Dosiahnutie nulovej uhlíkovej stopy využitím pôdneho a lesného hospodárenia patrí k plánom a postupným snahám aj v rámci Európskej únie. Na jej úrovni sa veľa diskutuje o možnosti ukladania uhlíka práve do pôdy, využívanej poľnohospodármi. V tomto smere už vznikajú projekty, ktoré postupne prenikajú aj na Slovensko. Prvý uhlíkový certifikát v rámci starstupu Carboneg, podporujúceho regeneratívne poľnohospodárstvo, získalo na Slovensku Poľnohospodárske družstvo Krakovany Stráže v okrese Piešťany.

Naposledy orali v roku 2011

„Obhospodarujeme 640 hektárov ornej pôdy. To, že hospodárim regeneratívne, teda to, že naše postupy sa radia do regeneratívneho hospodárenia, sme sa dozvedeli asi pred dvomi rokmi. Ale faktom je, že naposledy sme orali v roku 2011 a s obmedzovaním hnojív, fungicídov a insekticídov sme začali v roku 2017. Za posledné dve sezóny ideme úplne bez nich, použili sme len herbicídy, aj to len čiastočne. Skúšame vylúčiť glyfosády, hoci zatiaľ nie celkom úspešne, ale aj tu hľadáme riešenia,“ vyjadril sa predseda družstva Róbert Dohál.

Práve odklon od konvenčných postupov na pôde, pri ktorom dochádza k veľkému uvoľňovaniu CO2 do ovzdušia, patrí k základným krokom pri regeneratívnom poľnohospodárstve. Prechodom na postupy s minimalizáciou mechanického a chemického narušovania pôdy, neustálym pokryvom pôdy, priamym siatím, pestovaním medziplodín a regeneratívnou pastvou dochádza k takzvanej sekvestrácii uhlíka v pôde.

„V PD Krakovany šetríme na priemyselných hnojivách a nový príjem z uhlíkových kreditov nám výrazne umožní investovať do lepšieho vybavenia, pôdoochranných opatrení a praxe na podporu biodiverzity,“ dodal R. Dohál.

Za tonu CO2 dostanú 10 eur

Certifikát za sekvestrovaný uhlík si šéf družstva prevzal od riaditeľa projektu Carboneg.

„Naším cieľom je zvyšovanie podielu humusu v pôde, návrat života do pôdy. Robíme to tak, že podporujeme prechod k regeneratívnemu spôsobu v poľnohospodárstve. Ten je v európskom kontexte zastúpený len niekoľkými percentami plochy,“ skonštatoval Václav Kuril.

V susednom Česku je do takéhoto spôsobu hospodárenia zapojených asi 15 subjektov. Cez projekt Carboneg získavajú za ukladanie uhlíka v pôde aj financie – za každú uloženú tonu CO2 dostanú v prepočte 10 eur.

„Pôda má obrovský potenciál, pretože je v nej trikrát viac uhlíka, ako v atmosfére. Drobnou zemnou v hospodárení sa dá do pôdy uložiť veľké množstvo uhlíka. Ten potrebujeme dostať z atmosféry, kde škodí, do pôdy, kde chýba a je prospešný pre život aj hospodárenie,“ dodal Kuril.

Družstvo v Krakovanoch podľa neho uložilo do pôdy od roku 2021 takmer 16 tisíc ton CO2. Finančnú odmena, ktorú dostávajú poľnohospodári v Česku, tak získali aj poľnohospodári zo Slovenska.

Súkromné zdroje nad rámec národných a európskych dotácií

„Podnik od nás dostane odmenu, uhlík ktorý uložil, my predáme spoločnostiam, ktoré chcú byť uhlíkovo neutrálne, ale aj napriek prechodu na zelenú energiu či elektromobily majú nejakú zvyškovú uhlíkovú stopu. Preto kupujú uhlíkové kredity, a z tejto kúpy my financujeme odmeny poľnohospodárom. Ide teda o súkromné zdroje, ktoré sú nad rámec európskych aj slovenských dotácií,“ dodal Kuril.

Podľa neho si regeneratívne hospodárenie vyžaduje trpezlivosť – nižšie úrody možno očakávať v prechodnej fáze, v prvých rokoch ústupu od konvenčného hospodárenia. Do piatich rokov však poľnohospodári môžu očakávať úsporu nákladov a rovnaké výnosy, ako pred zmenami. Aj v Krakovanoch majú podľa informácií predsedu aktuálne rovnaké úrody kukurice bez použitia hnojív a len pri 40-percentnej spotrebe nafty, oproti minulosti.

Družstvo v Krakovanoch má v tomto smere do budúcna svoje plány – pri regeneratívnom poľnohospodárstve chce zostať a využitie nájdu aj peniaze, ktoré zo získania certifikátu plynú.

„Boli sme prekvapení, koľko peňazí z toho bolo, dokonca viac ako ročné dotácie. Čakajú nás veľké investície, pretože chceme finalizovať našu výrobu, takže náš cieľ je investovať do týchto oblastí,“ dodal Róbert Dohál.