V roku 2024 je v štátnom rozpočte vyčlenených pre pôdohospodárstvo celkovo čiastka 1,23 miliardy eur. Štát deklaruje odvetviu podporu cez štátnu pomoc v objeme 68,5 miliardy milióna eur, cez národné podpory by malo k agropotravinárom pritiecť sedem a pol milióna eur. Ide o peniaze, ktoré sú podľa samotného rezortu určené predovšetkým na podporu poľnohospodárskej prvovýroby, potravinárskeho sektora, výskumu a vývoja v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve či na kompenzovanie negatívnych vplyvov globálnej zmeny počasia na poľnohospodársku prvovýrobu. Tak to deklaruje rezort vo svojich vyjadreniach, ktoré zverejňuje na sociálnych sieťach.

Na to, aké konkrétne formy štátnej pomoci pre tento rok agrosektor chystá, sa ešte koncom starého roka tlačového oddelenia ministerstva pôdohospodárstva pýtal aj portál poľnoinfo.sk. Napriek opakovane položeným otázkam sme odpoveď nedostali. Rovnako tak ministerstvo nereagovalo na otázku o tom, aké výzvy agropotravinárov čakajú z eurofondov.

Keďže ide o nemalé prostriedky, ktoré takýmto spôsobom do sektora pritekajú, zaujímali sme sa o to, aké očakávania majú jeho samotní predstavitelia. Súhrnne možno zhodnotiť, že sektor najviac volá po podpore investovania.

Potreba v každej oblasti

O investičnom dlhu v slovenskom agropotravinárstve sa hovorí už dlhodobo. Len potravinári ho pred časom vyčíslili na jednu miliardu eur, ďalšie milióny sú potrebné v poľnohospodárstve napríklad na obnovu maštalí, strojových parkov, skladovacích kapacít.

„V roku 2024 očakávame dočerpanie finančných prostriedkov z uplynulého programovacieho obdobia, teda z Programu rozvoja vidieka SR 2014-2022, najmä v podopatrení 4.1 Investície do poľnohospodárskych podnikov. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora nedisponuje aktuálnou informáciou o výške nevyčerpaných prostriedkov v rámci PRV 2014-2022, preto nevieme ani predikovať, aké výzvy a v akom objeme by mohli byť zverejnené,“ povedala tesne pred vianočnými sviatkami Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

Na dočerpanie peňazí z investičných výziev, ktoré boli zverejnené už v predchádzajúcom období, čaká celý agropotravinársky sektor. Pôvodne rezort pod bývalým vedením avizoval výzvy už na rok 2021, k predkladaniu žiadostí však reálne došlo až o rok neskôr. V prvom polroku  2023 bola vyhlásená aj ďalšia výzva na investície, venovaná najmä živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výrobe a hi-tech technológiám.

Koncom minulého roka Pôdohospodárska platobná agentúra zverejnila aj výzvu zameranú na investovanie do obnoviteľných zdrojov – tá je stále otvorená a žiadosti je možné predkladať do konca marca tohto roka. Záujem o investovanie badať vo všetkých oblastiach agropotravinárskej výroby.

„Aké projekty by sme v tomto roku privítali? Jednoznačne investičné,“ reagoval Martin Nevolný, riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných.

Podobná odpoveď na túto otázku zaznela od viacerých predstaviteľov naprieč agrosektorom. Viacerí pri investíciách oceňujú zvedenie cenových katalógov, ktoré znemožňujú nadhodnocovanie projektov tak, ako sa to malo vraj diať v minulosti za vedenia rezortu stranami SMER – SD a SNS.

„Teší nás, že konečne je tu iný prístup k výzvam a vyhodnoteniam projektov a veľmi vysoko si ceníme tvorbu katalógových cien a systém verejného obstarávania cez program JOSEPHIN. Naše projekty sú v štádiu riešenia,“ uviedla Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska.

Potreba kontinuity

Viaceré agropotravinárske združenia zdôrazňujú aj potrebu kontinuity pri cielených podporách.

„Zopakujem asi miliónkrát zopakovanú tézu mladých farmárov, ktorá znie, že projektová podpora má byť každoročná a pravidelná, pretože pracujeme s ľuďmi. Podporná  schéma musí reflektovať každý ročník, nemôže sa stávať, že za osem rokov máme 3 výzvy a nikto nevie, kedy bude ďalšia,“ vysvetlil Marián Glovaťák za mladých farmárov.

Kontinuita by sa mala podľa vyjadrení sektora týkať v budúcnosti aj investícií.

„V roku 2024 neočakávame žiadne výzvy, aj keď by boli vzhľadom na investičnú podvýživenosť sektora potrebné. Minimálne však očakávame, že budú pripravené podmienky pre implementáciu tzv. finančných nástrojov, napríklad v podobe bonifikácie úrokov a istiny z komerčných úverov, na ktoré je alokovaných 250 miliónov eur. To je aj odpoveď na otázku, čo treba prioritne riešiť,“ skonštatovala v závere minulého roka Jana Holéciová z SPPK.

Hneď v prvé dni nového roka sa uskutočnilo pracovné stretnutie špičiek ministerstva pôdohospodárstva s vedením celoslovenskej poľnokomory. Predstavitelia agrárnej samosprávy mali navrhovať, aby sa nevypisovali nové výzvy, no nevyčerpané zdroje z programového obdobia 2014 – 2022 sa mali presunúť na dofinancovanie v minulosti vyhlásených výziev 52 a 65.

Tu podľa odborníka s ktorým sme hovorili hrozí riziko, že niektoré podniky už zastavili proces verejného obstarávania a nevedeli by v prípade, že budú dodatočne vo výzve úspešné, tieto prostriedky vyčerpať. To je aj dôvod, prečo táto možnosť nemala zaznamenať celospoločenskú zhodu. Odborník hovorí o dôležitosti prípravy nových kvalitných výziev, ktoré budú reflektovať na potreby sektora a podporia len najlepšie projekty.

Rozhodnutie, ako bude ministerstvo v prípade nedočerpaných prostriedkov postupovať, zatiaľ nie je zrejmé.