Poľnohospodárske družstvo v Sokolciach je subjekt s klasickou štruktúrou poľnohospodárskej prvovýroby. Spoločnosť poskytuje prácu dvesto ľuďom. Ako je možné, že toto družstvo vybočuje zo zaužívaných celoštátnych priemerov?

Odpoveď je tak ako pri všetkom v živote zložitá a v niečom až primitívne jednoduchá. Zložitosť vyplýva z komplexnej rastlinnej a živočíšnej výroby, spracovania komodít, alebo v rozvíjaní pridružených výrob. Jednoduchosť reprezentuje prirodzený pohľad dlhoročného predsedu PD Sokolce.

„Poľnohospodárstvo musíte mať rád,“ hovorí Peter Lelkes. V tejto jednoduchej vete je všetko, čo často obaľujeme do zložitých definícií pojmov ako rozvoj vidieka, spolupráca s obcou, alebo prepájanie praxe so školstvom. V Sokolciach majú realizáciu týchto činností vrodenú.

„To je veľký rozdiel oproti tým, ktorí poľnohospodárstvo vnímajú ako ekonomickú možnosť investovania. Vtedy sme často svedkami racionalizácie všetkých výrobných potrieb a postupov s cieľom maximalizácie zisku. Vzťahová, alebo ľudská stránka sú v pozadí. Naše družstvo sa snaží byť organický člen všetkých väzieb, ktoré na dedinách v ktorých hospodárime existujú. Sú tu školy, škôlky, cirkvi, obecné úrady, alebo združenia a všetky majú určité potreby,“ hovorí Peter Lelkes.

Jeho pracovná história siaha do roku 1982. Vtedy ako čerstvo vyštudovaný ekonóm nastúpil na družstvo, ktoré obhospodarovalo 4 200-hektárov pôdy. Po spoločenských a ekonomických zmenách na prelome osemdesiatych rokov aj tu došlo k zníženiu výmery. Vznikli nové farmy a chotár družstva sa znížil na 3-tisíc hektárov pôdy. Dnes je situácia iná. V deväťdesiatych rokoch svoju výmeru zvyšovali. Krachujúce družstvá postupne začleňovali pod krídla svojho stabilizovaného podniku a v súčasnosti obhospodarujú 6 900-hektárov pôdy.

To prečo sa oni rozvíjali a iní padali súvisí s efektívnou a širokou štruktúrou výroby. Tento spôsob hospodárenia je síce náročný na riadenie ľudských zdrojov a v ostatnom čase aj na získanie kvalitných spolupracovníkov, ale z rozprávania tamojšieho predsedu sa zdá, že je to rozhodujúci činiteľ stabilizovaného hospodárenia.

„Za ostatných desať rokov si spomínam len na tri, ktoré boli z hľadiska zrážok, ale napríklad aj teplôt priaznivé pre rastlinnú výrobu,“ hovorí predseda družstva.

Ďalší dôležitý faktor je vývoj cien rastlinných komodít. Podľa Petra Lelkesa je dôležité ísť cestou zvyšovania pridanej hodnoty. V čase našej návštevy spúšťali  do prevádzky výrobu cestovín zo špaldovej múky. Zaujímavý produkt sa na pultoch obchodných reťazcov objaví pred Vianocami 2018.

Týmto krokom zavŕšili výrobu múky, ktorú melú už dlhšie. Spotrebiteľské balenia múky im pritom doteraz dokázali vyriešiť odbyt pšenice zo 400 až 500 hektárov pôdy.

Pri výrobe mlieka, alebo chove ošípaných je situácia iná. Ide o dominantné výroby s obrovskými objemami dodávky, kde by bolo spracovanie a odbyt náročné. Pri výrobe mlieka išli cestou intenzity, ktorá im v minulom roku priniesla rekord. Prvý raz v histórii družstva dokázali prekročiť dodávku 7-miliónov litrov mlieka ročne. 

Pri chove ošípaných a ročnej produkcii 9 500-kusov vsádzajú na dlhodobé a korektné vzťahy s odberateľom. Sú kľúčovým dodávateľom bitúnku z Komárna, ktorému dokonca pomáhajú aj s predajom výrobkov cez tri vlastné mäsiarstva.

„Najväčšou úlohou našej generácie je nájsť za seba takú náhradu, ktorá bude pokračovať a rozvíjať to, čo sme spoluvytvárali. Ľudí musíte mať tak pripravených, aby ste vedeli, že keď sa rozhodnete odísť, podnik bude v dobrých rukách. Najlepšie je, keď sa vám podarí mať okolo seba vlastné deti,“ myslí si Peter Lelkes.

Vie o čom hovorí. Takmer desať rokov pracoval ako ekonóm vedľa svojho otca, vtedy hlavného ekonóma družstva. Dnes pracuje so svojim synom tak, aby úspešný príbeh sokolského družstva mal svoje pokračovanie.