Zadajte hľadaný výraz

Zaujímavosti Zo sveta

Olomouckí vedci odkryli netušené možnosti jačmeňa

Olomouckí vedci odkryli netušené možnosti jačmeňa
insert_photoTASR

Vedci z olomouckého Centra regiónu Haná pre biotechnologický a poľnohospodársky výskum (CRH) prišli na spôsob, ako pomocou genetickej modifikácie prinútiť jačmeň produkovať látku katelicidin, ktorá je dôležitou súčasťou ľudského imunitného systému a pôsobí ako prírodné antibiotikum.

Nový objav môže výrazne znížiť cenu tohto ľudského peptidu, ktorého miligram teraz kvôli zložitému výrobnému procesu stojí až niekoľko desiatok tisíc korún, informoval v utorok (13.3.2018) ČTK vedúci výskumného tímu a riaditeľ CRH Ivo Frébort. Výsledky výskumu publikoval časopis Biotechnology Journal.

Členka vedeckého tímu Edita Holásková uviedla, že katelicidin je jedným z najznámejších antimikrobiálnych peptidov ľudskej kože a je súčasťou jej obrannej funkcie pred infekčnými mikroorganizmami. Dokáže narušiť bunkovú membránu baktérií, čím spôsobí ich smrť. Katelicidin je možné využiť v lekárstve napríklad pri liečení chronických rán a kožných ochorení.

“Práve vďaka svojim schopnostiam rýchlo a účinne zabraňovať množeniu patogénnych mikroorganizmov má peptid veľký potenciál pri liečbe najrôznejších infekcií vrátane tých, ktoré sú spôsobené kmeňmi, ktoré si vytvorili odolnosť voči antibiotikám. Jednou z hlavných prekážok pre komerčné uplatnenie katelicidinu je ale jeho vysoká výrobná cena,” uviedla.

Práve vysoká výrobná cena bola jedným z dôvodov, prečo sa olomouckí výskumníci rozhodli vyrobiť tento peptid v rastlinách, a to aj napriek tomu, že ich čakala značne komplikovaná práca. Peptidy majú len obmedzenú stabilitu a pre hostiteľskú rastlinu môžu byť toxické. Vedci preto museli optimalizovať rad parametrov, ktoré majú vplyv nielen na množstvo a stabilitu peptidu, ale aj na jeho prípadnú fytotoxicitu.

“Najskôr sme otestovali vplyv rôznych proteínových či peptidových molekúl na vyššie uvedené faktory. Následne sme navrhli rôzne varianty génu pre ľudský katelicidin a vniesli ich najprv do listov tabaku, kde vznikli hybridné molekuly. Po výbere najúčinnejšej produkčnej stratégie sme vybrané gény vniesli do jačmeňa. Vypestované transgénne rastliny produkovali katelicidin, a to len v obilke,” uviedol Frébort.

Vedci dokázali týmto spôsobom získaný peptid izolovať a otestovať jeho antimikrobiálnu aktivitu. Zistili tiež, že katelicidin či jeho varianty nemajú na rastlinu negatívny vplyv. Frébort upozornil, že aj keď je produkcia antibakteriálneho peptidu v jačmeni veľkým úspechom, cesta novej technológie od laboratórnych pokusov na využitie v praxi bude dlhá. Olomouckí vedci sa budú snažiť zvýšiť množstvo vyprodukovaného peptidu v rastline a minimalizovať náklady spojené s jeho výrobou i izoláciou.

CRH, v ktorom pracujú desiatky vedcov z niekoľkých krajín, bolo v Olomovci otvorené v roku 2013. Vybudovanie moderného vedeckého pracoviska stálo 808 miliónov korún, pričom investičné náklady pokryli dotácie z fondov EÚ a štátneho rozpočtu. Na projekte sa podieľajú Univerzita Palackého, Ústav experimentálnej botaniky AV ČR a Výskumný ústav rastlinnej výroby.

Autor článku: ČTK
Zdroj obrázku: TASR

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments