Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Roľníci zo srdca Slovenska zatiaľ robia všetko preto, aby udržali výrobu mlieka

Roľníci zo srdca Slovenska zatiaľ robia všetko preto, aby udržali výrobu mlieka
insert_photoautor

Región Banskej Bystrice milujú turisti. Je to jedna z najkrajších oblastí Slovenska, kde sa do seba zakliesňujú Nízke Tatry, Kremnické vrchy, Poľana, Veľká Fatra, ale aj Starohorské vrchy. O čo väčšiu radosť majú z regiónu návštevníci, o to ťažšie sa tu hospodári na pôde. V kopcovitom teréne vhodnom skôr pre terénne vozidlá, ako pre traktory, sa stalo hlavným zameraním tamojších poľnohospodárov mlieko a všetko čo s ním súvisí.

A robia to dobre. Viacerí sa nebáli finalizácie, siahli po zaujímavých plemenách, alebo dokonca v tamojšom krajskom meste prevádzkujú štyri mliečne automaty. Trend, ktorý pred desiatimi rokmi zahltil Slovensko a novinári denne písali o spúšťaní nových zariadení, alebo o rekordných objemoch vyčapovaného mlieka, ale bežným obyvateľom zovšednel. Plechové kravy, ako sa občas automatom na mlieko hovorí, zaujímajú spotrebiteľov stále menej. Viaceré zmizli zo svojich stanovísk a často aj väčšie mestá skončili bez priameho predaja surového kravského mlieka.

Plechové kravy

Zaujímavé je, že v Banskej Bystrici existujú tak, ako pred desiatimi rokmi, štyri takéto automaty. Dva prevádzkuje Poľnohospodárske družstvo „Bukovina“ Strelníky a dva Poľnohospodárske družstvo Badín. Aj tu pocítili výrazný pokles záujmu o mlieko z automatov. Sami ale kriticky priznávajú, že pravdepodobne výraznejší marketing by zabezpečil aj lepšie výsledky. V ostatných mesiacoch predávajú dva automaty strelníckeho družstva v priemere 550-litrov mlieka denne a dva automaty badínskych hospodárov 300-litrov mlieka.

Tamojší predsedovia družstva majú jasno, prečo tomu tak je. Pokiaľ Mojmír Haško z Badína hovorí, že Strelničania majú výhodnejšiu pozíciu v meste a tak dokážu v Banskej Bystrici predať viac, tak Peter Mikulina zo Strelníkov nesúhlasí a pripisuje lepšie výsledky kvalitnejšiemu mlieku. Po viac hranej, ako skutočnej hádke sa zhodnú, že obe vyjadrenia majú v sebe časť pravdy. Predseda zo vzdialenejších Strelníkov chová okrem simentálskych kráv aj niekoľko desiatok jerseyských dojníc. Tie, ako je všeobecne známe, majú väčšiu tukovosť mlieka, čo časti spotrebiteľov vyhovuje.

Mojmír Haško a Peter Mikulina sú v regióne tandem, ktorý, spolu s členmi predstavenstva, organizuje spoločné aktivity poľnohospodárov v okolí stredoslovenskej metropoly. Predseda badínskeho družstva je člen predstavenstva celoslovenskej poľnokomory a kolega zo Strelníkov zas predsedom regionálnej komory. Obaja stoja za prípravou viacerých regionálnych podujatí, ale aj za pravidelnými stretnutiami s kolegami z Hradce Králové.

Chýbajú ľudia

„Na Slovensku a Českej republike sú tie naše problémy veľmi podobné, aj keď prístupy štátnych orgánov k ich riešeniu sú rozdielne. Pokiaľ pred niekoľkými rokmi sa problém nedostatku pracovnej sily už pravidelne objavoval u našich západných susedov, my sme ho ešte nevnímali. Dnes je to snáď kľúčový faktor rozvoja živočíšnej výroby u nás,“ hovorí Mojmír Haško.

Informuje, že v regióne je len jeden inseminačný technik. Keďže je tesne pred dôchodkom a náhrada za neho sa nečrtá, poľnohospodári z regiónu neskrývajú obavu.

Podobne je to aj s ďalšími profesiami. Už nechýbajú iba klasickí ošetrovatelia, krmiči, alebo dojiči. Postupne sa zhoršuje aj situácia v oblasti špecialistov, napríklad zootechnikov. Ako jediná ich pre prax pripravuje Slovenská poľnohospodárska univerzite v Nitre. Ešte v osemdesiatych rokoch prichádzali do praxe stovky zootechnikov. V aktuálnom školskom roku 2018/2019 skončilo školu 54-zootechnikov. Vlani to dokonca bolo len 41.

Samozrejme, zo sumárneho počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí je otázne, koľkí zakotvia v poľnohospodárstve. Pritom o zamestnancov v chlebovom odvetví medzi sebou bojujú aj prvovýrobcovia a dodávatelia vstupov do živočíšnej výroby.

