Verejnosť stále vníma poľnohospodárske družstvá ako pohrobkov socializmu. Často sa objavujú názory, že táto forma podnikania už stratila na svojej aktuálnosti. Pritom ich premenu naštartoval tzv. transformačný zákon č. 42/1992 Zb., podľa ktorého sa mali upraviť majetkové vzťahy a doriešiť majetkové nároky v družstvách. Rovnako na obidvoch stranách Moravy. Ibaže po rozdelení sa každá z krajín vybrala inou cestou. Na Slovensku sa chcelo pomôcť transformácii vydaním družstevných podielnických listov (DPL). Tento proces ešte stále nie je na konci. Napriek tomu, že ubehlo dvadsať rokov od začiatku transformácie.

„Pre mnohých je táto téma tabu. Často o nej nechcú hovoriť najmä tí manažéri družstiev, ktorí nedokážu komunikovať s vlastníkmi podielnických listov, najmä nečlenmi družstiev. Alebo tí, ktorí neférovými krokmi pripravili vlastníkov DPL o ich majetok,“ povedala Soňa Ludvighová, spoluorganizátorka konferencie, ktorá sa v novembri venovala práve slovenskej a českej transformačnej ceste.

Štatistiky hovoria, že do procesu transformácie vstúpilo až 680 tisíc Slovákov – oprávnených osôb v 917 poľnohospodárskych družstvách.  Mnohé však  proces v prvom či druhom roku transformácie nezvládli a zanikli. Iné zmenili právnu formu. Do hry vstúpil ďalší zákon – č. 264/1995 Zb., ktorý okrem iného ustanovil povinnosť družstiev vydať osobitné cenné papiere – družstevné podielnické listy najmä pre nečlenov družstva. Podľa vtedajšieho ministra poľnohospodárstva a výživy – Petra Baca to mal byť akýsi záložný padák, ktorý by uľahčil družstvám vyrovnať sa s nárokmi oprávnených osôb. Situácia je však dnes neprehľadná a chaotická. Aj preto, že do hry vstúpili rôzne finančné a iné skupiny. Ako dravci sa vrhli na vlastníkov podielnických listov a kupujú ich. Trh s týmito osobitnými cennými papiermi sa rozkrútil na plné obrátky. Ťažko povedať či v prospech družstiev, alebo proti nim.

Generálny riaditeľ sekcie legislatívy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jaroslav Puškáč v tejto súvislosti konštatoval:  „Oprávneným  osobám sa v roku 1992  vypočítal majetkový podiel (buď z vloženého majetku počas kolektivizácie, alebo na základe odpracovaných rokov v družstve). Potom očakávali, že sa im vydá nejaký majetok. Keď dostali namiesto majetku osobitný cenný papier, nevedeli, čo s ním. Družstvá vydali v dvoch etapách 613 emisií  DPL v menovitej hodnote 11,6 miliárd korún, čo predstavuje  viac ako 90% súhrnnej nominálnej hodnoty všetkých majetkových podielov. Keďže sa k tomuto cennému papieru vzťahujú komplikované predpisy, jeho vlastník nevie ako s ním naložiť. Vydaním podielnických listov sa transformácia legislatívne zavŕšila.  Právne normy umožňujú obchod s nimi. Zrejme by bolo najlepšie, aby obchod s  družstevnými podielnickými listami prebehol tak, aby sa sústredili do rúk tých, ktorí o chode družstiev rozhodujú,“povedal Jaroslav Puškáč, ten sa domnieva, že na ťahu sú manažéri družstiev, ktorí by mohli prísť s podnetom, aby sa proces obchodovania s DPL zlepšil, uľahčil a dodáva: „Istý priestor by sme tu videli, ale nechceme vnucovať družstvám presne modely. Už v roku 1992 bol totiž svojím spôsobom spomínaný zákon nanútený, takže my ako zástupcovia ministerstva si myslíme, že iniciatíva by mala prísť z družstiev a ich samosprávy,“ hovorí Jaroslav Puškáč.

Podľa platnej legislatívy dnes môžu poľnohospodárske družstvá ako subjekt kupovať DPL, ale vzápätí ich musia  umorovať.  Preto sa štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Štefan Adam domnieva:  „Mohla by sa prijať prijala taká legislatívna zmena transformačného zákona, ktorá by bola podobná  nakladaniu s akciami v akciových spoločnostiach. Teda – družstvá by odkupovali DPL   aj na účely ich premeny na ďalšie členské vklady. Pochopiteľne za presne vymedzených podmienok. Domnievam sa, že táto cesta by pomohla aj podielnikom – nečlenom družstva, ktorí by mohli dostať finančnú odplatu za svoj podiel na imaní družstva. Bolo by to zrejme ďaleko efektívnejšie, ako prijímanie akýchkoľvek donucovacích opatrení, či už právnych alebo ekonomických voči družstvám, aby podielnikom vyplácali podiely zo zisku alebo aby od nich DPL odkupovali.“

Spomínali sme už, že Česko a Slovensko síce začalo transformáciu podľa jedného zákona, ale po rozdelení sa každá krajina vydala inou cestou. O tej českej  sa na konferencii zmienil Miroslav Jirovský, ktorý pôsobil v rokoch 1998 – 2011 ako predseda Svazu zemědělských družstev a společností – dnes Zemědelský svaz, kde pôsobí v súčasnosti ako poradca predsedu.

„Zákon z roku 1992 bol zlý. Neriešil  také základné veci ako je trhová hodnota majetku. Snažili sme sa ho teda zmeniť. Po siedmich neúspešných pokusoch sa však prijal zákon, ktorý umožnil premeniť majetkové podiely oprávnených osôb na pohľadávky. V ňom sa určil termín, do kedy sa musia družstvá vyrovnať s oprávnenými osobami. A tak sa začala Sodoma – Gomora.“

Situácia v Českej republike koncom 90-tych rokov sa teda riešila pravdepodobne drastickejšie ako na Slovensku. Keďže družstvá nemali finančné prostriedky na vyrovnanie majetkových podielov podľa termínu určeného zákonom,  často sa rozhodli  zmeniť právnu formu podnikania. Teda – zmeniť majetkové podiely na akcie a namiesto družstva sa rodili akciové spoločnosti.

„Zákon, ktorý nariadil vyrovnať sa oprávnenými osobami a vyplatiť im peniaze za majetkové podiely mal však  jedno pozitívum“konštatoval Miroslav Jirovský a dodal:

„Na rozdiel od Slovenska  sú u nás od roku 2010 oprávnené osoby minulosťou. Vyrovnali sme sa s nimi. Museli. Nemáme teda už také starosti, ako Slováci. Spočiatku sme vám síce závideli vaše podielnické listy, ale keď počujeme, aké sú s nimi starosti, a že stále sa niečo okolo nich deje sme radi, že pre nás je transformácia poľnohospodárskych družstiev už minulosťou. Domnievam sa, že by ste mali niečo robiť s tými cennými papiermi, aby vám majetok družstiev nevykúpili prostredníctvom DPL cudzie osoby.“

Keďže sa poľnohospodárske družstvá bránia názorom, ktoré negatívne hovoria o procese samotnej transformácie, predseda družstva vo Važci Zoltán Strcuľa  odporúča:  

„Kto dodrží všetky legislatívne pravidlá, môže transformáciu dokončiť a férovo sa vyrovnať s oprávnenými osobami.  Podstatné však je, či to manažment chce alebo nechce urobiť. Družstevná forma podnikania má svoje miesto a je stále aktuálna. Treba len chcieť robiť a výsledok sa dosiahne aj bez ohľadu na formu vlastníctva.“