeme si stav do ktorého sa Slovensko v rámci pestovania špeciálnych plodín dostalo. Zvrátime ho, len je potrebné pokračovať v podporovaní produkčných poľnohospodárov. Nepýtame viac, ako majú naši partneri v zahraničí. Chceme naplno využívať potenciál našej agrárnej krajiny. Spotrebiteľ si pýta slovenské produkty bez potravinových škandálov, ktorých výsledkom je vytvorená pridaná hodnota, zamestnanosť a rozvoj vidieka,“ uzatvára Juraj Mačaj.