Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Riziková fraška. Chrániť poistiteľné, pritom si nevšímať čoraz väčšie ohrozenia

Riziková fraška. Chrániť poistiteľné, pritom si nevšímať čoraz väčšie ohrozenia
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Aj tento rok už poľnohospodári v sadoch, vinohradoch aj na poliach evidujú prvé škody. Spôsobujú ich výkyvy počasia aj škodcovia či lesná zver. Ide o faktory, ktoré v ostatných rokoch ovplyvňujú úrodu čoraz viac. Hoci aj tento rok môžu poľnohospodári využiť možnosť získať od štátu dotáciu na poistenie úrody, nie všetci to využívajú.

Na druhej strane vznikajú aj škody, ktoré sa nedajú ľahko poistiť. Patria k nim napríklad škody zverou. O komplexnom riešení rizík v poľnohospodárstve sa hovorí už roky, dosiaľ však u nás neexistuje. Škody pritom z celoslovenského pohľadu dosahujú každoročne milióny eur.

„Napríklad v roku 2022 spôsobili hraboše na poliach škody za asi 2,8 milióna eur, pričom poškodili 20 tisíc hektárov. Škody mrazmi sa vyšplhali na 1,6 milióna eur a zasiahli 2200 hektárov pôdy. Sucho spôsobilo najvýraznejšie škody – poškodilo 104 tisíc hektárov, škody zmonitorované z našej strany dosiahli 22,5 milióna eur,“ skonštatovala Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Monitoring škôd agrokomora uskutočňuje už niekoľko rokov. Nakoľko ich výsledky odrážajú reálny stav je však otázne. Nie každý sa totiž do zisťovania škôd zapája, navyše, samotná komora nezdružuje všetkých poľnohospodárov na Slovensku. Reálne tak škody spôsobené jednotlivými faktormi každoročne dosahujú ešte vyššie čísla.

Veľký monitoring

Poznanie škôd je predpokladom pre hľadanie riešenia. Tie sú z roka na rok čoraz viac potrebné.

„V tomto roku preto robíme monitoring všetkých škodlivých činiteľov, ktoré môžu spôsobovať našim poľnohospodárom straty. Takýto veľký rozsah monitoringu škodlivých činiteľov sme zatiaľ ešte nikdy nerobili. Potrebujeme poznať, kam sa posúvajú straty spôsobené všetkými možnými vplyvmi, ktoré majú negatívnym účinok na produkciu poľnohospodárskych plodín,“ dodala Holéciová.

Monitoring budú vykonávať jednotlivé regionálne komory.

Tie nám počas roka posielajú informácie o škodách spôsobených suchom, ľadovcom, hrabošmi, zverou, mrazmi, silnými dažďami a veľkými šelmami,“ vysvetlila Holéciová.

Zver ako neodškodniteľný faktor

Zatiaľ čo niektoré faktory možno aspoň poistiť, prípadne sa poľnohospodári pri rozsiahlych škodách v niektorých rokoch dočkajú odškodnenia, pri iných je to problém.

„Niektoré faktory, ako je sucho, ľadovec či záplavy, nevieme ovplyvniť a musíme ich objektívne prijať. Ale sú aj také, ktoré by sme vedeli ovplyvniť, ale nedarí sa nám to. Sem patrí lesná zver. V rámci škôd spôsobených zverou patrí napríklad Levický okres medzi najviac poškodené,“ skonštatoval Milan Halmeš, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Leviciach.

V regióne so škodami bojujú už aj v tomto roku. Odškodnenie je podľa skúseností nedosiahnuteľné.

„Ročne evidujeme cez 2 milióny eur len v našom okrese. Pohybuje sa to od 50 až do 300 či 350 eur na hektár. Ide už o veľké škody, niekedy sú natoľko výrazné, že časť úrody ani nezbierame, ale zaorieme ju alebo zadiskujeme, pretože sa neoplatí zberať,“ dodal Halmeš.

Dočkáme sa rizikového fondu?

Škody na plodinách by ako jedna zložka systému riadenia rizík v poľnohospodárstve mohol riešiť rizikový fond. Ten by mal fungovať popri poisťovaní a dotáciách na poistenie. Tie síce štát dáva už od roku 2019, o rizikovom fonde sa stále iba rozpráva. Poslednú verziu materiálu mala odborná verejnosť možnosť pripomienkovať v druhej polovici apríla. Celkovo bolo k materiálu predložených 24 pripomienok. Tie sa zatiaľ vyhodnocujú.

Zverejnený materiál ráta s tým, že ak by legislatívny proces pokračoval dobre, fond by mohol fungovať od roku 2025. Prispieval by do neho štát aj samotní poľnohospodári. V materiáli sa tiež uvádza:

Pomoc podľa tejto schémy sa môže poskytovať v prípade strát a škôd na produkcii poľnohospodárskych výrobkov a majetku poľnohospodárskych podnikov spôsobených poveternostnými podmienkami: mráz, búrky a krupobitie, námraza, silný alebo dlhotrvajúci dážď, veľké sucho.“

Nejde pritom o priamy legislatívny návrh na zriadenie fondu, len o strategický zámer.

„Aktuálny dokument je len akýmsi prednávrhom budúceho Rizikového fondu. Ide o veľmi špecifický materiál, ktorý vznikol bez odbornej diskusie so stavovskými organizáciami, preto je nutné o ňom ďalej odborne rokovať. Vzhľadom na aktuálnu politickú situáciu sú však dané termíny schvaľovania návrhu a následného zákona nereálne. Musíme tiež podotknúť, že od roku 2017 ide už o piaty návrh v súvislosti s Rizikovým fondom, preto sme v rámci vytvárania akýchkoľvek záverov naozaj skeptickí,“ uviedla na margo zverejneného materiálu Jana Holéciová.

Komorový monitoring a štátne dotácie komerčného poistenia

Osud samotného dokumentu je nateraz otázny. Vzhľadom na politickú situáciu a blížiace sa voľby je jedným zo scenárov aj to, že zo zriadenia rizikového fondu opäť nič nebude. Navyše, škody, ktoré by mal podľa návrhu kryť, na jednej strane zahŕňajú aj poistiteľné riziká, na druhej strane nehovoria napríklad o škodách zverou či hrabošmi.

V prípade zveri sa ráta s hľadaním riešení cez nový zákon o poľovníctve, ktorého prijatie je v tomto volebnom období už tiež viac ako otázne. Poľnohospodári tak v tomto roku majú nateraz možnosť využiť len dotácie na poistenie a zapojiť sa do monitorovania škôd, ktoré v prípade vysokých čísiel môže byť podkladom pre kompetentných pre hľadanie riešenia.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments