Dočkali sme sa! Európske inštitúcie sa po dlhých rokovaniach konečne dohodli na podobe novej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Posledný supertrialóg pod taktovkou lúčiaceho sa portugalského predsedníctva Rady ministrov dospel na poslednom rokovaní k dohode. Portugalské predsedníctvo tak splnilo to, čo si predsavzalo.

„V niektorých bodoch sme si možno želali iný výsledok, ale celkovo si myslím, že môžeme byť spokojní s dohodou, ktorú sme dosiahli,“ uviedol na sociálnej sieti eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski.

Miera zelenej dohodnutá

Rozpor pri vyjednávaniach predstavovala najmä miera zelených opatrení, ktoré by mali viac preniknúť do poľnohospodárstva.

„Dohoda odštartuje skutočný posun smerom k zelenšej a spravodlivejšej spoločnej poľnohospodárskej politike. Nie je to dokonalé, ale stále je to veľký krok správnym smerom,“ uviedol  viceprezident Európskej komisie Frans Timmermans.

Podľa návrhu, ktorý získali niektoré agentúry, dohoda vyžaduje od členských štátov, aby 20-percent z platieb poľnohospodárom v rokoch 2023 – 2024 išlo na „ekosystémy“ a v rokoch 2025 – 2027 sa tieto príspevky majú zvýšiť na 25-percent. Medzi takéto projekty má napríklad patriť obnova mokradí na absorbovanie oxidu uhličitého alebo ekologické poľnohospodárstvo. Aj prostriedky, ktoré nepôjdu priamo na tieto ekologické systémy, sa majú minúť na „zelené“ opatrenia v iných oblastiach.

Medzi ďalšie body dohody patria pravidlá, podľa ktorých musia krajiny EÚ prerozdeliť najmenej 10-percent prostriedkov z SPP menším farmám. Členovia bloku sa môžu tejto požiadavke vyhnúť, ak použijú iné metódy na spravodlivé rozdelenie finančných prostriedkov. Všetky platby poľnohospodárom budú spojené s dodržiavaním environmentálnych pravidiel, ako je napríklad každoročné striedanie plodín na podporu zdravia pôdy.

„Chceli sme dosiahnuť rovnováhu medzi rozvojom fariem a potrebnou ochranou životného prostredia a podnebia,“ uviedla francúzska europoslankyňa Anne Sanderová, ktorá patrila ku kľúčovým hráčom na rokovaniach.

Čo bude ďalej?

Schválenú podobu novej agropolitiky má už v týchto dňoch na stole aj Rada pre poľnohospodárstvo a rybárstvo AGRIFISH. Jej rokovanie je naplánované od dnes (28.6.2021) do stredy (30.6.2021).

„Na rokovaní v Luxemburgu sa definitívne vyjasní, či portugalské predsedníctvo naplní svoju ambíciu sfinalizovať negociácie k reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky do skončenia predsedníctva,“ uviedlo tlačové oddelenie MPRV SR.

Na aktuálnom rokovaní ministri majú doriešiť ešte niekoľko kľúčových otázok, najmä v oblasti zacielenosti platieb, sociálnej podmienenosti a ekologickej architektúry.

Definitívnu podobu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá by mala vstúpiť do platnosti od začiatku roka 2023, musia ešte odobriť jednotlivé členské štáty Európskej únie. Tie by mali do 1. januára 2022 do Bruselu predložiť aj svoje strategické plány. V tých na základe spoločných európskych kontúr, zadefinujú svoje ciele a nastavenia v rámci jednotlivých krajín tak, ako im to individuálne vyhovuje. Strategický plán však musí byť v súlade so spoločnou dohodou a musí prejsť odobrením zo strany eurokomisie.

Čo sa deje u nás?

„Pre Slovenskú republiku je kľúčové, aby výsledná dohoda predstavovala optimálny kompromis, ktorý ponúkne dostatočnú flexibilitu, tak pre vnútroštátne orgány ako aj pre samotných poľnohospodárov. Je najmä potrebné, aby nová SPP poskytovala nástroje na plnenie svojich cieľov, či už pokiaľ ide o zabezpečenie podpory príjmov poľnohospodárov, ochranu životného prostredia a podobne,“ vyjadrilo sa na margo príprav spoločnej poľnohospodárskej politiky ministerstvo pôdohospodárstva.

Rezort deklaruje, že na strategickom pláne pracuje a januárový termín jeho predloženia do Bruselu stíha.

