Poliaci od nového roka za nápoje s cukrom, sladidlami a kofeínom platia viac. Tamojšia vláda zaviedla daň z nezdravých nápojov, ktorá začala platiť od nového roka. Väčšina Poliakov je proti a hovorí, že vláda chce len naplniť štátnu kasu a o zdravie jej nejde.        .

Nová poľská daň na nezdravé nápoje od 1. januára 2021 zahŕňa nápoje obsahujúce cukor, umelé sladidlá a kofeín. Týka sa to kolových, intenzívne dosladených štiav, ale aj energetických nápojov. Pozostáva z dvoch častí, prvou je fixná platba 9 centov na liter (0,4 ZL) a variabilnej zložky odvíjajúcej sa od množstva cukru v nápoji. Všetky kofeínové nápoje sú zdanené 2 centami za liter (0,1 ZL).

Cukrový šok maloobchodných cien

Poľská odnož francúzskej banky Credit Agricole analyzovala zmeny cien v segmente. V závislosti od obsahu cukru a veľkosti nápoja vzrástli maloobchodné ceny až do 35 %. Cena najpopulárnejšej Coca Coly stúpla dokonca o 40 %. S opatrením pritom podľa prieskumu nesúhlasí šesť z desiatich Poliakov. Výrobcovia nápojov zas upozorňujú na možný krach menších lokálnych producentov. Väčšina odbornej i laickej verejnosti však tvrdí, že v skutočnosti vláde nejde o zdravie, ale len o viac peňazí do štátneho rozpočtu.

Poľská vláda odhaduje, že do štátneho rozpočtu nová daň prinesie 110 miliónov eur (0,5 mld. ZL), zároveň však odmieta, že primárnym cieľom novej dane je zlepšenie stavu štátnej kasy. Poľský premiér Mateusz Morawiecki pre denník Gazeta povedal, že pre rozpočet akým disponuje Poľsko je takáto čiastka zanedbateľná. „Cukor je nezdravý. Väčšina vyspelých krajín sveta zaviedla takúto daň. Nechceme byť vyspelou krajinou?“

„Dane z nerestí“ spaľujú politikom volebné percentá

Zhodnotením „daní z cukru“ sa ešte v roku 2014 zaoberala aj Európska komisia (EK) v štúdii Zdaňovanie potravín a ich vplyv na agropotravinársky sektor. Hodnotila v nej napríklad Francúzsko, ktoré zaviedlo daň zo sladených nápojov od roku 2012. EK v nej skonštatovala, že zdravotné hľadisko v nej nebolo naplnené.

Dánsko zas zaviedlo daň na tuky a cukor od októbra 2011. Daň však „prežila“ len o niečo viac ako rok – zrušená bola už k 1. januáru 2013. Po búrlivom nesúhlase odbornej aj laickej verejnosti. Následne plánovanú daň z cukru v sladených nápojoch preto radšej ani tamojšia vláda nezaviedla.

Naši susedia v Maďarsku zdaňujú nezdravé potraviny a nápoje od roku 2011. Na zmeny tam najrýchlejšie reagovali výrobcovia. Približne 40 % z nich do roka znížilo (28 %) alebo odstránilo (12 %) nezdravé ingrediencie z výrobkov. Predaj zdaňovaných nezdravých potravín a nápojov klesol v priemere o 27 % a ich ceny vzrástli v priemere o 29 %.

Sladké Slovensko?

Zavedením spotrebnej dane na sladené nápoje sa slovenské ministerstvo financií zatiaľ nezaoberá. Inštitút finančnej politiky (IFP) však robil s Inštitútom zdravotnej politiky (IZP) v roku 2018 analýzu. Podľa nej má nadspotreba cukru negatívny vplyv aj na verejné financie v oblasti verejného zdravotníctva.

„Náklady spojené s chorobami ako obezita, predstavujú dve až sedem percent nákladov na zdravotníctvo, v podmienkach Slovenska je to 90 miliónov až 245 miliónov eur. Keď zohľadníme aj pridružené choroby, tak náklady môžu dosiahnuť až 700 miliónov eur ročne,“ zosumarizoval vtedy riaditeľ odboru daňových príjmov a fiškálnych analýz IFP Peter Harvan.

Jednou z možností, ktorú IFP navrhlo bolo zavedenie spotrebnej dane na sladené nápoje. Ďalšou možnosťou je prehodnotenie obsahu cukru v sladených nápojoch a osveta. Problémom je podľa IFP aj to, že v niektorých prípadoch alternatívy bez pridaného cukru majú vyššie ceny. Ministerskí analytici to správne prisudzujú marketingu obchodných sietí a ich lákaniu spotrebiteľov do predajní.

Najnovšie štúdie však tvrdia, že v prípade znižovania konzumácie cukru a v boji proti obezite, je potrebné zamerať sa skôr na zdanenie sladkostí a cukroviniek ako nápojov. Aká však čaká cukor budúcnosť nielen u nás, ale aj v EÚ zrejme uvidíme v najbližších rokoch.