Na Slovensku máme viac ako 3500 katastrálnych území, ktoré vlastní asi 4,4 milióna vlastníkov. Na jednu parcelu tak pripadá v priemere 12 vlastníkov, na jedného vlastníka zas účasť v 23 rôznych parcelách. Rozdrobenosť pozemkov sme zdedili ešte z uhorského práva. Hoci legislatívu na ich úpravy máme prijatú už 27 rokov, reálne pozemkové úpravy prebehli dosiaľ len na 12 percentách všetkej pôdy.

„Rozdrobenosť vlastníctva na Slovensku je veľmi veľká. Pozemkové úpravy sú to, po čom dlhodobo voláme, pretože farmárom môžu pomôcť v hospodárení. Súvisí to aj s ďalšou byrokratickou záťažou, ktorú oproti iným krajinám EÚ máme. Pozemkové úpravy by znížili administráciu a boli by stabilizačným prvkom,“ uviedol Emil Macho, predseda SPPK.

Pomalé napredovanie projektov pozemkových úprav vraj súvisí najmä s ich financovaním.

„Každá doterajšia vláda sa spoliehala na financovanie pozemkových úprav cez eurofondy, najmä v poslednom období cez Program rozvoja vidieka. Tam sa ale vždy objavili nejaké problémy a za následok to malo to, že posledné verejné obstarávanie na projekty pozemkových úprav zo strany štátu bolo v roku 2009. Teraz máme rok 2018, čiže 9 rokov nebol zadaný ani jeden nový projekt. Celý proces úprav sa pritom začal až v roku 2003 čiže máme za sebou len 6 rokov reálneho zadávania projektov. Preto je to číslo tak nízke, navyše jednozdrojové financovanie z európskych fondov nestačí. My hovoríme už dávno, že treba zapojiť štátny rozpočet a viac rezortov do procesu, nielen ministerstvo pôdohospodárstva,“ vysvetlil predseda Komory pozemkových úprav SR Vladimír Uhlík.

Aj samotný rezort priznáva, že pozemkové úpravy nenapredujú tempom, aké by bolo potrebné.

„Veľmi ťažko kritizovať, ale v tejto situácii musím podrobiť kritike všetky, aj predchádzajúce vlády, ale je to aj na vrub našej vlády, kde som dva a pol roka ministrom. Zákon o pozemkových úpravách máme od roku 1991, v roku 1993 bola prijatá koncepcia pozemkových úprav. Odvtedy z 3559 katastrálnych území, ktoré máme na Slovensku, sú zapísané pozemkové úpravy v 418 katastrálnych územiach. Stav nevídaný možno u našich susedov, ale u nás realita, ktorá spôsobuje problémy jednak vlastníkom, jednak užívateľom, investorom, obciam a možno všetkým, ktorí chcú čerpať eurofondy, a samozrejme aj štátu pri jeho infraštrukturálnych zámeroch,“ priznala ministerka Gabriela Matečná.

Rezort podľa nej chystá viaceré kroky, ktoré by mali pozemkové úpravy na Slovensku rozbehnúť. Jedným z nich má byť aj stransparentnenie pri výbere území, ktoré do pozemkových úprav pôjdu.

„Dohodli sme sa na spolupráci so samosprávnymi inštitúciami ako je Komora pozemkových úprav, že vyberieme faktory, na základe ktorých sa katastrálne územia vyberú a urobí sa poradie katastrálnych území, ktoré by nemalo byť menné v priebehu rokov, kedy sa pozemkové úpravy budú robiť. Medzi kritériami by mala byť rozdrobenosť pozemkov, počet parciel, veľkosť katastrálneho územia aj investičné zámery, lebo tie môže mať napríklad aj ministerstvo dopravy, ministerstvo hospodárstva, alebo rezort životného prostredia môže chcieť vytýčiť nejaké chránené územia a podobne. Takže toto sú faktory, ktoré budú ovplyvňovať poradie území pre pozemkové úpravy,“ dodala šéfka rezortu.

Potrebné je podľa nej riešiť aj personálne zabezpečenie okresných pozemkových úradov, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra, hoci metodicky ich riadi rezort pôdohospodárstva, čo v praxi spôsobuje problémy. Ďalším okruhom má byť financovanie.

„Ak si predstavíme, že ročne by sme robili v rámci úprav 120 katastrálnych území, tak budú komplexné pozemkové úpravy na celom Slovensku trvať skoro 30 rokov. Za ten čas by sme na to minuli 800 – 850 miliónov eur. Ročne by to bolo okolo 27-30 miliónov eur. Čo sa týka zabezpečenia financovania zo štátneho rozpočtu, podľa mňa to nie je veľká čiastka. Snažíme sa o to, aby táto čiastka bola kofinancovaná z viacerých zdrojov. Jedným môže byť štátny rozpočet, ďalším teoreticky môže byť aj špeciálny odvod, o ktorom máme teraz v parlamente zákon, teoreticky môže byť časť aj zo zisku Slovenského pozemkového fondu. Ale tieto peniaze musia byť viazané len na projekty pozemkových úprav, aby sa v budúcnosti nestalo, že sa peniaze vyzbierajú a nepoužijú sa na to, na čo sa majú,“ dodala Matečná.

Dôležité tak podľa nej bude vytvorenie novej koncepcie pozemkových úprav, ktorú ale musí odobriť celé politické spektrum aj odborné organizácie, aby v budúcnosti nedochádzalo k jej neustálemu novelizovaniu. Príkladom pre Slovensko môže byť susedné Česko, kde je financovanie pravidelné. Vďaka asi 28 miliónom eur, ktoré na pozemkové úpravy naši susedia každoročne dávajú, ročne vyriešia asi 100 projektov.

„30 rokov na pozemkové úpravy pripadá byť dlhý čas, ale ak pôjdeme takým tempom, ako doteraz, trvalo by to 100 rokov. Treba to chápať aj tak, že pozemková úprava je komplexný proces, pri ktorom územie zameriame, rokujeme s vlastníkmi a meníme aj ich vlastníctvo, usporiadavame ho na iné miesto, sceľujeme ho. Ten proces je zložitý. Jeden projekt sa robí aj 5-6 rokov, my ho vieme zoptimalizovať aj na 4-5 rokov. Ale je to dlhodobý proces, ktorý sa nedá urobiť zo dňa na deň. To, čo sme dlhé roky zanedbávali, nemôžeme vyriešiť za pár rokov,“ myslí si Vladimír Uhlík z Komory pozemkových úprav.

Ministerstvo pôdohospodárstva plánuje rokovať s ministerstvom financií aj inými rezortmi o spoločnom postupe smerujúcom k naštartovaniu pozemkových úprav. Po deviatich rokoch by sa mali onedlho začať aj ďalšie projekty, ministerka verí, že sa tak stane ešte pred koncom roka.

„Uskutočnilo sa štandardné verejné obstarávanie, máme zmluvu pred podpisom. Úrad pre verejné obstarávanie vyhodnotí zmluvu. Zatiaľ nemáme odpoveď, očakávame ju možno v priebehu mesiaca a veríme, že je všetko v poriadku a bude sa môcť začať 168 projektov pozemkových úprav v hodnote 44 miliónov eur, ktoré máme z Programu rozvoja vidieka,“ dodala Matečná.

„V tejto súvislosti treba ešte povedať, že pozemkové úpravy sa nedajú robiť bez zmeny spôsobu dedenia na Slovensku, lebo keď ich aj niekde urobíme, tým, že je u nás uhorský spôsob dedenia, tak strácajú koncepčný zmysel,“ dodal predseda SPPK Emil Macho.