„Vzhľadom na potrebu finalizovať tento dokument v zmysle platnej legislatívy je potrebné, aby bol legislatívny proces o novej SPP čo najrýchlejšej ukončený,“ uviedlo ministerstvo.

V rámci prípravy bola aj u nás založená pracovná skupina pre vypracovanie strategického plánu.

„Je to široká partnerská skupina – konzultačný zbor, kde sú zastúpené komory, zväzy a združenia v oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva, neziskové organizácie, ekologické organizácie, vedecký a univerzitný sektor, ZMOS a ďalšie. Táto pracovná skupina diskutuje a pripomienkuje všetky dôležité časti pripravovaného strategického plánu,“ uviedol rezort pôdohospodárstva.

Jeho dôležitou súčasťou je Intervenčná stratégia, ktorá bola spracovaná v období augusta 2019 až februára 2020 a aktualizovaná v druhej polovici roku 2020.

„V rámci aktualizácie bolo potrebné zohľadniť programové vyhlásenie vlády, zavedené prechodné obdobie pre SPP, nové stratégie EÚ, ako napríklad Zelenú dohodu, a ďalšie zmeny. Návrh aktualizovanej Intervenčnej stratégie bol predstavený veľkej Pracovnej skupine pre vypracovanie Strategického plánu SPP. Členovia zasielali svoje pripomienky, momentálne prebieha ich vyhodnocovanie a zapracovanie. Celkovo členovia pracovnej skupiny zaslali spolu 184 komplexných pripomienok od 20 subjektov,“ informuje agrorezort.

Zelené ciele

V rámci príprav strategického plánu aj na Slovensku zaznievajú rozličné požiadavky. Ani Slovensko neobišli spory o miere zelených opatrení. Ako aj v iných krajinách, aj u nás stáli proti sebe najmä poľnohospodári a ochranári. Zatiaľ čo tí prví žiadali vyčleniť zelené dohody z agropolitiky, tí druhí si ju bez nich nevedia predstaviť.

„Ak by sme akceptovali vyčlenenie jedného sektora zo Zelenej dohody, teda napríklad poľnohospodárstva, tak okamžite by sa začali ozývať aj iné odvetvia. Celá Zelená dohoda by napokon skončila niekde v šuplíku. Preto musíme riešiť niektoré vážne problémy, ktoré nás čakajú a nemôžeme si dovoliť tváriť sa, že nejaký sektor nebude súčasťou,“ uviedol ochranár zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti Ján Ridzoň.

Podľa neho je každý rok odkladov implementácie zelených opatrení strateným rokom – a to najmä z pohľadu biodiverzity v krajine.

„V dôsledku doterajšej zle nastavenej agropolitiky boli farmári často nútení hospodáriť intenzívne a do zelených opatrení sa im často vôbec neoplatilo vstúpiť. Tým, že ju dáme do súladu so Zelenou dohodou, výsledok bude taký, že aj samotná krajina nebude musieť tak často sanovať škody spôsobené napríklad extrémnym počasím. Čiže samotné zmeny v poľnohospodárstve prispejú k tomu, že ono samo sa stane udržateľnejším,“ povedal J. Ridzoň.

EÚ chráni, Južná Amerika klčuje?

Poľnohospodári dlhodobo deklarujú, že nie sú proti zeleným opatreniam, hovoria o potrebe správneho načasovania aj prípravy. Rovnako spomínajú aj rozumnú mieru.

„My sa bavíme o miere zelených opatrení a niekde v Južnej Amerike si robia, čo chcú. My zabrzdíme produkciu o percento a oni vyklčujú 100-tisíc hektárov dažďového pralesa. A potom navozia svoje produkty sem k nám a zahltia náš trh. Veď napokon, dve tretiny všetkých bielkovinových plodín, ktoré zožerú európske zvieratá, sa sem dovezú z Južnej Ameriky, resp. z krajín tretieho sveta, takže ono to tu už je,“ upozornil Emil Macho, predseda SPPK.

Nakoľko je strategický plán pripravený, ministerstvo pôdohospodárstva neuviedlo. Rokovania nateraz pokračujú.

„Budeme to musieť stihnúť. Času je relatívne málo a zdá sa, že trošku zaostávame. Mohli sme viacej pracovať aj doteraz. Mohli sme aj my mať strategický plán na 95-percent hotový v súlade s tým, nakoľko bola na európskej úrovni pripravená dohoda o podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky. To znamená, že teraz musíme na príprave pracovať rýchlejšie a viac,“ skonštatoval Ján Pokrivčák zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.