Školu v regióne Bystrice stále majú

Pri stredoškolákoch je situácia v banskobystrickom regióne o niečo priaznivejšia, aj keď nie o veľa. Oproti iným regiónom majú výhodu, že tu stále existuje a rozvíja sa Stredná odborná škola pod Bánošom.

„Vyučujú tam potravinárske odbory, ale napríklad aj odbor podnikateľ pre rozvoj vidieka,“ informuje Mojmír Haško, ktorého vyjadrenie dopĺňa predseda strelníckeho družstva.

Ten informuje, že so školou začali užšie spolupracovať a momentálne majú na praxi dvoch študentov.

„V triede sú deti, ktoré majú záujem. Viacerí chalani boli cez letné prázdniny pomáhať v poľnohospodárskych podnikoch so silážovaním, alebo jedno dievča sadilo cez leto stromy. Nájdete tam takých, ktorí sa roboty neboja. Už musia len získať prax a osvojiť si prácu so strojmi. Pravdepodobne, aj my poľnohospodári sme urobili v minulosti chyby, keď decká k nám chodili na prax a namiesto toho, aby sa naučili niečo z výroby, museli zametať sklady,“ hovorí Peter Mikulina.

V regióne vsadili na spracovanie

K rozvoju živočíšnej výroby v regióne nepomáha ani obrovský investičný dlh, ktorý banskobystické a breznianske farmy tlačia pred sebou. Šéf tamojšej poľnokomory hovorí, že od roku 1989 vznikla v dvoch okresoch regiónu len jedna nová maštaľ. Vzdušný priestor pre štyristo dojníc pribudol pred siedmimi rokmi na farme Pohorelá, ktorá sa nachádza v okrese Brezno.

„Náš región je naozaj naviazaný na výrobu mlieka. Za posledných desať rokov sme zažili dve mliečne krízy. Obe vrhli poľnohospodárov v regióne do hlbokých strát. Vtedy viacerí uvažovali, že s výrobou mlieka skončia. Som rád, že sa to nakoniec nestalo,“ hovorí Peter Mikulina.

Poľnohospodárom z turistického regiónu Banskej Bystrice a Brezna pomohlo aj to, že začali so spracovaním mlieka a tým si dokázali zlepšiť ekonomiku chovu. Aspoň čiastočne spracováva mlieko v regióne až päť poľnohospodárskych subjektov, z toho tri zvolili profesionálny prístup, ktorého výsledkom sú výrobky buď na pultoch obchodných reťazcov, alebo v špecializovaných predajniach.

Selce boli prvé

Najstaršia z regiónu je Mliekareň Kopanice Selce, ktorej stopercentným vlastníkom je selčianske družstvo. Mesačne vyrobia zhruba 60-ton jogurtov a asi 40-ton ďalších kyslomliečnych výrobkov ako sú jogurtové mlieka, zakysanky či kyslé smotany. Mliekarenská výroba začala v Selciach v roku 1992 a cieľom bolo spracovať najmä vlastnú produkciu mlieka.

“Už na začiatku sme rátali aj s nákupom od okolitých výrobcov, aby bola kapacita spracovania na úrovni päťtisíc litrov za deň,“ priblížil Tomáš Čulík, vedúci Mliekarne Kopanice Selce.

Kapacitu dnes majú takmer vyťaženú. Spracujú všetko mlieko od vlastných 120-dojníc a kravské mlieko do tejto farmárskej mliekarne dodávajú aj PD Badín a PD Strelníky.

Zrejúce syry Hiadlovských

Čoraz známejším chovateľom a súčasne spracovateľom je aj farma Hiadlovských zo Slovenskej Ľupče. S výrobou zrejúcich syrov začali v roku 2009 počas veľkej mliečnej krízy.

„Mlieko sme v tom období nevylievali a neprotestovali, ale ak sme chceli pokračovať v hospodárení, museli sme nájsť riešenie, ako stabilizovať výrobu,“ spomína Jana Hiadlovská, najmladšia z generácie tamojších roľníkov.

Ich farma hospodári na 150-hektároch poľnohospodárskej pôdy a chovajú 200-kusov dobytka.

„Z 80-dojníc je približne polovica plemena braunvieh. Ostatné sú holstein a slovenské strakaté,“ informuje Jana Hiadlovská.

Nemecké plemeno braunvieh je dobytok s kombinovanou úžitkovosťou, ktorý pochádza z oblasti Álp. Ide o jedno z najstarších kultúrnych plemien, ktoré vzniklo v strednom Švajčiarsku.

