Prírode blízke hospodárenie je cieľom aj pripravovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Práve na Slovensku je nejasností, ktoré je potrebné v rámci ekologickejšieho prístupu doriešiť, pomerne veľa. Napríklad motivácia zo strany štátu a podpôr, ktoré poľnohospodárov k zeleným opatreniam privedú. Na druhej strane sú aj pozitívne príklady z praxe. K tým patrí aj chov jarabíc v Mojmírovciach.

Základom je spolupráca

Jarabice nepatria ku klasickej poľnohospodárskej produkcii na Slovensku – veď prečo aj. Ide o voľne žijúce vtáky, ktorých sme na Slovensku mali v minulosti dva milióny jedincov, dnes je to len pár tisíc. Práve tento počet sa snažia pozdvihnúť na Poľnohospodárskom družstve v Mojmírovciach, kde už 10 rokov beží projekt zazverovania – a to v spolupráci s ochranármi, poľovníkmi aj samotnými poľnohospodármi.

„Už pred desiatimi rokmi sme s miestnymi poľovníkmi reagovali na výzvu, aby sme prírode vrátili to, čo sme jej aktívnym a intenzívnym poľnohospodárstvom zobrali. Preto sme vytvorili projekt, v rámci ktorého chováme a do voľnej prírody vypúšťame zajace, bažanty a rovnako aj jarabice. Prvé dva spomínané druhy sa nám daria, ten posledný, ktorým je jarabica, je naozaj mimoriadne zložitým programom,“ priznáva predseda družstva Peter Schultz.

Od kuriatka po sliepku

Základom je spoločná snaha a nevzdávanie sa. Aktuálne na družstve pribudlo asi tisíc malých kuriatok jarabice poľnej, ktoré priviezli z Francúzska. Okrem nich na farmovom chove možno nájsť aj dospelé páry, ktoré zanedlho znesú vajíčka. Ide o páry, ktoré na družstvo priviezli pred rokom a dochovali ich až do dospelosti.

„Dnes ich máme popárené. Nejaký čas zostávajú v klietkach až do času, kedy začnú znášať vajíčka. Na nich bude sedieť sliepka, ktorá bude mať asi 25 až 30 vajec. Pred samotným liahnutím sa samček o ňu bude starať. Po vyliahnutí ich stále necháme v klietkach, avšak mladé jarabičky vypustíme. Pootvoríme klietku, aby mohli vyjsť von a spoznávať okolie, behať po zatrávnenej časti, kde je aj dostatok chrobače. Budú si samé nachádzať potravu. Nejakých 5-6 týždňoch ich takto necháme behať, následne klietky otvoríme aj rodičom a budeme ich aj prikrmovať vhodným krmivom,“ vysvetľuje Ján Vrba z Občianskeho združenia Svet malej zveri.

Už zo skúsenosti vie, že jarabice budú postupne vyletovať a vracať sa späť na farmu.

Napokon ich vypustia

Následne jarabice spolu s dovezenými tohtoročnými kuriatkami vypustia do polí.

„Predpokladáme, že si tu nájdu vlastný priestor. Vo voľnej prírode to už bude na nich. Môže sa stať, že ich zožerie nejaký dravec, niektoré však prežijú a veríme, že si založia svoju vlastnú komunitu,“ dodáva Vrba.

Vytváranie vhodných podmienok na život je už úlohou nielen občianskeho združenia, ale aj ochranárov a samozrejme poľnohospodárov.

„Páriky implementujeme priamo v prírode a účasť poľnohospodárskeho družstva je práve v tom, že sa s našimi technológiami snažíme byť tolerantní a vytvárame zóny, kde sa táto zver môže naplno rozvíjať,“ uvádza poľnohospodár Peter Schultz.

V minulosti v okolí Mojmíroviec vypustili podobným spôsobom stovky jarabíc, zatiaľ sa im však prirodzenú populáciu nedarí výraznejšie navyšovať. Podľa poľnohospodára i ochranárov to chce trpezlivosť. S bažantmi a zajacmi totiž v podobnom projekte už žnú úspechy a na poliach týchto živočíchov vidieť oveľa viac, ako v iných regiónoch.