Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa MPRV SR Z domova

Roľníci majú prispieť miliónmi eur. Ešte dva týždne môžu pripomienkovať dokument

Roľníci majú prispieť miliónmi eur. Ešte dva týždne môžu pripomienkovať dokument
insert_photoAgra poisťovňa - repka po ľadovci

Poľnohospodári sa môžu vyjadriť k návrhu riadenia rizík v poľnohospodárstve. Rezort pôdohospodárstva poskytol na verejnú diskusiu materiál, ktorý pojednáva o krytí poistiteľných aj nepoistiteľných škôd.

Poľnohospodári majú čas do 25.6.2020

Do budúcnosti by mal byť podkladom aj pre zriadenie rizikového fondu. Predbežnú informáciu mala možnosť pripomienkovať aj verejnosť, ktorej termín už uplynul. Poľnohospodári majú čas do 25.6.2020.

Vzhľadom na zhodnotenie možností a spôsobov riadenia rizík, ktoré sú v podmienkach Slovenskej republiky uplatniteľné je potrebné postaviť systém riadenia rizík na zabezpečení dostatočnej časovej a objemovej flexibilite disponibilných finančných zdrojov, určených na kompenzáciu hospodárskych strát spôsobených nepriaznivými udalosťami v rastlinnej a živočíšnej výrobe, a to na základe rizikového profilu Slovenskej republiky z hľadiska frekvencie výskytu nepriaznivých udalostí v poľnohospodárstve a rozsahu hospodárskych škôd, ktoré nepriaznivé udalosti spôsobujú,“ uvádza sa v materiály.

Ten rovnako konštatuje, že Slovensko už využíva schému štátnej pomoci na poistiteľné riziká. V rámci nej sa dotácia poskytuje jednorazovo, raz ročne, pričom pomoc možno poskytovať do 65 percent oprávnených nákladov.

„Na základe dostupných štatistických údajov sa javí ako optimálne podporiť riadenie poistiteľných rizík v poľnohospodárstve na úrovni 7,53 miliónov eur ročne,“ konštatuje ministerstvo pôdohospodárstva v materiály.

Rezort sa k tejto schéme štátnej pomoci vrátil len vlani, keď na ňu vyčlenil 4 milióny eur. Čiastka sa vyčerpala do dna, o podporu žiadalo 651 žiadateľov, z toho po administratívnej kontrole a splnení podmienok bola dotácia poskytnutá 532 žiadateľom. Tento rok štát na schému vyčlenil rovnako 4 milióny eur.

Poistiteľné a nepoistiteľné riziká vo výška 31,5 milióna eur ročne

Nepoistiteľné alebo ťažko poistiteľné riziká plánuje ministerstvo pôdohospodárstva riešiť prostredníctvom takzvaného rizikového fondu. Keďže štatistiky, ktoré by hovorili o potrebe konkrétneho balíka peňazí na toto opatrenie rezort nemá, na výpočet optimálnej sumy využil simuláciu.

„Dolná hranica objemu aktív v systéme riadenia ťažko poistiteľných alebo nepoistiteľných rizík je 31,28 mil. EUR ročne a horná hranica objemu aktív v systéme riadenia ťažko poistiteľných alebo nepoistiteľných rizík je 85,56 mil. EUR ročne. Pokiaľ vychádzame zo 17-ročného priemeru pomeru priameho hrubého poistného k HDP v krajinách Vyšehradskej skupiny hranica objemu aktív v systéme riadenia ťažko poistiteľných alebo nepoistiteľných rizík je na úrovni 31,46 mil. EUR ročne,“ konštatuje ministerstvo.

Na túto sumu chce hľadať prostriedky z troch zdrojov – prvým je štátny rozpočet, druhým samotní poľnohospodári a tretím poisťovací sektor.

Môžeme predpokladať, že poisťovne uzavrú poistné zmluvy s poistníkmi v agregátnej výške 26,88 mil. EUR na kalendárny rok. Základom je suma prijatého poistného znížená o daň. Poisťovateľom vzniká povinnosť odviesť daň v agregátnej výške 2 103 324,87 EUR za každý kalendárny rok,“ uvádza sa v materiálu vo vzťahu k príspevkom, ktoré by plynuli z poisťovacieho sektora.

