Potravinárska zelená nafta z pohľadu sľubov a reality
Zelená nafta sa ako forma štátnej pomoci udomácnila na Slovensku a tento rok by ju mali poľnohospodári dostať už po štvrtý raz. Už od jej spustenia sa pritom hovorí aj o spustení podobného opatrenia pre potravinárov. To síce funguje, ale zatiaľ len v obmedzenej podobe. Ani tento rok to nebude inak.
Pomoc bez schémy
Štátne pomoci sú v Európskej únii podmienené schválením zo strany Európskej komisie. O tom, že dá Slovensko štátnu pomoc pre potravinárov vo forme zelenej nafty schváliť, sa hovorí pomerne dlho. V posledných rokoch potravinári získali pomoc na základe dotazníkových prieskumov.
„Potravinárska komora Slovenska podporuje systémovú pomoc pre potravinársky priemysel formou riadne notifikovaných schém štátnej pomoci, ktoré však stále nie sú oficiálne schválené. Dotazníkové prieskumy chápeme ako dočasné riešenie, ktoré však umožňuje získať Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR cenné údaje o súčasnom stave potravinárskeho priemyslu, ale aj očakávaných a potrebných investíciách,“ vyjadrila sa Jana Venhartová, riaditeľka PKS.
Dotazníkové prieskumy spustilo Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum už aj v tomto roku.
„Mimoriadna podpora pre výrobcov potravín nie je aktuálne notifikovaná schéma štátnej pomoci. MPRV SR predpokladá, že tento rok bude forma podpory v tejto podobe posledný raz. Na notifikácii všetkých podporných schém pracujeme,“ uviedlo tlačové oddelenie agrorezortu.
Máme čas?
Prečo zatiaľ rezort nepristúpil od sľubov k činom v rámci riadnej notifikácie štátnej pomoci, tlačové oddelenie nekonkretizovalo. Jeho odpoveď sa opiera skôr o politické vyjadrenie.
„Slovensko historicky tieto schémy nevyužívalo. Minister Vlčan a jeho tím na tom pracuje už niekoľko mesiacov. Prečo tak nerobili jeho predchodcovia? To je otázka na nich,“ znie odpoveď rezortu.
Riadne schválenie schém a vyplácanie pomoci na ich báze preferujú aj samotní producenti potravín. Vysvetlenie, prečo to toľko trvá, nedostali zatiaľ ani oni. Rezortu sme sa opýtali, koľko vlastne celý proces v Bruseli trvá.
„Štandardne sú to mesiace. Keďže si Európska komisia uvedomuje súčasnú situáciu, proces notifikácie by mohol byť pre všetky schémy schválený v skrátenom čase. Podľa predbežných informácií z Bruselu veríme, že sa tak stane do konca roka,“ vyjadrilo sa ministerstvo.
Faktom je, že o potrebe notifikácie rôznych pomocí sa v uplynulých rokoch hovorilo opakovane. Príkladom je aj covidová výzva, ktorú rezort vyhlásil, avšak vynechal z nej napríklad pekárov. Tým prisľúbil dodatočnú výzvu, ktorú mal tiež schváliť Brusel, no výzva dosiaľ vyhlásená nebola a čakania na peniaze sa pekári už vzdali. Potravinári nateraz dúfajú ďalej.
Skúsenosti zo zahraničia pritom hovoria o tom, že notifikácie štátnych pomocí nemusia trvať dlho. Príkladom je posledná schéma v Poľsku, kde poľnohospodári môžu získať až 100 eur na hektár ako pomoc na zníženie vplyvu vysokých cien hnojív. Eurokomisia dostala žiadosť o schválenie schémy 6. apríla. Poľsko ju malo odklepnutú 19. apríla. Trvalo to dva týždne.
Slovenského agrorezortu sme sa opýtali, prečo to tak rýchlo nejde aj u nás.
„Každá notifikovaná štátna pomoc je výlučne vecou možností štátneho rozpočtu. Keďže je minister Vlčan rozpočtovo zodpovedný, pripravuje rezort len tie schémy, ktoré sú reálne a v súlade s rozpočtovou kapitolou agrorezortu,“ reagovalo nepriamo ministerstvo.
To pritom priznáva, že mať riadne schválenú pomoc by bolo lepšie, ako riešiť podporu cez dotazníky.
„Určite. Opakujeme, že je to otázka na predchádzajúce vedenia rezortu. Minister Vlčan sa ako prvý podujal na tento spôsob, lebo to je skutočne najtransparentnejší spôsob vyplácania podpôr, ktorý je plne v súlade s legislatívou Európskej únie,“ dodal agrorezort vo svojom vyjadrení.
Rozdielne predstavy
Kým sa teda schéma oficiálne nestane štátnou pomocou a nevojde do praxe, môžu sa potravinári spoliehať len na vypĺňanie dotazníkov. Tento rok by ich mali žiadatelia vyplniť do konca mája, kedy budú uzavreté.
„Správne označenie pre podporu je Mimoriadna podpora pre výrobcov potravín. Aktuálne finalizujeme schému pomoci a na základe rozhodnutia ministra Vlčana sa celková alokácia navýšila zo 6 na 8 miliónov eur,“ vyjadrilo sa tlačové oddelenie MPRV SR.
Hoci samotní potravinári navýšenie balíka financií vítajú, postačovať podľa nich nebude.
„Vzhľadom na vysoký investičný dlh potravinárskeho priemyslu a neustále sa zvyšujúce ceny vstupov považujeme čiastku 6 miliónov eur, ale aj jej avizované navýšenie na 8 miliónov, za nedostatočné. PKS a SPPK predstavili body na pomoc potravinárskeho priemyslu, okrem zelenej nafty pre potravinárov aj vyčlenenie 10 miliónov eur z krízovej rezervy uvoľnenej Európskou úniou a dofinancovanej zo štátneho rozpočtu, ako aj kompenzáciu zvýšených vstupných nákladov na suroviny a energie. Celková požadovaná dodatočná pomoc pre potravinársky priemysel vzhľadom na súčasnú krízovú situáciu predstavuje 50 miliónov eur, popri už zaužívanej dotazníkovej schéme. V ďalšom období po prechode na notifikované schémy štátnej pomoci by výška pomoci pre potravinársky priemysel nemala byť nižšia ako 20 miliónov eur ročne,“ vyjadrila sa Jana Venhartová z PKS.
Či sa takýto balík peňazí nájde, ukáže až čas a ak rezort avizovaný termín tentokrát dodrží, v praxi sa to ukáže už asi o rok. V novom období spoločnej poľnohospodárskej politiky rezort avizuje aj pomoc v podobe štátom zaručených bankových úverov.
„Pre potravinárov ide o nepreferovaný nástroj, nakoľko tieto finančné nástroje nie sú plnohodnotnou alternatívou grantových schém, pokiaľ neobsahujú bonifikáciu úrokových sadzieb a odpustenie časti istiny za vopred stanovených podmienok,“ dodala Venhartová.