Potravinári žiadajú, aby pozemkové úpravy neboli financované zo Strategického plánu. Uviedol to na štvrtkovom valnom zhromaždení Potravinárskej komory Slovenska jej prezident Daniel Poturnay. Šéf najväčšej samosprávnej organizácie potravinárov upozornil na nedostatočnú podporu spracovateľského priemyslu v minulosti a následne narastajúci investičný dlh rezortu. Zmenu by mohlo priniesť lepšie prerozdelenie prostriedkov v programovom období 2023 – 2027.

„Potravinársky priemysel je najslabšia časť potravinárskej vertikály,“ povedal Daniel Poturnay.

Šéf potravinárov sa vo svojom príhovore nevyhol ani minulosti. Presun prostriedkov z II. do I. piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý nastal v programovom období 2013 – 2020 označil za chybu. Navýšenie priamych platieb podľa Poturnaya nenútilo poľnohospodárov investovať a zvyšovať konkurenčnú schopnosť.

„Prostriedky určené na investície smerovali do prevádzkových zdrojov,“ povedal Poturnay.

Za sedemročné obdobie bolo do potravinárstva investovaných 200 miliónov eur, čo je podľa potravinárov málo. Návrh Strategického plánu na roky 2023 – 2027 zatiaľ nepriniesol nádej na zmenu. Na podporu potravinárskeho priemyslu je podľa šéfa PKS vyčlenených len 105 miliónov eur.

Presun prostriedkov do spracovania

„Náš najväčší apel na súčasné vedenie ministerstva pôdohospodárstva je, aby sa presunuli prostriedky z iných častí Strategického plánu na podporu potravinárskeho priemyslu. Napríklad zo zdrojov na pozemkové úpravy, kde je vyčlenených 120 miliónov eur. Ministerstvo pôdohospodárstva by malo trvať na tom, že je to nadrezortná úloha, ktorú by mal štát financovať z iných prostriedkov,“ uviedol Daniel Poturnay.

Poukázal pritom na situáciu v okolitých štátoch. V Maďarsku je, podľa jeho informácií, aktuálne vyhlásená výzva na zefektívnenie spracovateľského priemyslu s alokáciou 680 miliónov eur.

„Ak sa nebudeme približovať k takýmto číslam, primerane veľkosti štátu, tak nebudeme schopní konkurovať,“ povedal šéf PKS.

Štátny tajomník Milan Kyseľ potravinárov informoval, že po udelení trvalej akreditácie pre Pôdohospodársku platobnú agentúru bude vyhlásená výzva pre potravinársky priemysel v sume 160 miliónov eur. Tú avizoval ešte v prvom štvrťroku 2021 predchádzajúci minister Ján Mičovský. Tak ako v prípade investičnej podpory poľnohospodárstva, ani táto výzva, nakoniec nebola vyhlásená.

Na konkrétnu požiadavku nekonkrétna odpoveď

Na konkrétne finančné požiadavky potravinárov v programovom období 2023 – 2027 zástupcovia ministerstva pôdohospodárstva nereagovali. Štátny tajomník Milan Kyseľ vo svojej odpovedi poukázal na dlh lesníctva, ktorý podľa jeho slov dosahuje 740 miliónov eur.

„Sú určité limity, ktoré nevieme a nebudeme vedieť prekročiť,“ povedal Milan Kyseľ.

Nekonkrétna v odpovediach bola aj Zlata Smolková, nová generálna riaditeľka sekcie potravinárstva. Tá potravinárom napríklad povedala, že musia držať spolu, o praktikách zahraničných obchodných reťazcov majú rokovať priamo s ich vedením v zahraničí a neopomenula pripomenúť ani to, ako usilovne pracujú a čo všetko našli, či skôr nenašli na ministerstve po predchodcoch.

Konkrétna požiadavka na intenzívnejšiu podporu potravinárstva zo Strategického plánu však zostala nezodpovedaná.

Dlhodobo prešľapujeme na mieste

Situácia je vážna, na čo v diskusii poukázalo viacero rečníkov.

„Európska únia je pre chytrých,“ povedal Marián Šolty, šéf mliekarenského zväzu.

Vo svojom príspevku informoval o tom, ako Poliaci dokážu využívať európske a štátne zdroje a v mnohých oblastiach sa stali európskymi lídrami.

Za obdobie od vstupu Poľska do Európskej únie doteraz, sa zvýšil export potravín nášho severného suseda o neuveriteľných 450 percent! Vývoz potravín tvorí na celom vývoze Poľska 13,3 percenta, čo je vysoko nad priemerom štátov EÚ, ktoré dosahujú 10 percent. Pre porovnanie uvádzame, že aktuálny podiel slovenského agropotravinárstva na celkovom vývoze dosahuje 4,16-percenta.

„Dlhodobo prešľapujeme na mieste a nič strategické sa tu nedeje. Dôležitá je systémová podpora definovaná na dlhšie obdobie,“ upozornil v diskusii Ladislav Čechovič, prezident zväzu domáceho mäsopriemyslu.

Slovenskí potravinári to majú podľa viacerých predstaviteľov slovenských spracovateľských prevádzok ťažšie nie len z dôvodu intenzity pomoci, ale aj veľkosti trhu. Slovensko je najmenším zo štátov Vyšehradskej štvorky.

Na to, aby dokázali domáci potravinári konkurovať našim susedom, potrebujú vyrábať minimálne také šarže, ako ich konkurenti v okolitých štátoch. Aj v tomto prípade je ale ich efektivita priamo úmerná investíciám do výroby.

Ak domáce potravinárstvo neinvestuje alebo na rozvojové aktivity používa len vlastné zdroje, tak sa pri porovnaní so štátmi, ktoré bohato využívajú podporné programy EÚ dostáva do začarovaného kruhu. Jeho realitou tak je napríklad rozdiel v podiele domácich potravín na pultoch obchodov či zahraničný obchod s potravinami.