Rovnako uvádza aj výpočet ďalších zdrojov financovania.

„Odhadujeme sumárnu výšku ročných príspevkov poľnohospodárskych subjektov na úrovni 5 599 428,66 EUR. Sumárnu výšku ročného príspevku zo štátneho rozpočtu na financovanie všeobecného hospodárskeho záujmu odhadujeme na úrovni 23 757 174,95 EUR,“ konštatuje rezort.

Poľnohospodári sa chcú rizikového fondu zúčastniť

O zriadení rizikového fondu sa na Slovensku hovorí už roky. S nepredvídateľnými udalosťami, ktoré nemožno poistiť a poľnohospodári ich nevedia ovplyvniť ani predvídať, sa agrosektor stretáva pomerne často.

„Rizikový fond by komplexne riešil všetky škody, ktoré poľnohospodárom takto vznikajú a zrejme by sa trochu aj upokojila situácia a poľnohospodári by nemuseli každý rok doslova s prosíkom a plačúc žiadať štát o nejaké odškodnenie. Treba navyše povedať, že poľnohospodári sa chcú sami rizikového fondu zúčastniť a prispievať do neho. Verím, že po ôsmych rokoch, počas ktorých o zriadení takéhoto fondu hovoríme, sa konečne dočkáme riešenia,“ vyjadril sa predseda SPPK Emil Macho.

Komora aj v minulosti opakovane potvrdila, že poľnohospodári sú pripravení do fondu prispievať. Zároveň s tým však očakávajú aj primerané kompetencie pri rozhodovaní o prípadnom fungovaní fondu a prerozdeľovaní prostriedkov.

Rizikový fond má byť o spolupatričnosti a pomoci tomu, kto za škody nemôže

„Rizikový fond je už taká boľavá záležitosť nášho poľnohospodárstva, nevynímajúc ovocinársky sektor. My sme trestuhodne prepásli roky. Rizikový fond pritom neznamená, že teraz mi niekto zachráni úrodu, ale to, že bude riešiť nepoistiteľné škody. Musí tam byť úzka spolupráca poistných firiem, štátnej moci a samozrejme pestovateľa,“ hovorí Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie.

Ten pripomína, že to, čo je poistiteľné, si má pestovateľ chrániť. To, čo sa ale poistiť nedá a patrí k extrémom, by mal podľa Vargu riešiť rizikový fond.

„Samozrejme tak, ako to funguje v iných krajinách. Rizikový fond nebude môcť využívať jeden poľnohospodár každý rok. Má pokrývať mimoriadne okolnosti, keď sa napríklad jeden rok stane niečo výnimočné, čo spôsobí obrovské škody. Teda nie sa snažiť za každú cenu využiť tieto zdroje pre svoje egoistické záujmy, ale rizikový fond má byť o spolupatričnosti a pomoci tomu, kto za škody nemôže. Ale pokiaľ poľnohospodár nie je napríklad vôbec poistený a nerobí ani žiadne preventívne opatrenia, tak aký rizikový fond?“ pýta sa Marián Varga.

Na potrebu lepšieho riadenia rizík v poľnohospodárstve upozorňujú dlhšie aj odborníci.

„Pokiaľ chceme poľnohospodárov zabezpečiť, rizikový fond je určite veľmi dobrý nástroj. Ale súčasne sa treba venovať aj prevencii. To znamená vytvoriť podmienky, aby si farmári vytvárali aj ochranné opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť vzniku rizika. Musíme riešiť tieto úlohy spoločne. Má to totiž dve roviny – prvou je riadenie samotného rizika a druhou prevencia. A práve o prevencii zverejnený materiál hovorí pomerne málo. Treba sa zamyslieť aj nad financovaním napríklad zelených opatrení, krokov, ktoré budú stabilizovať, aby nevznikali škody ako v uplynulých rokoch,“ dodal Ľuboš Jurík z Katedry krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Materiál predložený na verejné pripomienkovanie možno nájsť na stránke Ministerstva pôdohospodárstva v sekcii Aktuality.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: Agra poisťovňa - repka po ľadovci

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments