Zadajte hľadaný výraz

Názory a komentáre Z domova

Poľnohospodárstvo je kľúčom k oživeniu vidieka

Poľnohospodárstvo je kľúčom k oživeniu vidieka
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

V posledných rokoch sa stále viac hovorí o zmenách charakteru slovenského vidieka a jeho vyľudňovaní. Mnohí v tomto procese zdôrazňujú úlohu poľnohospodárstva a jeho stratu schopnosti stabilizovať štruktúru obcí, ich sociálne a spoločenské parametre tak, ako to dokázalo v minulosti. Poľnohospodárstvo ako také však vinu nenesie. Príčiny ležia inde a ich korene siahajú až do pomerne vzdialenej minulosti

Tvár vidieka sa na Slovensku podstatne začala meniť nielen rozvojom poľnohospodárskeho družstevníctva po roku 1946, ale aj silným tlakom na dokončenie kolektivizácie v rokoch päťdesiatych. Motívov mali vtedajší centrálni plánovači viac, najsilnejším bol však, okrem ideologických, potreba uvoľniť pracovné sily pre priemysel. Nové fabriky, huty a strojárne, mnohé s niekedy otvoreným, inokedy zastieraným vojenským výrobným programom potrebovali rýchlo desaťtisíce robotníkov. 

Z agrárnej krajiny, kde sa prácou v poľnohospodárstve zaoberalo okolo 60% pracujúcich, sa stala veľmi rýchlo úplne iná. Poľnohospodárstvo sa relatívne rýchlo koncentrovalo na stále väčšie celky, družstvá a štátne poľnohospodárske majetky. Štatistiky uvádzajú v roku 1989 viac ako 350 000 pracujúcich v odbore, čo bolo relatívne veľa. Treba však dodať, že aj preto, lebo v poľnohospodárstve vtedy vládla politicky podmienená istá miera prezamestnanosti, technologický pokrok za Západom predsa len zaostával a štruktúra  výroby bola podmienená snahou o sebestačnosť. Slovenské obce preto mali vo veľkej väčšine stále dostatok obyvateľov, aby bolo možné v nich nielen udržiavať nevyhnutné služby pre život ľudí, ale aj budovať a modernizovať infraštruktúru. Poľnohospodárske družstvá vo veľkej miere život obcí ovplyvňovali a pomáhali rozličnou formou svojim zamestnancom a tým i rozvoju vidieka.

Dnes je situácia úplne iná. Po roku 1989 nastal prudký odliv pracovníkov z poľnohospodárstva. Príčiny sú známe, transformácia na trhovú ekonomiku a otvorenie domáceho obchodného priestoru dotovaným potravinám zo zahraničia začali odsúvať poľnohospodárstvo na okraj záujmu. Celý proces zavŕšil vstup Slovenska do Európskej únie. Poľnohospodár sa stal súčasťou európskeho trhu so všetkými jeho kladmi i zápormi, vystavený citeľne nerovnej spoločnej poľnohospodárskej politike.

Štruktúru výroby  už nediktovala snaha o sebestačnosť a odborné kritériá. Kto nebol schopný rýchlo prispôsobiť  svoj podnik ekonomickej nevyhnutnosti, dostával sa do stále väčších problémov a hrozil mu zánik. Tomuto vývoju sa podľa všetkého zabrániť nedalo, podobne ako sa nedalo kedysi zabrániť rýchlej a bezohľadnej kolektivizácii. Ekonomická nevyhnutnosť určuje vývoj dnes rovnako spoľahlivo, ako kedysi ideologický a mocenský tlak. Tak sa počet pracujúcich v poľnohospodárstve rýchlo znížil na mieru, ktorá sa zároveň stala jedným z faktorov, vedúcich k zániku vidieka, ako sme ho poznali kedysi. Zároveň sa v plnej sile ukázal problém, ktorý vznikol predchádzajúcou likvidáciou súkromného sektora.

Zo slovenského vidieka sa takmer úplne stratili súkromne hospodáriaci roľníci, väčšinou ľudia s poľnohospodárstvom v krvi, s láskou k pôde a svojej práci, tí ktorí mohli dnes byť oporou života obcí. Tým viac treba poďakovať mnohým poľnohospodárskym podnikom a farmárom, snažiacim sa vytvoriť pracovné miesta a obetujúcim časť príjmov pre zachovanie, prípadne zlepšenie podmienok života obyvateľov slovenského vidieka.

Súčasné poľnohospodárske podniky pracujú často blízko hrane ekonomickej efektívnosti, so štruktúrou výroby, ktorá minimalizovala zamestnanosť na vidieku a ani pri najlepšej vôli v súčasných podmienkach situáciu zvrátiť nemôžu. Niekoľko desiatok zamestnancov poľnohospodárskeho podniku, s nanajvýš niekoľkými menšími samostatne hospodáriacimi roľníkmi, rovnako už nemôžu toho pre rozvoj obcí urobiť príliš mnoho.

Vyľudnenie vidieka, najmä  vo väčšej vzdialenosti od miest, sa stalo faktom. Problémom sa na mnohých miestach stala možnosť udržať školu, obchodnú prevádzku, autobusové spojenie, alebo kultúrny život v obci. Ak nechceme naďalej sledovať úpadok vidieka, je najvyšší čas konať a pochopiť, že situáciu do budúcnosti môže vyriešiť iba jedno. Uvedomiť si fakt, že budúcnosť Slovenska, najmä slovenského vidieka bola a bude vždy spojený s osudom poľnohospodárstva a podľa toho začať tvoriť budúcnosť, prijať celospoločenskú dohodu , že chceme do poľnohospodárstva a teda i našej budúcnosti investovať.

Ak si nechceme pripraviť smutnú budúcnosť so spustnutou krajinou a nekvalitnými potravinami, v prvom rade treba posilniť slovenské poľnohospodárstvo, podporiť najmä mladých farmárov a ľudí, ktorí chcú svoj život spojiť s prácou na pôde. Prispieť domácou poľnohospodárskou politikou aj k rozvoju živočíšnej výroby, návratu špeciálnych výrob a podporovať projekty kompenzujúce dopad klimatických zmien. Podporovať skrátka všetky štrukturálne a legislatívne kroky, vedúce k tomu, aby si stále viac ľudí na vidieku dokázalo nájsť prácu, či už v jestvujúcich poľnohospodárskych podnikoch, alebo mohli začať hospodáriť sami. Len tak dokážeme vdýchnuť opäť slovenskému poľnohospodárstvu a zároveň i vidieku nový život.

 

Autor článku: Anton Peltzner - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
4 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Lada
Lada
15. august 2017 10:15

ÁNO!

Lukáš
Lukáš
15. august 2017 12:26

Je smutné ako sa postupne vyľudňuje východ SR a po skrachovaných podnikoch ostáva krajina bez života… Pokiaľ sa však dotácie pre slovenských poľnohospodárov nepriblížia dotáciám v západnej Európe veľké šance na zmenu k lepšiemu nenastanú. Veľká chvála patrí poľnohospodárom, ktorí to nevzdali a udržali si celú štruktúru rastlinnej a živočíšnej… Celý komentár »

beata
beata
16. august 2017 6:48

áno, plne súhlasím Lukáš…

ni
ni
16. august 2017 9:32

Ja si myslim, ze penazi z EU aj prudi dost. Problemom su nase vlady a nasi uradnici. Ved sa len pozrime, aka je situacia MPRS a APA. Korupcne skandaly jeden za druhym a vzdy sa len vymenia figurky. Napriklad Partika dodnes nesedi. Dotovane su firmy ako Agrofert alebo hoci aj… Celý komentár »