Slovensko čaká harmonizované európske označovanie výživovej hodnoty potravín tzv. Potravinový semafor. Tento trend je však zbytočné predbiehať národnou schémou. Informovala o tom Potravinárska komora Slovenska (PKS) v spoločnom stanovisku so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou (SPPK) a Slovenským združením pre značkové výrobky (SZZV).

Európska komisia (EK) tento rok podľa PKS v rámci stratégie Z farmy na stôl oznámila, že do dvoch rokov predloží konkrétne návrhy k jednotnému a harmonizovanému označovaniu výživovej hodnoty potravín na prednej strane balenia, a tiež prehodnotenie označovania krajiny pôvodu potravín. Návrh Potravinového semaforu, ktorý bol predložený do Národnej rady SR, znamená snahu o vytvorenie národnej schémy označovania potravín, ktorá si bude o pár rokov konkurovať s európskou. V konečnom dôsledku sa tak môže stať, že snaha o zjednodušenie informácie pre spotrebiteľa sa minie účinku a spotrebitelia budú zmätení z množstva informácií, ktorú budú jednu a tú istú potravinu označovať zelenou aj červenou farbou.

EK 20. mája oznámila, že do konca roka 2022 predstaví návrh celoeurópskych povinných etikiet s označením výživovej hodnoty na prednej strane balenia. Cieľom je pomôcť spotrebiteľom zohľadniť pri výbere potravín aj zdravotný aspekt. V rámci EÚ už existuje viac druhov dobrovoľných národných schém: najrozšírenejšími označovaniami sú Nutri-score s farebnou škálou označenia výživovej hodnoty vo viacerých európskych krajinách ako Nemecko, Francúzsko či Belgicko, potom tzv. baterkové značenie v Taliansku, či označenie pomocou tzv. kľúčovej dierky v severských krajinách. Avizovaným zámerom EÚ je legislatívne zjednotenie všetkých národných schém do jednej a momentálne na európskej úrovni pokračuje diskusia o tom, ktorá z existujúcich národných schém sa stane povinným európskym označením.

„Vážime si a vítame záujem našich poslancov venovať sa aktuálnej problematike označovania potravín za účelom zjednodušenia výberu pre spotrebiteľov. V čase, kedy sa už diskutuje o prijatí jednotnej európskej schémy, je pre Slovenskú republiku neskoro vytvárať svoju národnú schému. Proces prípravy takejto národnej schémy v ostatných krajinách trval niekoľko rokov, nakoľko musí byť výsledkom rozsiahlej odbornej diskusie a spĺňať podmienky stanovené európskou legislatívou,“ uviedla Jana Venhartová, riaditeľka PKS.

Pri prijatí národnej schémy je podľa PKS zároveň potrebné brať do úvahy aj jej dosah na konkurencieschopnosť slovenských podnikov, dosah na ceny potravín, výšku administratívnych nákladov na zriadenie a prevádzku národnej schémy, ako aj vytvorenie spôsobu efektívnej kontroly. Náklady, ktoré budú potrebné na zriadenie slovenskej schémy, by sa mali efektívne využiť na už aj tak zaostávajúce slovenské potravinárstvo.

Šolty: Existujú možnosti na dobrovoľné označovanie

„Je nám veľmi ľúto, že takáto dôležitá téma, ktorá zavádza ďalšie povinnosti pre potravinárske podniky, nebola vopred prediskutovaná s potravinárskou samosprávou. Rovnako ako v iných krajinách, aj slovenskí výrobcovia majú obavy, že potravinový semafor bude znamenať zvýšenie nákladov pre potravinárov a následné navyšovanie cien potravín, môže zúžiť celkovú ponuku potravín pre spotrebiteľa a ohroziť tradičné slovenské výrobky, ako napríklad slanina, bryndza či oštiepok. V tomto momente je pre nás oveľa dôležitejšie zamerať sa na podporu výroby potravín na Slovensku,“ uviedol Marián Šolty, podpredseda za potravinárstvo SPPK.

V slovenskej legislatíve pritom podľa neho už teraz existuje viacero možností na dobrovoľné označovanie, ktoré vyzdvihuje slovenský pôvod či kvalitu potravín. Výrobcovia majú napríklad možnosť označiť výrobok, ktorý bol vyrobený na Slovensku, výrazom „Slovenská potravina“ či „Vyrobené na Slovensku“. Zároveň sa môžu zapojiť do systému „Značka kvality SK“ pod gesciou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, kde o pridelení značky rozhoduje odborná komisia. Prijatie ďalšej dobrovoľnej schémy s farebným označením bude v konečnom dôsledku pre spotrebiteľa mätúce. Nakoniec sa môže stať, že ten istý výrobok bude podľa európskej schémy zelený, pričom podľa slovenskej schémy bude červený.

„Predstavenie idey potravinového semaforu bez zverejnenia konkrétnych podmienok vo forme vykonávacích vyhlášok vytvára právnu neistotu. Zavedenie národného potravinového semaforu prinesie zbytočné dodatočné náklady pre potravinárov, ktorí sú už teraz zaťažení množstvom legislatívnych pravidiel na európskej aj slovenskej úrovni. Našou úlohou by malo byť aktívne zapojenie sa do európskej diskusie o finálnej podobe spoločnej európskej schémy, ktorá bude jednotná pre všetkých potravinárov EÚ,“ uzatvoril Ľubomír Tuchscher, výkonný riaditeľ SZZV.