Jana Hiadlovská hovorí, že vyššia tukovosť mlieka braunviehov je vhodná na výrobu zrejúcich syrov. Spotrebiteľov ponúkajú syry s dobou zretia 2-mesiace, 4 až 6-mesiacov a najväčšie bochníky syrov zrejú až jeden rok.

Zvyšné mlieko od holsteinských a strakatých kráv predávajú „veľkým“ mliekarňam.

Pridal sa Ďumbier

Najnovším spracovateľom mlieka je PD „Ďumbier“ v Brezne. Výrobky začali vyrábať v úvode roka 2018 a spotrebitelia si môžu pochutnať na čerstvom balenom mlieku, ochutených jogurtových mliekach, zákysanke, tvarohu, alebo masle. S výrobkami, ktoré sa predávajú pod označením Agravital a ktoré sa vyrábajú v breznianskej mliekarni priamo na farme sa môžu spotrebitelia stretnúť napríklad v obchodných sieťach Jednota Brezno, Fresh Brezno, Fresh Labaš Košice, Jednota Topoľčany ale aj v množstve malých predajní v okolí Zvolena a Banskej Bystrice, ktoré sa zameriavajú na zdravé a regionálne potraviny.

„Výstavbu spracovateľskej prevádzky nám pomohli zafinancovať eurofondy. Predstavenstvo verí, že finalizácia základných surovín z poľnohospodárskej prvovýroby priamo na farme prinesie podniku väčšiu stabilitu aj v období výkyvov cien základných surovín,“ hovorí Peter Lukáč, predseda predstavenstva PD „Ďumbier“ v Brezne.

Podľa jeho vyjadrenia je nemenej dôležitým cieľom aj zabezpečenie skutočne kvalitných, zdravých a čerstvých výrobkov bez použitia chemických stabilizátorov a konzervantov.

„Spracovateľská kapacita mliekarne je 8 až 10-tisíc litrov za zmenu a bola projektovaná na produkciu mlieka v našom podniku. Momentálne spracujeme 15-percent našej výroby,“ povedal Peter Lukáč, ktorý je zatiaľ s nábehom spracovania v ich družstve spokojný a verí, že využitie spracovateľskej kapacity bude rásť.

Živočíšna výroba v regióne nie je reprezentovaná len prostredníctvom chovu dojníc, ktorých sa podľa údajov slovenských  štatistikov v okresoch Banská Bystrica a Brezno chová takmer 6-tisíc. Výrazné sú aj chovy oviec. Tu ale tamojší roľníci narážajú ešte na viac prekážok, ako pri chove hovädzieho dobytka.

Ovčiarstvu doba nepraje

 

„Je tu strašne veľa nášľapných mín, ktoré v konečnom dôsledku rozhodujú o tom, či v okolí Banskej Bystrice ovčiarstvo zostane. Kľúčový je absolútny nedostatok ľudí, neustále sa sprísňujúca legislatíva ohľadne zamestnávania, výrazný nárast príplatkov v noci, cez víkendy a sviatky a výpočet môžeme zakončiť prístupom tradičného odberateľa z regiónu, ktorý radšej uprednostní zahraničné mlieko ako naše,“ vyratúva Mojmír Haško.

Pokiaľ ešte pred niekoľkými rokmi dostávali ovčiari v lete 1,1 eur za liter a v zime ešte o dvadsať centov viac, dnes sú tlačení k cenám pod 0,9-eura. Ak mlieko nevedia, alebo nechcú za danú cenu predať, spracovateľ siahne po zahraničných prebytkoch. Keďže ide o nadvýrobu, tamojší prvovýrobcovia ju predávajú za podnákladové ceny. To v konečnom dôsledku likviduje symbiózu v regióne a podkopáva aj dôveru spotrebiteľov voči takýmto takzvaným „slovenským výrobkom“.

Komodity pre živočíšnu výrobu

Značným problémom roľníkov v regióne je premnoženie lesnej zvery. Len niekoľko sto metrov od obce Strelníky takto zlikvidovali porast kukurice diviaky. 

Voľba iného výrobného programu v regióne je pritom veľmi zložitá.

„Pôdny fond je z veľkej časti zaradený v horských oblastiach a zameraný na pokrytie potrieb živočíšnej výroby,“ hovorí Peter Mikulina, predseda RPPK Banská Bystrica.

Badínsky predseda si myslí, že v regióne sú len tri podniky, ktorých rastlinná výroba vie vypestovať komodity aj na predaj. Všetci ostatní pestujú plodiny len pre potreby hovädzieho dobytka a chovu oviec.

Akékoľvek narušenie tejto symbiózy by bolo pre tento región katastrofou. Opustenie výroby mlieka, či kravského alebo ovčieho a z toho vyplývajúca starostlivosť o lúky a pasienky by boli kroky, ktoré by isto neocenili ani turisti prichádzajúci do regiónu, ktorí sú zvyknutí na obrobenú krajinu.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autor

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments