Hospodária v priemyselnom regióne Trnavy a napriek tomu nemajú problém s nedostatkom pracovnej sily v živočíšnej výrobe. V ostatných rokoch dokonca do kolektívu zamestnancov Poľnohospodárskeho družstva Krupá v Dolnej Krupej pribudlo viacero mladých žien. Riaditeľ tamojšieho družstva vysvetľuje, prečo je to tak.

„Najdôležitejšie je si uvedomiť, že ľudia sú najväčším pokladom podniku. Samozrejme, s tými čo nechcú pracovať a dodržiavať pravidlá, je potrebné sa rozlúčiť. S kolegami, ktorí hľadajú možnosti a stoja za dobrými výsledkami družstva je potrebné komunikovať s úctou, rešpektom a vytvoriť im dobré pracovné podmienky,“ hovorí riaditeľ Daniel Nádaský.

„Hádam by ste nás teraz nefotili!“

V posledných rokoch pribudlo do prvovýroby mlieka viacero mladých žien. Prišli z priemyselných parkov a na poľnohospodárstve si cenia, že práca pri zvieratách neprináša monotónne sa opakujúcu činnosť, ktorú poznali napríklad z výroby automobilov. Jedna zamestnankyňa družstva, šikovná dojička, kedysi pracovala v Sociálnej poisťovni. A keďže práca s ľuďmi je často tou najťažšou a pritom najviac podceňovanou, rozhodla sa zmeniť vzduch. Dnes sa spolu s ostatnými kolegyňami stará o stádo štyristotrinástich dojníc.

Pracujú na jednej zmene a spolu s riaditeľom družstva sme ich stretli, keď práve odchádzali z ranného dojenia. Bezprostredný rozhovor s prenikavým smiechom žien, na ktorých nebolo poznať skoré ranné vstávanie ani neľahkú prácu pri zvieratách, prerušilo až moje vytiahnutie fotoaparátu.

„Hádam by ste nás teraz nefotili! Príďte, keď budeme upravené,“ okríkla autora týchto riadkov jedna zo žien.

Riaditeľovi stihli ešte v chvate povedať, že odchádzajú trochu neskôr, lebo dezinfikovali mliečnicu.

„Mrzí ma, že táto práca je často podceňovaná. Veľmi sa snažíme o to, aby boli naši kolegovia hrdí na to, čo robia. Ošetrovatelia, či dojičky musia toho veľa vedieť a byť empatickí. Celý čas aktívne používajú hlavu, sú v strehu, dodržiavajú prísne hygienické opatrenia, či disciplínu. Majú byť načo hrdí,“ myslí si riaditeľ.

„Nemám rád žiadne pátosy, akí sme hrdinovia“

Tamojší manažment ešte pred prepuknutím pandémie pravidelne otváral brány svojho podniku žiakom základných škôl z Trnavy, či samotnej Krupej. Chceli, aby deti videli, čo všetko stojí za pohárom čerstvého mlieka či ovocného jogurtu.

„Nemám rád žiadne pátosy, akí sme hrdinovia, že dorábame chleba. Sme len hrdí na to, čo robíme. Každá profesia by mala mať svoju profesionálnu hrdosť. Určite nie sme dôležitejší ako učiteľka v materskej škole, či upratovačka v atómovej elektrárni,“ hovorí riaditeľ družstva.

„Prialo nám šťastie začiatočníka“

V Krupej nevnímajú dobré pracovné podmienky zamestnancov ako frázu, ktorou mnohí zamestnávatelia lákajú budúcich kolegov. Vážne sa zamýšľajú nad tým, ako zlepšiť podmienky ľuďom prostredníctvom investícií. Aktuálne napríklad do ustajňovacích priestorov. Prerábanie starých kravínov nie je ideálna možnosť. Preto sa rozhodli, že do niekoľkých rokov zrealizujú novú maštaľ pre 536 dojníc. Aktuálne prebieha príprava projektu a nákup pozemkov.

Investícia je realizovaná už pod skupinou Agrofert, ktorá do tamojšieho družstva vstúpila v roku 2017. Vtedy sa zmenil aj manažment a podnik začal riadiť Daniel Nádaský, ktorého pracovná história sa od osemdesiatych rokov spája s neďalekým špačinským družstvom.

„Zásadná zmena v štruktúre výroby s príchodom Agrofertu nenastala. Možno len tá, že sme sa začali vo výraznejšej miere orientovať na tvrdú pšenicu a pred rokom sme prvý raz pestovali mak,“ vymenúva Daniel Nádaský.

Družstvo v Krupej bolo pritom v minulosti významným pestovateľom maku. Písali sa však osemdesiate roky a makové polia vtedy zaberali výmeru aj dvesto hektárov. Po spoločensko-ekonomických zmenách sa tradícia postupne prerušila.

„Vlani sme mak pestovali po rokoch opäť a prialo nám šťastie začiatočníka. Dobré prírodné podmienky sa pretavili do výborných úrod,“ myslí si D. Nádaský.

Tento rok bola situácia iná. Mak siali do suchom vyprahnutých pôd, ktoré následne zaliali výdatné zrážky. Ľahké semienko maku niekde voda odplavila, inde hlboko ukryla do pôdy. Výsledkom tak je nevyrovnaný porast, ktorý zo štyridsať hektárovej výmery priniesol podpriemernú úrodu.

Potešila ich však tvrdá pšenica, ktorú majú vysiatu na sedemsto hektároch. Obávali sa, že extrémne horúce a suché počasie, ktoré nastalo s príchodom júna, výrazne odkrojí z jej úrod.

„Poľnohospodár musí mať najmä vedomosti a intuíciu. Intuícia sa získava skúsenosťou a informovanosťou. Z môjho pohľadu však v tomto roku padli všetky skúsenosti a poučky, ktoré sme nadobudli na školách, ale aj dlhoročnou praxou. Príroda nás prekvapila úrodami, ktoré očakával na začiatku leta len málokto. Práve to je pekné na poľnohospodárstve, že prináša neustále nové situácie, na ktoré sa nedokážete pripraviť. Nikdy však nemôžte ísť proti prírode,“ uzatvára Daniel Nádaský.